BLOG

Aj lož ide s dobou. Vďaka technologickému pokroku sa dnes klame inak, ako sa klamalo pred dvadsiatimi či sto rokmi. Lož k nám prichádza celkom novými kanálmi a potrebujeme aj nový typ protilátok, aby sme sa jej vedeli ubrániť.
V tomto blogu vám chcem ukázať niekoľko príkladov toho, ako sa remeslo klamania v súčasnosti mení.

Spomínate si na rok 2015 a mesiace, kedy titulky médií každého druhu plnili správy o migračnej kríze, na varovania o výzve, pred ktorou stojí Európa, na scenáre o konci starnúceho a vymierajúceho kontinentu, na hoaxy o ,,arabizácii“, ktorá nás o niekoľko generácii pohltí? Ak nie, ste šťastlivci žijúci v ružovej bubline alebo ignoranti, ktorí si v priebehu roka neotvorili noviny alebo sociálne siete, v opačnom prípade máte toto všetko v živej pamäti. Migračná kríza sa stala nie len realitou migrujúcich, ale aj domácich obyvateľov Európy, spoločnosť sa polarizovala, politická klíma radikalizovala, zistili sme, že pravicový extrémizmus nezomrel, iba drieme a toto všetko sa dialo za denno-denného mediálno-politického utvrdzovania stavu krízy. Heslo migračná kríza dnes dokonca nájdete na Wikipédii v rozsahu prepracovanejšom ako mnohé vojny, vynálezy alebo tie najznámejšie osobnosti a udalosti sveta. Čo nie je na webe, ako by neexistovalo, pozor ale, že nie všetko, čo je na webe, je pravda. 

Šéfovi: „Bude OK dodať správu o 2 dni neskôr?“ Manželke: „Nebudem mať zajtra služobné auto, zoberiem si naše, v poriadku?“ Klientovi: „S cenou vám vieme vyjsť viac v ústrety pri objednávke nad 1000 eur.“ Úradníkovi: „Čo môžem urobiť preto, aby som dostal vyjadrenie do 10 dní? Je to dôležité...“

Vyjednávame každý deň, keď komunikujeme s druhými (a ostatné dni vyjednávame sami so sebou). Väčšinou bez prípravy, spontánne. A nezriedka nás dostihne „paradox moci“. Alebo „predpojatosť vyjednávača“.

A keď sa už zamýšľame nad vyjednávaním, tak sledujeme, či vo vyjednávaní máme väčšiu moc my, alebo protistrana. Menej rátame s tým, že v rokovaniach sme často s druhou stranou vo vzťahu vzájomnej závislosti. A že viac záleží na použití „pozitívnej a negatívnej páky“ než na absolútne porovnávanej moci.

Vo vynikajúcom odbornom článku „Keď sa stretnú Dávid a Goliáš“ sa Robert S. Adler a Elliot M. Silverstein venujú práve tomu, ako pracovať s mocenskou asymetriou. Nižšie nájdete z neho pár upravených myšlienok a na kurze Negociácia (13.-14. 3.) vám ukážeme, ako pretaviť tieto poznatky do vyjednávačských zručností.

17. január 2018,

Obdobie, na ktoré sa už od začiatku septembra poctivo pripravujú domáce gazdinky po dedinách i mestách Slovenska a tešia sa naň predovšetkým ziskuchtiví obchodníci v nákupných strediskách či internetových obchodoch, sa už tradične nieslo v znamení: „Všetkým želaj pokojné a požehnané Vianoce a sám sa stresuj, ako tvoja chladnička prežije tri dni bez otvorenej Samošky pod domom!“ Samozrejme, ani tá naša domácnosť sa všadeprítomnému predvianočnému zhonu úspešne nevyhla. Nervozita ohľadom všetkého nakúpeného, pripraveného a hlavne poupratovaného pre posviatočné návštevy sa dala krájať, podobne ako varené údené z kapustnice ďalší týždeň. Aby som ale najkrajší čas v roku nevykresľovala len ako frustrujúce obdobie, musím sa priznať, že práve tento rok som ho začala vnímať, aj práve vďaka predmetu Globálne výzvy, ktorý mi pripomenul úskalia nášho dnešného konzumného života, tak trošku uvedomelejšie a hlavne menej konzumne. A to doslova.

Nemecká dievčina z Brna, židovský chlapec z Viedne, vysoký funkcionár NKVD či chirurg z Moskvy, deti z Latakie, kňažná z Teheránu... Čo majú spoločné? Všetci odišli z miesta, kde boli doma. Nechtiac. Nedobrovoľne. Nevediac, prečo to vlastne musia urobiť. Odišli do neznáma. Do inej krajiny, iného mesta, na iný svetadiel. Tam, kam prišli, ich nechceli. Nerozumeli im, opovrhovali nimi. Nikto ich neľutoval, nikoho nezaujímal ich príbeh. Žili ho potichu, možno do smrti s tajomstvom, ktoré ani oni sami neodhalili. Prečo práve ja? Našla som pre vás päť kníh o obyčajných ľuďoch, ktorých história prinútila odísť a nikdy sa nevrátiť. Päť krásnych kníh k svetovému dňu migrantov a utečencov, ktorý si kresťanský svet pripomenie 14. januára.

10. december 2017,

Prečo väčšina z nás nedokáže vysvetliť princíp fungovania splachovacieho záchoda, alebo ako funguje zips? Väčšina z nás si teraz zrejme sebavedomo povedala, „ale veď ja to viem, to je jednoduché“. A možno ozaj viete. Podľa výskumu Leonida Rozenblita a Franka Keila, mali ľudia najprv odpovedať na takéto jednoduché otázky z vecí, ktoré nás obklopujú každý deň. Väčšina účastníkov experimentu sebavedomo odpovedala jasné áno. Keď už  však výskumníci vyzvali účastníkov krok po kroku tieto veci vysvetliť, úspešných ľudí bolo omnoho menej. Po tejto skúsenosti už ľudia na otázku, či vedia ako funguje zips, alebo splachovací záchod odpovedali s menším sebavedomím. Takéto výsledky, ktoré znamenajú pochopenie toho, čomu nerozumieme a následné priznanie tohto faktu, by nám mali dávať určitú nádej, že zmeny názorov sú u ľudí možné a dosiahnuteľné určitými postupmi. Napríklad kauzálnym dokazovaním.