Blog

Slovensko už nie je pre nás len machuľa na mape. Zápisky z návštevy Ukrajincov na Slovensku.

Napísal(a)
03. november 2015,

„To je úžasné, že aj vy máte problémy“, vydýchla si Lesa na druhý deň po prílete do Bratislavy. „A my sme si mysleli, že prídeme k vám, do Európy, a tu už bude všetko vyriešené, všetko bude fungovať. Aké príjemné, že aj vy máte korupciu, byrokraciu, že bojujete s podobnými problémami ako my.“   

Lesa je hudobnou redaktorkou v rozhlase a organizuje známy letný multimediálny festival v meste Černigov, ktoré je veľkosťou podobné Bratislave. Každý z dvadsiatich návštevníkov, čo u nás päť dní skúmali nuansy úspešnej lokálnej demokracie, je v svojom meste známy komunitný aktivista. Niektorí sa venujú neformálnemu vzdelávaniu, niektorí životnému prostrediu, iní, ako Lesa, kultúre. Všetkých spája to, že nechcú čakať, až skončí vojna, či až prezident Porošenko z Kyjeva vyrieši všetky problémy v mestách a dedinách. Niektoré ich projekty by sme im mohli na Slovensku závidieť, ako napríklad práve ten festival Zelená scéna či Open Jazz na tráve v parku, každý piatok, celé leto. Vstup voľný. „Veľa vecí, čo sme videli u vás, máme aj doma, ale tam sme si ich nevšímali. Až tu som začal pozorovať odpadkové koše, stojany na bicykle, street art. Bolo by v čom vymieňať si skúsenosti,“ poznamenáva Andrej, 16-ročný študent, najmladší člen delegácie. Jeho projekt Občianska hliadka je mladším bratom našej Zelenej hliadky.

Skupina navštívila okrem Bratislavy aj Pezinok, kde strávili celý deň. Ten sa začal slávnostným prijatím u primátora, ktorý ich po pezinsky počastoval aj pohárom rieslingu. „Nepamätám sa, kedy som v živote pila víno o deviatej ráno,“ smeje sa Oľga, ktorá pracuje s presídlenkami z bojových zón. „Ale bolo nám u primátora dobre. Bol úprimný. A dve hodiny rozprával múdro a bez papiera...“ Na moju poznámku, že nie všetci primátori na Slovensku to dokážu a že sme im chceli ukázať jedného z tých naj... nereaguje. Pre ňu pán Solga ostane vzorom, ako by mal vyzerať predstaviteľ samosprávy, čo sa snaží, aby sa ľuďom v jeho meste dobre žilo.

Zuzka Čaputová s príbehom pezinskej skládky tiež zaujala. Na sociálnych sieťach ju premenovali na slovenskú Erin Brokovich. Pezinok upútal aj rôznorodosťou kultúrnych podujatí a starostlivosťou o deti a seniorov.

Doteraz, keď som počula o aktivitách pre seniorov, vybavil sa mi v mysli ´Timur a jeho družina.´ Také to sovietske nosenie tašiek starým ľuďom. Ale nápad prepojenia dvoch generácií, seniorov čítajúcich rozprávky deťom v škôlkach či detských domovoch, to je celkom iná rovina. Krásna a dôstojná,“ zveruje sa Natália, ktorá sa zaoberá integráciou postihnutých detí v rámci spoločných voľnočasových aktivít so zdravými.

Z rozpočtových dôvodov sme cestovali do Pezinka vlakom, do Nitry linkovým autobusom, a po Bratislave peši a MHD. Ani sme nedocenili, ako bude práve toto zaujímavé pre našich hostí. „Spoznali sme infraštruktúru, išli sme pekným aj horším vlakom, autobusmi, rozprávali sme sa s cestujúcimi. Nevideli sme len Bratislavu z okna hotela, zažili sme si Slovensko. Už to viac nebude len abstraktná machuľa na mape, ale krajina plná srdečných ľudí,“ priznáva Júlia, vysokoškolská učiteľka z Kyjeva, ktorá pred cestou, podobne ako jej kolegovia, veľa o Slovensku nevedela. „Oslovilo nás, že ľudia na Slovensku nerobia okolo svojich komunitných projektov veľký šum, nemachrujú, proste skromne robia a malými krôčikmi sa snažia urobiť svoje mestá lepšími,“ pridáva sa opäť Oľga a ja viem, že naráža na skromnosť Matúša Čupku zo Zelenej hliadky a Mareka Hattasa z nitrianskeho Hideparku, ktorí sa im venovali.

Lena a Oľa organizujú komunitu okolo knižníc a ich aktivít, zaujímali sa o vzdelávanie dospelých, ale aj bookcrossing. „Verím v maličké knižničky. Aby sme nemali každých 100 rokov revolúciu, ľudia musia čítať.

Každý podčiarkol niečo iné, čo sa mu vrylo do pamäti. Ako sa báli pri pohľade na ´modrý dom´, v ktorom robí svoju terénnu prácu Karin Andrášiková z Mládeže ulice, či očarenie s projektu Bunka v kontajneri, ktorý uvideli v Nitre, nahliadnutie pod pokrievku utečeneckej problematiky s Elenou Kriglerovou, príjemnú atmosféru participatívneho plánovania Šafárikovho námestia v Bratislave s Kalkou Pauliniovou, či debaty o spoločenských konfliktoch na Slovensku s Dušanom Ondruškom. „Tie konflikty nás budú sprevádzať ešte dlho. Teraz sa vracajú z frontu ukrajinskí dobrovoľníci a odvedenci. Sú v depresii, bez nádeje a potrebujú pomoc, inak budú zdrojom konfliktov v komunitách,“ poznamenáva Oľga. A nás až zamrazí, keď si uvedomujeme, že títo vysmiati pozitívni ľudia k nám prišli z krajiny, kde sa bojuje, kde takmer každá rodina má niekoho na vojne, kde sa komunitné iniciatívy prejavujú aj tak, že sa ľudia skladajú na vybavenie armády a jedlo pre dôchodcov uväznených v bojových zónach.

Sme jednoducho radi, že môžeme byť s nimi pri tom, ako sa ich krajina mení, že načerpáme trochu ich optimizmu a tiež že uvidíme ich očami naše mestá krásne a plné vzrušujúcich príležitostí.


Október 2015
Zuza Fialová

 

Čítať 2731 krát