BLOG

„Nie pravda je dôležitá, ale tí, pre ktorých je dôležitá.“

Tomáš Janovic

Slovenskom prechádza strašidlo. Strašidlo občianskeho aktivizmu. Desaťtisíce vyšli na námestia, podpisujeme petície, noríme nosy do správ každých pár minút, nosíme odznaky, rámujeme si fotky na sociálnych sieťach. Asi sme sa naozaj ocitli vo výnimočnom roku. Slovensko sa prebúdza a naša ťažkopádna hymna opäť nadobúda význam. Zdvíhame hlavy od tupej každodennosti, otrasení tragédiou – poslednou kvapkou v pretekajúcom pohári, a žiadame. Žiadame od politikov slušnosť, zákonnosť, spravodlivosť. Žiadame novú, dobrú vládu. Žiadame inú krajinu. Koľkí z nás skutočne veria, že stačí zakričať na námestiach a bude lepšia vláda? Niekto, kto v našom mene vyšetrí vraždu, pošle zlých do väzenia a nastolí „poriadok“? A my sa budeme môcť vrátiť späť do svojich každodenných avatarov jarných výpredajov, zliav na pokojný spánok a fejsbúkových skupín, kde si potvrdzujeme svoje pravdy. Ale niečo mi hovorí, že to takto nefunguje. Politici, na ktorých nadávame, sú len odrazom našej ľahostajnosti, krátkozrakosti a strachu pozrieť sa ďalej ako na spodok mesačnej výplatnej pásky.

Zverejnené v PDCS Blog

Moja teta, Viedenčanka do špiku kosti, často spomína na zážitok z leta 1988, keď som ja, pubertiačka z malého slovenského mesta, prišla k nej na vytúžené prázdniny. V blúzičke po tretej sesternici a sukni trochu nešikovne svojpomocne ušitej som sa pri prechádzke na Mariahilfer Strasse nevedela vynačudovať záľahám oblečenia a topánok vystaveným vo výpredajoch na chodníkoch pri drahých obchodoch. Dieťa vychované v ekonomike nedostatku, zvyknuté na rady na mäso a banány, ako aj na to, že pekné oblečenie sa zháňa a neleží si len tak v obchode pre každého, toto dieťa jej položilo pamätnú otázku, ktorú odvtedy stále spomína: „Teta a kto si kúpi všetky tie tričká?“

Niekedy len tak pozorujem ľudí na parkoviskách hypermarketov či nákupných centier, ako vychádzajú s plnými vozíkmi vecí, väčšinou zbytočných a nezdravých. Bohatí aj chudobní, všetci kupujeme farebné malinovky, plastové hračky, ktoré sa pokazia už v aute cestou domov, či štýlové dekorácie na jednu sezónu. Neviem sa ubrániť myšlienke, že v komunizme sme boli nešťastní, lebo sme nemali nič. Zato v konzumizme sme nešťastní, lebo máme všetko.

Zverejnené v PDCS Blog

Dva konce Európy. Ukrajina a Dánsko. Vzdialené tisíce míľ od seba, prežívajúce rozdielne problémy a strachy. Poviete si, čo už tu môže byť spoločné? Starodávne severské kráľovstvo Hamleta, kde demokratickú ústavu prijali bez revolúcie v r. 1848, krajina mieru, sociálneho blahobytu a tolerancie, vysnívaný cieľ migrantov. Vojnou utrápená obrovská Ukrajina, dejisko toľkých revolúcií, že už to ani nepočíta, s históriou plnou krvi, utrpenia, ale aj pokrytectva a pretvárky. Osem komunitných aktivistiek a aktivistov z Černigova, Achtyrki, Dopropolia, Pavlogradu, Čerkasov a Kyjeva sa vybralo spolu so svojím ukrajinským koordinátorom a slovenskou konzultantkou „do sveta“. Mnohí z nich po prvý krát v živote. Okrem zhúžvaných bankoviek ťažko ušetrenej tvrdej valuty si priniesli zvedavosť, hrdosť a lásku k svojim mestám, optimizmus a chuť učiť sa. A tým očarili aj otvorených a priateľských Dánov. Tento blog je o tom, čo sme spolu videli a zažili za päť dní študijnej cesty v Kodani.

Zverejnené v PDCS Blog
piatok, 06 máj 2016 00:00

Deň víťazstva

Deň víťazstva 9. mája nemá veľa spoločného s oslavami konca 2. svetovej vojny (8. mája), ako si ho pripomína celý svet s výnimkou postsovietskeho kultúrneho priestoru. Kým v Európe "oslavujeme" tento deň už prevažne v tichosti, pokore a úcte k miliónom zomrelých, v Rusku a niektorých post-sovietskych krajinách akoby sa zastavil čas. Megalomanské vojenské prehliadky v historických centrách miest, oslava armády, sily a strachu. Rozprávka o statočnosti a víťazstve. V týchto dňoch asi neexistuje krajina, kde by bol tento dátum kontroverznejší, ako na Ukrajine. Štát, na území ktorého prebieha vojnový konflikt s Ruskom a spoločnosť, ktorá si nanovo definuje svoje kultúrne smerovanie potrebuje diskutovať o vlastnej minulosti.

Zverejnené v PDCS Blog
pondelok, 18 apríl 2016 00:00

Desať kníh, čo pomôžu pochopiť Rusko

Rusko: ruská zima, ruské vajce, Putin. No dobre, tak ešte Gogoľ, Čechov, Dostojevskij, Puškin. Mrázik na Vianoce. Koľkí z nás sa dostanú ďalej? A načo vlastne? Rusko je prežitok, mýtus z minulosti. Veľká vlastenecká vojna. Pre mladú generáciu je to nezaujímavá časť sveta, pre pamätníkov komunizmu zas spomienka na bombastické zájazdy ROH do Ruska (čítaj Sovietskeho zväzu), kde tiekli vodka, šampanské a majonéza potokom a sovietske hotelové upratovačky kupovali aj obnosené tepláky z kufrov socialistických turistov... Čo vlastne vieme dnes o Rusku? A chceme vôbec niečo vedieť?

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 2 z 2