BLOG

Preľudnenie planéty, blížiace sa globálne konflikty o zdroje, kolaps civilizácie, ako ju poznáme – to sú len niektoré predpovede, ktoré môžu viesť k oprávnenému zamysleniu mladých ľudí nad otázkou, či je zodpovedné v tejto kríze privádzať na svet deti. Pokúsim sa odpovedať opierajúc sa o poznatky z filozofie, etiky, sociológie a štatistiky verejného zdravia. Moja odpoveď znie: Áno, je dobré a morálne mať v tejto dobe deti. A zároveň je to odpoveď veľmi osobná.  

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 05 september 2019 00:00

Päť dôvodov prečo GLOBÁLNE VZDELÁVANIE

 

Do 21. storočia Slovensko vstúpilo v hojnosti. Nikdy v histórii sa naše deti nemali tak materiálne dobre, nemali taký prístup k vzdelaniu, také možnosti cestovať a rozvíjať sa, ako majú teraz. A predsa zažívame paniku, cítime blížiace sa krízy, bojíme sa dramatických zmien, ktoré už vopchali nohu do našich dvier, akokoľvek sa ich pokúšame držať zatvorené. Deti sa topia v mori informácií, žijú virtuálny život odcudzený prírode, veria konšpiráciám a čiernobielym teóriám, velebia prostoduché persóny z videokanálov. Ale takisto aj protestujú za opatrenia proti zmene klímy, proti korupcii, dobrovoľne pomáhajú chudobným, hľadajú v živote zmysel. My, učitelia, vychovávatelia, školitelia, tréneri, nielen tušíme, ale už aj objektívne vieme na základe obsažných výskumov, že odovzdávať vedomosti nestačí. Svet okolo nás, či ten malý – bezprostredný, či ten veľký – globálny, sa mení takou rýchlosťou, že sa už dávno vymanil zo starých poučiek. Prístup, ktorý môže nám, učiteľom a trénerom fúknuť vietor do plachiet a pomôcť držať s týmto meniacim sa svetom kurz, je práve globálne vzdelávanie. Prečo?

 

Zverejnené v PDCS Blog

 

Katarzna Tubylewicz je poľská publicistka a prekladateľka zo švédštiny. Nedávno vydala knihu esejí „Moralisti“ (“Moraliści”), ktorá opisuje meniacu sa švédsku spoločnosť, kultúrne strety a zaujímavý hodnotový posun. V tejto eseji sa venuje zmene postojov k nahote v krajine, ktorá bola tradične skôr liberálna a otvorená. 

Zverejnené v PDCS Blog

Sériu šiestich otázok odpovedal úplne opačne ako ja. V opise toho, čoho sa najviac obáva uviedol, že prisťahovalcov z nebielych krajín. Stretol som sa s 25 ročným Nikom, ktorému v Rakúsku niektorí ľudia nadávajú do náckov.

Z vlaku na stanici v Hainburgu vystúpil drobnejší ryšavý chalan v okuliaroch. Ospravedlnil sa, že bude mať čas iba hodinu a pol, prvým možným vlakom musí odcestovať naspäť do južného Rakúska na rodinné stretnutie, pretože mu umrel starý otec. Pôvodne to mala byť oslava narodenín. Do konverzácie o našich rozdielnych odpovediach v dotazníku sme sa teda pustili ihneď.

Zverejnené v PDCS Blog

„V rámci predmetu Globálne výzvy, ktorý som tento semester absolvovala, som ako všetci moji spolužiaci dostala za úlohu vyjadriť sa k nejakej aktuálnej globálnej téme a neskôr moju myšlienku vo forme blogu zverejniť na sociálnych sieťach. Klimatické zmeny, udržateľnosť, chudoba, sociálna, ekonomická či rodová nerovnosť, bezpečnosť a konflikty, ale aj extrémizmus a radikalizácia mládeže. Tie a mnohé iné fantastické témy boli súčasťou nášho predmetu a debát, ktoré sme medzi sebou viedli. Predmet sa mi páčil najmä preto, že jeho cieľom nebolo sedieť dlhé hodiny v miestnosti a prijímať obrovské a hlavne nezapamätateľné množstvo informácií, ale naučiť sa rozmýšľať v súvislostiach a hľadať pôvod problému, nie len jeho riešenie.“ Takto začala svoju úvahu Alžbeta Hamráková, jedna z dvadsiatich študentiek a študentov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, ktorí u nás v zime 2018 absolvovali tento výberový predmet a zhodou okolností aj naša stážistka. Ako každý rok prinášame vám ukážky niektorých zaujímavých prác ilustrujúcich ich vnímanie globálnych výziev. Ich spoločným prvkom, pre nás v PDCS veľmi potešujúcim, bola angažovanosť. Mnohé obsahujú návody na to ako každý môže svojim správaním, konaním, či samovzdelávaním prispieť k tomu, že niektorým výzvam budeme na Slovensku čeliť úspešnejšie.

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 07 február 2019 00:00

Odvážne nové svety

Marseille, čo vám ako prvé napadne? Najväčší prístav Francúzska, vysoká koncentrácia migrantov, rázni obyvatelia, vysoká kriminalita, slnko, more, pláže... Marseille je druhé najväčšie mesto Francúzska založené 600 r. pred n.l. a bolo dejiskom konferencie o občianskom vzdelávaní v Európe NECE1Ako to už na konferencii býva, zahltil nás celodenný program, takže na osobné vychádzky ostal čas iba počas presunov z miesta konania sa konferencie do hotela. Preto posúdiť či informácie o migrantoch či kriminalite sú pravdivé a ako menia tvár Marseille, sú mizivé a opierajú sa len o niekoľkohodinové dotyky so štvrťami Belsunce, Joliette, Belle de Mai, Le Plage. Ľudia: domáca, domáci, hotelový personál, bezdomovci, predávajúci Arabi, plážujúci Marsejčania boli starostliví, oddychujúci aj tlačiaci sa. Najviac ma však omámil záchodový parfém ulíc. Navštívila som viaceré francúzske mestá, veľké, menšie i dedinky, ale toto bolo po prvýkrát, čo som si niečo také všimla. Nečakala som to, ale má to svoje vysvetlenie. V Marseille chýbajú verejné záchody, tak ich niektorým občanom nahrádza ulica.

Zverejnené v PDCS Blog

Populácia Subsaharskej Afriky predstavovala v roku 1950 okolo 180 miliónov ľudí, teda tretinu vtedajšej európskej populácie. Do roku 2050 bude mať podľa predpovedí len Subsaharská Afrika 2,2 miliardy ľudí, čo bude trikrát toľko, čo celá Európa. Počet Európanov s africkým pôvodom sa môže vyšplhať z terajších 9 miliónov na 150 – 200 miliónov do roku 2050. Môžu tak tvoriť až štvrtinu Európskej populácie. Dnes je už jasné, že tento trend je nezvratný. Už teraz vnímame, že v stredoeurópskom priestore táto situácia so sebou prinesie hodnotový konflikt, ktorý bude spočívať v zápase o kultúrne sebaurčenie a zachovanie určitej identity verzus pragmatickej otvorenosti prílevu pracovnej sily zo zahraničia v kombinácii s kultúrnou otvorenosťou, pričom jednotlivé roviny sa môžu rôzne prelínať. Príkladom tohto konfliktu môže byť aj nedávna reklamná kampaň na alkoholický nápoj, ktorá zobrazovala mladú ženu s tmavou pokožkou a so Slovensko-konžskými koreňmi v slovenskom kroji, na ktorú zareagovala video-reakciou študentka gymnázia hovoriaca o slovenskej identite. Ako sa k tomuto hodnotovému konfliktu môžeme postaviť kultivovane, s rešpektom k emóciám ľudí tak, aby nedochádzalo k násiliu smerom k žiadnej skupine?

Zverejnené v PDCS Blog

Žijeme v mieri a dostatku. Populácia na Slovensku a v Strednej Európe sa nikdy v histórii netešila takému dlhému veku, dobrému zdraviu, či osobnému komfortu. Stále menej manuálne pracujeme, lepšie (až príliš bohato) sa stravujeme, a užívame si technologické vymoženosti, ktoré nám uľahčujú život. Za posledných 73 rokov na našom území neprebiehala vojna, poslednú vojenskú okupáciu sme zažili pred 50 rokmi. Počet áut prihlásených na Slovensku stúpol od r. 1989 z poldruha milióna na tri. A hoci sa to na prvý pohľad nezdá, bohatstvo je u nás (v porovnaní so svetom) celkom rovnomerne rozdelené. Naši bohatí nie sú až takí bohatí a chudobní nie sú až takí chudobní. A aj tak zaznamenávame nárast konfliktov. Čo je teda zle? Spoločnosť sa rozdeľuje. Hádame sa v rodinách, žiadame referendá, hejtujeme na sociálnych sieťach, bojíme sa o budúcnosť. Ako je to možné? Kde robíme chybu?

Zverejnené v PDCS Blog

„Kto ovláda minulosť, ten ovláda budúcnosť. A kto ovláda prítomnosť, ten ovláda minulosť.“

George Orwell, 1984

Bývalý neonacista Tom Olsen, ktorý pracuje v oblasti prevencie radikalizmu v Nórsku, často rozpráva o tom, ako sa v mladosti dostal ku krajne pravicovým skupinám. On totiž nespĺňal stereotypné charakteristiky mladíka, ktorý by mal byť z problémovej rodiny, kde by sa mu nedostávalo dosť lásky či pozornosti. Práve naopak. Vyrastal v milujúcej rodine a dobrom prostredí. Čo teda spôsobilo jeho sympatie k neonacizmu? Učiteľka dejepisu. Spomína, že keď sa na hodine prihlásil a chcel sa rozprávať o krutostiach spôsobených spojencami počas bombardovania Drážďan v druhej svetovej vojne, učiteľka ho zahriakla a nedovolila jeho ďalšie otázky. Mladík rozčúlený jednostrannosťou učebnice a nespravodlivosťou učiteľky začal hľadať informácie inde. A našiel skupinu mladých, čo mu podali alternatívnu verziu dejín... Má skutočne výučba dejepisu takú zázračnú moc liečiť radikalizmus alebo ho na druhej strane provokovať? Stačí pridať viac hodín výučby, viac faktov do učebnice a deti nebudú veriť konšpiráciám či násilným ideológiám? Skúsenosti zo sveta potvrdzujú, že tak jednoduché to vôbec nie je.

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 21 jún 2018 00:00

Najsilnejší pocit je zodpovednosť

Študentka, ktorá je jednou z hlavných organizátorov a zároveň tvárou celoslovenských zhromaždení Za slušné Slovensko, ktoré dostali na námestia desaťtisíce ľudí. Na konferencii Face to Face sme sa s Karolínou Farskou porozprávali zoči-voči nielen o tom, čo cíti, keď stojí na tribúne, ale aj prečo sa tam vôbec rozhodla postaviť.

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 1 z 5