BLOG

Končila som gymnázium. Pol roka predtým sa celá krajina postavila proti režimu a teraz sa postupne menila. Demonštrácie na námestiach vystriedali politické relácie v televízii a staré učebnice nahradili profesori dejepisu a občianskej otvorenými debatami o nich. Niekto pozeral a rozprával, väčšina sa tvárila, že sú to vlastne voľné hodiny.

„How can you hate me, when you don´t even know me?“ This question bothered Daryl Davis, a black American, since the age of ten when he was attacked by a bunch of white boys during a school march. That was the first time he experienced racism and for a ten year old this was a very difficult concept to grasp. 

Moderná doba. Ľudia sa neustále naháňajú, stresujú, pracujú v jednom kuse a chcú všetko hneď vybaviť. Preto potrebujú byť online. Online v aute, autobuse, lietadle, električke, doma, či v práci. Neviem posúdiť, či sa ľudia naháňali menej, keď "online svet" ešte nebol tak ľahko dostupný. Viem však posúdiť, že v dnešnom svete, keď nepotrebujete už ani počítač či notebook, aby ste vybavili čo potrebujete hneď ako treba, si ľudia kontrolujú maily a správy oveľa častejšie. Je to prirodzený vývoj. Ja sama som v podstate 24 hodín online vďaka môjmu smartfónu. Hneď ako pípne, idem si ho skontrolovať. Na kamarátoch a tiež na samej sebe sledujem, že všetci chceme čo najnovší a najvýkonnejší model a minimálne každé dva roky kupujeme nový. Každý určite videl davy stoviek až tisícov ľudí stojacich pred obchodnými domami a čakajúcich na začiatok predaja najnovšieho modelu "ajfónu". Nemyslím si však, že niektorý z týchto ľudí či mojich kamarátov sa niekedy zamyslel nad skutočnou hodnotou daného modelu, ktorý bežný človek kupuje za niekoľko stoviek eur. A tou hodnotou nemyslím len finančnú. Nebudem pokrytecká, tiež mi nikdy nenapadlo ako, kde, kto a v akých podmienkach vyrába tieto telefóny. Až do chvíle, kým som nevidela video, ako stovky tisícov ľudí stoja pri páse a za minimálne peniaze, s veľkou námahou a na úkor svojho zdravia či života montujú niečo, čo si ľudia ako ja len tak bez rozmyslu kúpia v obchode.

Aj lož ide s dobou. Vďaka technologickému pokroku sa dnes klame inak, ako sa klamalo pred dvadsiatimi či sto rokmi. Lož k nám prichádza celkom novými kanálmi a potrebujeme aj nový typ protilátok, aby sme sa jej vedeli ubrániť.
V tomto blogu vám chcem ukázať niekoľko príkladov toho, ako sa remeslo klamania v súčasnosti mení.

Spomínate si na rok 2015 a mesiace, kedy titulky médií každého druhu plnili správy o migračnej kríze, na varovania o výzve, pred ktorou stojí Európa, na scenáre o konci starnúceho a vymierajúceho kontinentu, na hoaxy o ,,arabizácii“, ktorá nás o niekoľko generácii pohltí? Ak nie, ste šťastlivci žijúci v ružovej bubline alebo ignoranti, ktorí si v priebehu roka neotvorili noviny alebo sociálne siete, v opačnom prípade máte toto všetko v živej pamäti. Migračná kríza sa stala nie len realitou migrujúcich, ale aj domácich obyvateľov Európy, spoločnosť sa polarizovala, politická klíma radikalizovala, zistili sme, že pravicový extrémizmus nezomrel, iba drieme a toto všetko sa dialo za denno-denného mediálno-politického utvrdzovania stavu krízy. Heslo migračná kríza dnes dokonca nájdete na Wikipédii v rozsahu prepracovanejšom ako mnohé vojny, vynálezy alebo tie najznámejšie osobnosti a udalosti sveta. Čo nie je na webe, ako by neexistovalo, pozor ale, že nie všetko, čo je na webe, je pravda. 

Šéfovi: „Bude OK dodať správu o 2 dni neskôr?“ Manželke: „Nebudem mať zajtra služobné auto, zoberiem si naše, v poriadku?“ Klientovi: „S cenou vám vieme vyjsť viac v ústrety pri objednávke nad 1000 eur.“ Úradníkovi: „Čo môžem urobiť preto, aby som dostal vyjadrenie do 10 dní? Je to dôležité...“

Vyjednávame každý deň, keď komunikujeme s druhými (a ostatné dni vyjednávame sami so sebou). Väčšinou bez prípravy, spontánne. A nezriedka nás dostihne „paradox moci“. Alebo „predpojatosť vyjednávača“.

A keď sa už zamýšľame nad vyjednávaním, tak sledujeme, či vo vyjednávaní máme väčšiu moc my, alebo protistrana. Menej rátame s tým, že v rokovaniach sme často s druhou stranou vo vzťahu vzájomnej závislosti. A že viac záleží na použití „pozitívnej a negatívnej páky“ než na absolútne porovnávanej moci.

Vo vynikajúcom odbornom článku „Keď sa stretnú Dávid a Goliáš“ sa Robert S. Adler a Elliot M. Silverstein venujú práve tomu, ako pracovať s mocenskou asymetriou. Nižšie nájdete z neho pár upravených myšlienok a na kurze Negociácia (13.-14. 3.) vám ukážeme, ako pretaviť tieto poznatky do vyjednávačských zručností.