BLOG

„Nie pravda je dôležitá, ale tí, pre ktorých je dôležitá.“

Tomáš Janovic

Slovenskom prechádza strašidlo. Strašidlo občianskeho aktivizmu. Desaťtisíce vyšli na námestia, podpisujeme petície, noríme nosy do správ každých pár minút, nosíme odznaky, rámujeme si fotky na sociálnych sieťach. Asi sme sa naozaj ocitli vo výnimočnom roku. Slovensko sa prebúdza a naša ťažkopádna hymna opäť nadobúda význam. Zdvíhame hlavy od tupej každodennosti, otrasení tragédiou – poslednou kvapkou v pretekajúcom pohári, a žiadame. Žiadame od politikov slušnosť, zákonnosť, spravodlivosť. Žiadame novú, dobrú vládu. Žiadame inú krajinu. Koľkí z nás skutočne veria, že stačí zakričať na námestiach a bude lepšia vláda? Niekto, kto v našom mene vyšetrí vraždu, pošle zlých do väzenia a nastolí „poriadok“? A my sa budeme môcť vrátiť späť do svojich každodenných avatarov jarných výpredajov, zliav na pokojný spánok a fejsbúkových skupín, kde si potvrdzujeme svoje pravdy. Ale niečo mi hovorí, že to takto nefunguje. Politici, na ktorých nadávame, sú len odrazom našej ľahostajnosti, krátkozrakosti a strachu pozrieť sa ďalej ako na spodok mesačnej výplatnej pásky.

Končila som gymnázium. Pol roka predtým sa celá krajina postavila proti režimu a teraz sa postupne menila. Demonštrácie na námestiach vystriedali politické relácie v televízii a staré učebnice nahradili profesori dejepisu a občianskej otvorenými debatami o nich. Niekto pozeral a rozprával, väčšina sa tvárila, že sú to vlastne voľné hodiny.

„How can you hate me, when you don´t even know me?“ This question bothered Daryl Davis, a black American, since the age of ten when he was attacked by a bunch of white boys during a school march. That was the first time he experienced racism and for a ten year old this was a very difficult concept to grasp. 

Moderná doba. Ľudia sa neustále naháňajú, stresujú, pracujú v jednom kuse a chcú všetko hneď vybaviť. Preto potrebujú byť online. Online v aute, autobuse, lietadle, električke, doma, či v práci. Neviem posúdiť, či sa ľudia naháňali menej, keď "online svet" ešte nebol tak ľahko dostupný. Viem však posúdiť, že v dnešnom svete, keď nepotrebujete už ani počítač či notebook, aby ste vybavili čo potrebujete hneď ako treba, si ľudia kontrolujú maily a správy oveľa častejšie. Je to prirodzený vývoj. Ja sama som v podstate 24 hodín online vďaka môjmu smartfónu. Hneď ako pípne, idem si ho skontrolovať. Na kamarátoch a tiež na samej sebe sledujem, že všetci chceme čo najnovší a najvýkonnejší model a minimálne každé dva roky kupujeme nový. Každý určite videl davy stoviek až tisícov ľudí stojacich pred obchodnými domami a čakajúcich na začiatok predaja najnovšieho modelu "ajfónu". Nemyslím si však, že niektorý z týchto ľudí či mojich kamarátov sa niekedy zamyslel nad skutočnou hodnotou daného modelu, ktorý bežný človek kupuje za niekoľko stoviek eur. A tou hodnotou nemyslím len finančnú. Nebudem pokrytecká, tiež mi nikdy nenapadlo ako, kde, kto a v akých podmienkach vyrába tieto telefóny. Až do chvíle, kým som nevidela video, ako stovky tisícov ľudí stoja pri páse a za minimálne peniaze, s veľkou námahou a na úkor svojho zdravia či života montujú niečo, čo si ľudia ako ja len tak bez rozmyslu kúpia v obchode.

Aj lož ide s dobou. Vďaka technologickému pokroku sa dnes klame inak, ako sa klamalo pred dvadsiatimi či sto rokmi. Lož k nám prichádza celkom novými kanálmi a potrebujeme aj nový typ protilátok, aby sme sa jej vedeli ubrániť.
V tomto blogu vám chcem ukázať niekoľko príkladov toho, ako sa remeslo klamania v súčasnosti mení.

Spomínate si na rok 2015 a mesiace, kedy titulky médií každého druhu plnili správy o migračnej kríze, na varovania o výzve, pred ktorou stojí Európa, na scenáre o konci starnúceho a vymierajúceho kontinentu, na hoaxy o ,,arabizácii“, ktorá nás o niekoľko generácii pohltí? Ak nie, ste šťastlivci žijúci v ružovej bubline alebo ignoranti, ktorí si v priebehu roka neotvorili noviny alebo sociálne siete, v opačnom prípade máte toto všetko v živej pamäti. Migračná kríza sa stala nie len realitou migrujúcich, ale aj domácich obyvateľov Európy, spoločnosť sa polarizovala, politická klíma radikalizovala, zistili sme, že pravicový extrémizmus nezomrel, iba drieme a toto všetko sa dialo za denno-denného mediálno-politického utvrdzovania stavu krízy. Heslo migračná kríza dnes dokonca nájdete na Wikipédii v rozsahu prepracovanejšom ako mnohé vojny, vynálezy alebo tie najznámejšie osobnosti a udalosti sveta. Čo nie je na webe, ako by neexistovalo, pozor ale, že nie všetko, čo je na webe, je pravda.