BLOG

„Poznáme tri druhy klamstiev: Klamstvo, prekliate klamstvo a štatistiku.“ Tento známy výrok provokuje už od konca 19. storočia.1 Nedôvera k dátam nie je nič nové. Navyše, stále okolo seba počúvame, že žijeme v postfaktuálnej dobe, že žiadne dáta nemajú zmysel a treba pôsobiť na emócie, ak chceme niekoho presvedčiť. Faktami v prezentácii nikoho neohúrite, skôr unudíte na smrť, ľudia sa vraj (a to sa týka aj veľkých manažérov a politikov) nerozhodujú na základe faktov. Je to skutočne tak? Nikdy v histórii ľudstva nemal jednotlivec taký ľahký prístup k dátam. Napriek tomu sa nám zdá, že nič neznamenajú. Sú všade okolo nás, je ich hŕba, jeden údaj zdanlivo spochybňuje druhý, niektoré nás strašia, niektoré sú také komplikované, že rezignujeme na ich pochopenie. Možno ich len zle ukazujeme. Možno ich máme len príliš veľa naraz. Ako ich teda používať tak, aby naši poslucháči nezívali? Dá sa všetko rozprávať len cez rozprávky a vtipy? Nie. Čísla sú dôležité. Poďme sa inšpirovať tými, čo naozaj vedia, ako ich prezentovať.

Pomalosť a hĺbka vecí nezávisí od miesta, ale od nášho nastavenia ... o čom svedčí aj ďalší ročník tzv. Pomalých dní v Prahe. Priam v rušnom centre Stovežatej, v nákupnom stánku na poslednom poschodí sa diskutovalo o spomalení životného štýlu, obzvlášť módy.

19. september 2018,

Bolo to takto. Festival Coala bola druhá a možno moja posledná možnosť ísť na koncert Miltona. Znamenalo to ale niekoľko vecí. Po tretíkrát počas troch týždňov otočiť Sao Paulo, čo by zase nebol až taký problém. Ale znamenalo to otočiť ho za deň, takže značnú rozbitosť, nakoľko som sa v pondelok doobedu o desiatej už sľúbil v múzeu favely v Riu. A znamenalo to z mojej skúsenosti stopercentný risk prechladnutia, nakoľko brazílske autobusy sú jazdiace chladničky a z dvoch návratov zo Sao Paula som prechladol dvakrát.

„Kto ovláda minulosť, ten ovláda budúcnosť. A kto ovláda prítomnosť, ten ovláda minulosť.“

George Orwell, 1984

Bývalý neonacista Tom Olsen, ktorý pracuje v oblasti prevencie radikalizmu v Nórsku, často rozpráva o tom, ako sa v mladosti dostal ku krajne pravicovým skupinám. On totiž nespĺňal stereotypné charakteristiky mladíka, ktorý by mal byť z problémovej rodiny, kde by sa mu nedostávalo dosť lásky či pozornosti. Práve naopak. Vyrastal v milujúcej rodine a dobrom prostredí. Čo teda spôsobilo jeho sympatie k neonacizmu? Učiteľka dejepisu. Spomína, že keď sa na hodine prihlásil a chcel sa rozprávať o krutostiach spôsobených spojencami počas bombardovania Drážďan v druhej svetovej vojne, učiteľka ho zahriakla a nedovolila jeho ďalšie otázky. Mladík rozčúlený jednostrannosťou učebnice a nespravodlivosťou učiteľky začal hľadať informácie inde. A našiel skupinu mladých, čo mu podali alternatívnu verziu dejín... Má skutočne výučba dejepisu takú zázračnú moc liečiť radikalizmus alebo ho na druhej strane provokovať? Stačí pridať viac hodín výučby, viac faktov do učebnice a deti nebudú veriť konšpiráciám či násilným ideológiám? Skúsenosti zo sveta potvrdzujú, že tak jednoduché to vôbec nie je.

16. august 2018,

„Keď som nastupovala do prvej práce, iba som začínala používať diár, ktorý bol asi toho najmenšieho možného formátu. Neprešlo ani pár týždňov a úlohy sa mi do diára nezmestili. To však nebolo to najhoršie. Mala som pocit, že všetky tie povinnosti sa nezmestia ani do môjho pracovného života.

Vtedy som objavila time management, ktorý bol ako dar z neba. Naučil ma robiť si zoznamy úloh, plánovať a organizovať sa. Pracovala som efektívne, na úlohy a deadliny som už nezabúdala. Vďaka „dobrému“ time managementu som ale aj rovnako vedela, s čím meškám už pol roka a že opäť nemám čas ísť plávať. Ušetrený čas, ktorý time management sľuboval, zostával nedosiahnuteľný. Rovnako bola nedosiahnuteľná spokojnosť či radosť, po ktorej v živote túžime.“ (zo skúsenosti riadiacej pracovníčky mimovládnej organizácie)

 „Bojovať proti falošným správam vytváraním falošných správ“ je motto projektu Forbidden Facts (Zakázané fakty). Myšlienkou projektu bolo vytvoriť falošný spravodajský článok, ktorý navádza čitateľa na to, aby si naň klikol, zdieľať ho na sociálnych médiách prostredníctvom facebookovej stránky a pozorovať následné správanie ľudí. Všetky články na Forbidden Facts sú písané v rovnakom štýle ako konšpiračné články, tak, aby pritiahli typických čitateľov konšpirácií. To, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako šokujúca falošná správa, je po otvorení  článku odhalené ako vtip. Autori článkov takto chceli ukázať čitateľom, aké jednoduché je oklamať ich.