BLOG

„Nie je to vojna, pokiaľ brat nezabije brata“ hovorí sa v silnej scéne slávneho Kusturicovho filmu Underground. Ako politika pretína rodinné stoly v strednej Európe sme sa dozvedali na študijnej ceste v Poľsku.

26. február 2019,

14. februára 2019, Viedeň - Edinburgh

Holanďania sú vysokí, ale nikdy som nevidel tak vysoké letušky, ako v tomto lietadle spoločnosti KLM. Dve štíhle panie tak okolo 55 rokov s modrou letuškovskou čiapočkou sa presúvali po chodbičke lietadla a trochu sa kývali na stranu ako topole. Nový zážitok. Obzeral som si ich a tešil sa, že v KLM zjavne nepestujú žiadnu vekovú ani výškovú diskrimináciu, možno ich vyberali v nejakom basketbalovom klube. Prvá tlačila vozík so sendvičmi a nasledovala ju druhá, ktorá mala na starosti vozík s nápojmi. Ku každému hosťovi si čupli, aby mohli s pasažierom rozprávať s pohľadom v jednej výške. Inak by pasažieri vykrúcali hlavy dohora a KLM by muselo riešiť sťažnosti na kŕče v krku. Prvá mi dala do ruky sendvič, a kým sa zastavila druhá – to bola asi minúta – tak som ten sendvič expresne zožral. Druhá si čupla ku mne a namiesto otázky, aký nápoj si želám, sa vciťujúco pýta: „Prajete si ešte jeden sendvič?“ Zakýval som s plnými ústami, že nie a ona pokračuje: „Naozaj? ... V živote sa musíme o seba starať.“ Prikývol som a ona zmenila tón na taký skôr sestričkovský a pokračuje: „...A staráte sa? O seba?“ To ma prekvapilo. „No, starám... určite...“ Na to sa sestrička natočila, v tvári zrazu mala nadšenie, prestala pridržiavať vozík a na oboch rukách vystrčila palce, ktoré mi ukazovala, akože som jednotka. (Teda dve jednotky.) Toto mi urobilo náladu na niekoľko hodín. Ešte táto cesta nezačala a už som dve jedničky. Uaw!

„V rámci predmetu Globálne výzvy, ktorý som tento semester absolvovala, som ako všetci moji spolužiaci dostala za úlohu vyjadriť sa k nejakej aktuálnej globálnej téme a neskôr moju myšlienku vo forme blogu zverejniť na sociálnych sieťach. Klimatické zmeny, udržateľnosť, chudoba, sociálna, ekonomická či rodová nerovnosť, bezpečnosť a konflikty, ale aj extrémizmus a radikalizácia mládeže. Tie a mnohé iné fantastické témy boli súčasťou nášho predmetu a debát, ktoré sme medzi sebou viedli. Predmet sa mi páčil najmä preto, že jeho cieľom nebolo sedieť dlhé hodiny v miestnosti a prijímať obrovské a hlavne nezapamätateľné množstvo informácií, ale naučiť sa rozmýšľať v súvislostiach a hľadať pôvod problému, nie len jeho riešenie.“ Takto začala svoju úvahu Alžbeta Hamráková, jedna z dvadsiatich študentiek a študentov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, ktorí u nás v zime 2018 absolvovali tento výberový predmet a zhodou okolností aj naša stážistka. Ako každý rok prinášame vám ukážky niektorých zaujímavých prác ilustrujúcich ich vnímanie globálnych výziev. Ich spoločným prvkom, pre nás v PDCS veľmi potešujúcim, bola angažovanosť. Mnohé obsahujú návody na to ako každý môže svojim správaním, konaním, či samovzdelávaním prispieť k tomu, že niektorým výzvam budeme na Slovensku čeliť úspešnejšie.

21. február 2019,

Neistý a bez záruk býva osud inovácií. Učitelia by vedeli rozprávať. Aj technológovia. A predsa bez inovácií prichádza ustrnutie a pomalý úpadok. Nemôžeme si dovoliť inovovať natoľko, aby sme úplne prerušili kontinuitu s minulosťou a spôsobili chaos. A nemôžeme si dovoliť od inovácií upustiť úplne.

Marseille, čo vám ako prvé napadne? Najväčší prístav Francúzska, vysoká koncentrácia migrantov, rázni obyvatelia, vysoká kriminalita, slnko, more, pláže... Marseille je druhé najväčšie mesto Francúzska založené 600 r. pred n.l. a bolo dejiskom konferencie o občianskom vzdelávaní v Európe NECE1Ako to už na konferencii býva, zahltil nás celodenný program, takže na osobné vychádzky ostal čas iba počas presunov z miesta konania sa konferencie do hotela. Preto posúdiť či informácie o migrantoch či kriminalite sú pravdivé a ako menia tvár Marseille, sú mizivé a opierajú sa len o niekoľkohodinové dotyky so štvrťami Belsunce, Joliette, Belle de Mai, Le Plage. Ľudia: domáca, domáci, hotelový personál, bezdomovci, predávajúci Arabi, plážujúci Marsejčania boli starostliví, oddychujúci aj tlačiaci sa. Najviac ma však omámil záchodový parfém ulíc. Navštívila som viaceré francúzske mestá, veľké, menšie i dedinky, ale toto bolo po prvýkrát, čo som si niečo také všimla. Nečakala som to, ale má to svoje vysvetlenie. V Marseille chýbajú verejné záchody, tak ich niektorým občanom nahrádza ulica.

Populácia Subsaharskej Afriky predstavovala v roku 1950 okolo 180 miliónov ľudí, teda tretinu vtedajšej európskej populácie. Do roku 2050 bude mať podľa predpovedí len Subsaharská Afrika 2,2 miliardy ľudí, čo bude trikrát toľko, čo celá Európa. Počet Európanov s africkým pôvodom sa môže vyšplhať z terajších 9 miliónov na 150 – 200 miliónov do roku 2050. Môžu tak tvoriť až štvrtinu Európskej populácie. Dnes je už jasné, že tento trend je nezvratný. Už teraz vnímame, že v stredoeurópskom priestore táto situácia so sebou prinesie hodnotový konflikt, ktorý bude spočívať v zápase o kultúrne sebaurčenie a zachovanie určitej identity verzus pragmatickej otvorenosti prílevu pracovnej sily zo zahraničia v kombinácii s kultúrnou otvorenosťou, pričom jednotlivé roviny sa môžu rôzne prelínať. Príkladom tohto konfliktu môže byť aj nedávna reklamná kampaň na alkoholický nápoj, ktorá zobrazovala mladú ženu s tmavou pokožkou a so Slovensko-konžskými koreňmi v slovenskom kroji, na ktorú zareagovala video-reakciou študentka gymnázia hovoriaca o slovenskej identite. Ako sa k tomuto hodnotovému konfliktu môžeme postaviť kultivovane, s rešpektom k emóciám ľudí tak, aby nedochádzalo k násiliu smerom k žiadnej skupine?