BLOG

Kto je Tvoj najobľúbenejší ľudskoprávny hrdina?

Na otázky typu, kto je Tvoj najobľúbenejší  spevák, herečka, film, hudba, kniha ... sa mi už od čias školských obežníkov odpovedalo veľmi ťažko a v podstate odpovedá stále rovnako rozpačito.  Rovnako ťažko sú v každodennom živote uchopiteľné veľké témy ako antirasizmus, antifašizmus, xenofóbia. Nie preto, že by bolo ťažké zaujať jednoznačný postoj, ale k postoju zladiť i správanie a prispôsobiť jazyk, aby sme nepôsobili ako falošní aktivisti a ľudskoprávni intelektuáli.

 

13. október 2016,

Utečenci? To nie je náš problém.
(Konferencia o reakcií ľudí z V4 na utečeneckú krízu. Varšava, 13.októbra 2016)

16. september 2016,

Čo sa skrýva pod pojmom "abundant communitry". Prinášame komentáre ku knihe autorov John McKnight a Peter Block „Abundant Community“ (Berret-Koehler Publishers, Inc. 2010)

Najzničujúcejším zistením o sebe samom je to, keď si uvedomíte, že nemáte ako predvídať, čo bude zaujímavé, a čo nie. Pre nás je však Kurt Vonnegut – autor výroku – nevyčerpateľným zdrojom zásadne zaujímavých myšlienok a inšpirácie, (nielen) pri tvorbe nášho kurzu o písaní. Jeho odporúčania ako dosiahnuť šťastie, rady do života (nikdy si neberte alkohol do spálne, nestrkajte si nič do uší a hlavne sa nestaňte architektom), ale najmä tipy pre autorov a všetkých píšucich ovplyvňujú naše uvažovanie od zostavovania programu až po formy, v ktorých podávame príbehy.

Hotel niekde v Európe. Vrchol turistickej sezóny. Na raňajky prichádzajú rodiny s deťmi. Vedľa nás si sadá dvojica mladých, batoľa tróni v detskej sedačke. Vrieska a hnevá sa, tak mu rodičia dávajú chlebík do rúčky. Po pol hodine odchádzajú a na zemi ležia kusy chleba veľké ako päsť. Prichádza servírka, čisto uprace špinavý stôl, vymení obrus, prestrie čistý riad. A kusy chleba ďalej ležia pod stolom. Chcem ich zodvihnúť, ale „som mäkká“, tak len neveriacky na ne pozerám.

Vybaví sa mi scéna z afganského vidieka, kde Fahima zbierala po obede do zástery každú omrvinku. Aj naše babky to ešte robili. Pre nás je už jedlo len výrobok. Niečo spotrebujeme, zvyšok zahodíme. Podľa údajov OSN sa až tretina ročnej svetovej produkcie potravín (1.3 miliardy ton) znehodnotí alebo vyhodí do odpadu. Väčšina ešte skôr, ako sa dostane na náš stôl. Aj vás mama terorizovala pocitom viny, keď ste nechceli jesť špenát pripomínajúc, že deti v Afrike hladujú? Ja som vtedy chcela zabaliť ten špenát do balíka a poslať „černoškom“ poštou. Žiaľ, také jednoduché to nie je. Prepojenie medzi hladom a plytvaním však existuje. Týka sa nielen morálky, ale aj ekonomiky, nášho zdravia a svetovej politiky. Jedlo je najúčinnejšia zbraň. Často práve proti nám samým.

John Paul Lederach je známy mediátor, peacebuilder, sociológ, mennonita. Úspešne pôsobil v transformácii mnohých konfliktov, napr. v Somálsku, Tadžikistane, Mexiku... Vo svojich knihách k tejto téme vždy zdôrazňuje kultúrnu citlivosť, tvorivosť a pokoru. V súčasnosti absolvuje fellowship v organizácii Humanity United. Odtiaľ napísal hĺbavý blog o inšpiratívnych javoch ako „imaginácia vnúčat“ a „životná škola celostnosti“. Hovorí o štyroch kvalitách, ktoré sú kľúčové: 1/ pestovať a rozvíjať vzťahy aj s našimi nepriateľmi; 2/ kultivovať zvedavosť a vlastnú otvorenosť pre poznávanie druhých; 3/ mať odvahu a odhodlať sa na „tvorivý akt“ ; a napokon 5/ prijať riziko. Tu sú úryvky zo zamyslenia Johna Paula Lederacha. .