BLOG

Žijeme v mieri a dostatku. Populácia na Slovensku a v Strednej Európe sa nikdy v histórii netešila takému dlhému veku, dobrému zdraviu, či osobnému komfortu. Stále menej manuálne pracujeme, lepšie (až príliš bohato) sa stravujeme, a užívame si technologické vymoženosti, ktoré nám uľahčujú život. Za posledných 73 rokov na našom území neprebiehala vojna, poslednú vojenskú okupáciu sme zažili pred 50 rokmi. Počet áut prihlásených na Slovensku stúpol od r. 1989 z poldruha milióna na tri. A hoci sa to na prvý pohľad nezdá, bohatstvo je u nás (v porovnaní so svetom) celkom rovnomerne rozdelené. Naši bohatí nie sú až takí bohatí a chudobní nie sú až takí chudobní. A aj tak zaznamenávame nárast konfliktov. Čo je teda zle? Spoločnosť sa rozdeľuje. Hádame sa v rodinách, žiadame referendá, hejtujeme na sociálnych sieťach, bojíme sa o budúcnosť. Ako je to možné? Kde robíme chybu?

Zverejnené v PDCS Blog

„Poznáme tri druhy klamstiev: Klamstvo, prekliate klamstvo a štatistiku.“ Tento známy výrok provokuje už od konca 19. storočia.1 Nedôvera k dátam nie je nič nové. Navyše, stále okolo seba počúvame, že žijeme v postfaktuálnej dobe, že žiadne dáta nemajú zmysel a treba pôsobiť na emócie, ak chceme niekoho presvedčiť. Faktami v prezentácii nikoho neohúrite, skôr unudíte na smrť, ľudia sa vraj (a to sa týka aj veľkých manažérov a politikov) nerozhodujú na základe faktov. Je to skutočne tak? Nikdy v histórii ľudstva nemal jednotlivec taký ľahký prístup k dátam. Napriek tomu sa nám zdá, že nič neznamenajú. Sú všade okolo nás, je ich hŕba, jeden údaj zdanlivo spochybňuje druhý, niektoré nás strašia, niektoré sú také komplikované, že rezignujeme na ich pochopenie. Možno ich len zle ukazujeme. Možno ich máme len príliš veľa naraz. Ako ich teda používať tak, aby naši poslucháči nezívali? Dá sa všetko rozprávať len cez rozprávky a vtipy? Nie. Čísla sú dôležité. Poďme sa inšpirovať tými, čo naozaj vedia, ako ich prezentovať.

Zverejnené v PDCS Blog

„Nie pravda je dôležitá, ale tí, pre ktorých je dôležitá.“

Tomáš Janovic

Slovenskom prechádza strašidlo. Strašidlo občianskeho aktivizmu. Desaťtisíce vyšli na námestia, podpisujeme petície, noríme nosy do správ každých pár minút, nosíme odznaky, rámujeme si fotky na sociálnych sieťach. Asi sme sa naozaj ocitli vo výnimočnom roku. Slovensko sa prebúdza a naša ťažkopádna hymna opäť nadobúda význam. Zdvíhame hlavy od tupej každodennosti, otrasení tragédiou – poslednou kvapkou v pretekajúcom pohári, a žiadame. Žiadame od politikov slušnosť, zákonnosť, spravodlivosť. Žiadame novú, dobrú vládu. Žiadame inú krajinu. Koľkí z nás skutočne veria, že stačí zakričať na námestiach a bude lepšia vláda? Niekto, kto v našom mene vyšetrí vraždu, pošle zlých do väzenia a nastolí „poriadok“? A my sa budeme môcť vrátiť späť do svojich každodenných avatarov jarných výpredajov, zliav na pokojný spánok a fejsbúkových skupín, kde si potvrdzujeme svoje pravdy. Ale niečo mi hovorí, že to takto nefunguje. Politici, na ktorých nadávame, sú len odrazom našej ľahostajnosti, krátkozrakosti a strachu pozrieť sa ďalej ako na spodok mesačnej výplatnej pásky.

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 08 február 2018 00:00

Skutočná hodnota smartfónu

Moderná doba. Ľudia sa neustále naháňajú, stresujú, pracujú v jednom kuse a chcú všetko hneď vybaviť. Preto potrebujú byť online. Online v aute, autobuse, lietadle, električke, doma, či v práci. Neviem posúdiť, či sa ľudia naháňali menej, keď "online svet" ešte nebol tak ľahko dostupný. Viem však posúdiť, že v dnešnom svete, keď nepotrebujete už ani počítač či notebook, aby ste vybavili čo potrebujete hneď ako treba, si ľudia kontrolujú maily a správy oveľa častejšie. Je to prirodzený vývoj. Ja sama som v podstate 24 hodín online vďaka môjmu smartfónu. Hneď ako pípne, idem si ho skontrolovať. Na kamarátoch a tiež na samej sebe sledujem, že všetci chceme čo najnovší a najvýkonnejší model a minimálne každé dva roky kupujeme nový. Každý určite videl davy stoviek až tisícov ľudí stojacich pred obchodnými domami a čakajúcich na začiatok predaja najnovšieho modelu "ajfónu". Nemyslím si však, že niektorý z týchto ľudí či mojich kamarátov sa niekedy zamyslel nad skutočnou hodnotou daného modelu, ktorý bežný človek kupuje za niekoľko stoviek eur. A tou hodnotou nemyslím len finančnú. Nebudem pokrytecká, tiež mi nikdy nenapadlo ako, kde, kto a v akých podmienkach vyrába tieto telefóny. Až do chvíle, kým som nevidela video, ako stovky tisícov ľudí stoja pri páse a za minimálne peniaze, s veľkou námahou a na úkor svojho zdravia či života montujú niečo, čo si ľudia ako ja len tak bez rozmyslu kúpia v obchode.

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 25 január 2018 00:00

Zmýlili sme si krízu

Spomínate si na rok 2015 a mesiace, kedy titulky médií každého druhu plnili správy o migračnej kríze, na varovania o výzve, pred ktorou stojí Európa, na scenáre o konci starnúceho a vymierajúceho kontinentu, na hoaxy o ,,arabizácii“, ktorá nás o niekoľko generácii pohltí? Ak nie, ste šťastlivci žijúci v ružovej bubline alebo ignoranti, ktorí si v priebehu roka neotvorili noviny alebo sociálne siete, v opačnom prípade máte toto všetko v živej pamäti. Migračná kríza sa stala nie len realitou migrujúcich, ale aj domácich obyvateľov Európy, spoločnosť sa polarizovala, politická klíma radikalizovala, zistili sme, že pravicový extrémizmus nezomrel, iba drieme a toto všetko sa dialo za denno-denného mediálno-politického utvrdzovania stavu krízy. Heslo migračná kríza dnes dokonca nájdete na Wikipédii v rozsahu prepracovanejšom ako mnohé vojny, vynálezy alebo tie najznámejšie osobnosti a udalosti sveta. Čo nie je na webe, ako by neexistovalo, pozor ale, že nie všetko, čo je na webe, je pravda. 

Zverejnené v PDCS Blog

Obdobie, na ktoré sa už od začiatku septembra poctivo pripravujú domáce gazdinky po dedinách i mestách Slovenska a tešia sa naň predovšetkým ziskuchtiví obchodníci v nákupných strediskách či internetových obchodoch, sa už tradične nieslo v znamení: „Všetkým želaj pokojné a požehnané Vianoce a sám sa stresuj, ako tvoja chladnička prežije tri dni bez otvorenej Samošky pod domom!“ Samozrejme, ani tá naša domácnosť sa všadeprítomnému predvianočnému zhonu úspešne nevyhla. Nervozita ohľadom všetkého nakúpeného, pripraveného a hlavne poupratovaného pre posviatočné návštevy sa dala krájať, podobne ako varené údené z kapustnice ďalší týždeň. Aby som ale najkrajší čas v roku nevykresľovala len ako frustrujúce obdobie, musím sa priznať, že práve tento rok som ho začala vnímať, aj práve vďaka predmetu Globálne výzvy, ktorý mi pripomenul úskalia nášho dnešného konzumného života, tak trošku uvedomelejšie a hlavne menej konzumne. A to doslova.

Zverejnené v PDCS Blog
pondelok, 08 január 2018 00:00

Poslovia zlých správ

Nemecká dievčina z Brna, židovský chlapec z Viedne, vysoký funkcionár NKVD či chirurg z Moskvy, deti z Latakie, kňažná z Teheránu... Čo majú spoločné? Všetci odišli z miesta, kde boli doma. Nechtiac. Nedobrovoľne. Nevediac, prečo to vlastne musia urobiť. Odišli do neznáma. Do inej krajiny, iného mesta, na iný svetadiel. Tam, kam prišli, ich nechceli. Nerozumeli im, opovrhovali nimi. Nikto ich neľutoval, nikoho nezaujímal ich príbeh. Žili ho potichu, možno do smrti s tajomstvom, ktoré ani oni sami neodhalili. Prečo práve ja? Našla som pre vás päť kníh o obyčajných ľuďoch, ktorých história prinútila odísť a nikdy sa nevrátiť. Päť krásnych kníh k svetovému dňu migrantov a utečencov, ktorý si kresťanský svet pripomenie 14. januára.

Zverejnené v PDCS Blog

Ak chcete rýchly návod na čokoľvek, odíďte z tejto stránky. Myslím to vážne. Tu rýchle návody neposkytujeme. Učíme, ako sa pýtať, ako váhať, ako pomaličky vystavať argumenty, ako spochybňovať, ako nad vecami rozmýšľať, ako objavovať, ako diskutovať, preformulovať svoje stanoviská, opäť diskutovať, ako sa približovať k pravde dva kroky vpred a tri vzad... Neveríme v osvedčené, jednoduché a všeobecne platné postupy. Tých je plný internet a... nefungujú. Ani v písaní, ani v učení, ani v riešení konfliktov či v boji proti extrémizmu. Žiaden návod z vás neurobí spisovateľku ani skvelého kopyrajtera. To môže len poctivá každodenná práca. Veľa písania, škrtania, čítania, prepisovania, čítania, čítania, a čítania. Jednoduché návody zaplavujú internet i knižný trh a ich výsledkom je more banality, v ktorom sa občas topíme. Banalita spôsobuje duševnú lenivosť a závislosť od jednoduchých návodov. Preto sa jej treba brániť perami-nechtami.

Zverejnené v PDCS Blog

Sergej Bezboroďko prišiel na mesačnú stáž, počas ktorej zbiera skúsenosti, ako samosprávy spolupracujú s občianskymi aktivistami. Zaujíma ho, ako si sami občania dokážu zlepšiť priestor, v ktorom žijú. Sergej napísal o svojich dojmoch blog, ktorý uvádzame v origináli aj s prekladom. Viacerých z nás i našich kamarátov potešil svojimi krásnymi fotografiami. Čítajte a budete prekvapení, koľko krásy a optimizmu Sergej našiel v našich mestách a našich ľuďoch. 

Zverejnené v PDCS Blog

Sergej Bezboroďko - organizátor desiatok dobrovoľníckych akcií čistenia mesta, záchranca parku, majiteľ dvesto tisíc použitých batérií. Hoci poslanci mesta veľkosti Bratislavy majú pred ním rešpekt, jeho otec stále neverí, že ekologický aktivizmus má zmysel. Spravodlivosť vo svojej krajine vníma aj cez úctu k životnému prostrediu, lebo podľa neho príroda sa nevie proti nespravodlivosti brániť. Má nespornú zásluhu na tom, že Černigov, mesto pri ruskej a bieloruskej hranici, prekvitá zeleňou a hluk dopravy v ňom zaniká v speve vtákov. Sergej má schopnosť nakaziť vás optimizmom a motivovať vás robiť veci, ktoré by sa mohli zdať nezmyselné. Ako napríklad voziť cudzie smeti vlastným autom... Rozprávali sme sa nielen o živote bez smetí, ale aj o samospráve a budúcnosti Ukrajiny.

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 1 z 2