BLOG

 

Vnímať a zdôrazňovať to, čo nás v spoločnosti spája, v čom je naša spoločná človečina? Alebo sa ponoriť do názorovej pestrosti a snažiť sa pochopiť (žiaľ niekedy nielen slovné) prestrelky medzi názorovými tábormi, prúdmi, ktoré sa sami radi vymedzujú a vyhľadávajú perspektívu „buď my, alebo oni“?

Zverejnené v PDCS Blog

Žijeme v mieri a dostatku. Populácia na Slovensku a v Strednej Európe sa nikdy v histórii netešila takému dlhému veku, dobrému zdraviu, či osobnému komfortu. Stále menej manuálne pracujeme, lepšie (až príliš bohato) sa stravujeme, a užívame si technologické vymoženosti, ktoré nám uľahčujú život. Za posledných 73 rokov na našom území neprebiehala vojna, poslednú vojenskú okupáciu sme zažili pred 50 rokmi. Počet áut prihlásených na Slovensku stúpol od r. 1989 z poldruha milióna na tri. A hoci sa to na prvý pohľad nezdá, bohatstvo je u nás (v porovnaní so svetom) celkom rovnomerne rozdelené. Naši bohatí nie sú až takí bohatí a chudobní nie sú až takí chudobní. A aj tak zaznamenávame nárast konfliktov. Čo je teda zle? Spoločnosť sa rozdeľuje. Hádame sa v rodinách, žiadame referendá, hejtujeme na sociálnych sieťach, bojíme sa o budúcnosť. Ako je to možné? Kde robíme chybu?

Zverejnené v PDCS Blog

„Kto ovláda minulosť, ten ovláda budúcnosť. A kto ovláda prítomnosť, ten ovláda minulosť.“

George Orwell, 1984

Bývalý neonacista Tom Olsen, ktorý pracuje v oblasti prevencie radikalizmu v Nórsku, často rozpráva o tom, ako sa v mladosti dostal ku krajne pravicovým skupinám. On totiž nespĺňal stereotypné charakteristiky mladíka, ktorý by mal byť z problémovej rodiny, kde by sa mu nedostávalo dosť lásky či pozornosti. Práve naopak. Vyrastal v milujúcej rodine a dobrom prostredí. Čo teda spôsobilo jeho sympatie k neonacizmu? Učiteľka dejepisu. Spomína, že keď sa na hodine prihlásil a chcel sa rozprávať o krutostiach spôsobených spojencami počas bombardovania Drážďan v druhej svetovej vojne, učiteľka ho zahriakla a nedovolila jeho ďalšie otázky. Mladík rozčúlený jednostrannosťou učebnice a nespravodlivosťou učiteľky začal hľadať informácie inde. A našiel skupinu mladých, čo mu podali alternatívnu verziu dejín... Má skutočne výučba dejepisu takú zázračnú moc liečiť radikalizmus alebo ho na druhej strane provokovať? Stačí pridať viac hodín výučby, viac faktov do učebnice a deti nebudú veriť konšpiráciám či násilným ideológiám? Skúsenosti zo sveta potvrdzujú, že tak jednoduché to vôbec nie je.

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 21 jún 2018 00:00

Najsilnejší pocit je zodpovednosť

Študentka, ktorá je jednou z hlavných organizátorov a zároveň tvárou celoslovenských zhromaždení Za slušné Slovensko, ktoré dostali na námestia desaťtisíce ľudí. Na konferencii Face to Face sme sa s Karolínou Farskou porozprávali zoči-voči nielen o tom, čo cíti, keď stojí na tribúne, ale aj prečo sa tam vôbec rozhodla postaviť.

Zverejnené v PDCS Blog

V Dubline sa už mnoho rokov stretáva skupina duchovných lídrov veľmi rozmanitých vierovyznaní. Rozprávajú sa navzájom, navštevujú školy, komunikujú s mestským zastupiteľstvom. Na čo je v katolíckom Írsku potrebný medzináboženský dialóg, o tom sme sa porozprávali s jedným z jeho protagonistov. Adrian Cristea hovoril na konferencii Face to Face aj o tom, prečo je stále dôležité rozprávať sa zoči-voči.

Zverejnené v PDCS Blog

„Ako ma môžeš nenávidieť, keď ma ani nepoznáš?“ Túto otázku si položil Daryl Davis po prvýkrát ako desaťročný, keď ho zranili bieli ľudia počas skautského pochodu a tak pocítil na vlastnej koži rasizmus. Tento dnes svetoznámy hudobník sa pred 30 rokmi rozhodol, že si na túto otázku vypýta odpoveď od tých najpovolanejších – členov organizácie Ku Klux Klan. Vďaka týmto rozhovorom a mnohým nadviazaným priateľstvám sa desiatky až stovky zástancov rasistických myšlienok vzdalo členstva v KKK. Prvým z nich bol Roger Kelly. Na konferencii Face to Face sa s nami Daryl – tento výnimočný umelec a aktivista porozprával zoči-voči o tom, že s rasizmom sa dá bojovať iba dialógom.

Zverejnené v PDCS Blog
piatok, 25 máj 2018 00:00

Najviac lieči úprimný rozhovor

Svoj príbeh zotavenia sa z drogovej závislosti zdieľa s hlbokou úprimnosťou, rovnako ako svoje dlhoročné skúsenosti mentorky v terapeutických komunitách. Timea Kiss-Łukasik vraví, že to, čo vzala svojmu okoliu, keď bola mladou závisláčkou, sa pokúša aspoň čiastočne vrátiť prácou s mladými ľuďmi, ktorí jej pomoc potrebujú. Na konferencii Face to Face sme sa o tom porozprávali zoči-voči.

Zverejnené v PDCS Blog

V Severnom Írsku aj dvadsať rokov po skončení násilného občianskeho konfliktu (1968-1998) ľudia žijú prevažne v segregovaných komunitách. New-Bridge Integrated College je jednou z mála škôl, v ktorej sa nielen učia protestantské a katolícke deti spolu, ale ktorá v rámci výučby priamo pracuje s kontroverznými témami a konfliktom. Na konferencii Face to Face sme sa s riaditeľkou školy Anne Anderson porozprávali zoči-voči aj o tom, prečo je dobré hovoriť o ťažkých témach a čo by sme sa v Strednej Európe mohli od nich naučiť.

Zverejnené v PDCS Blog
streda, 16 máj 2018 00:00

Ako to robil Kristus

Kresťan, otec, politológ, obchodný konzultant a občiansky aktivista Bálint Szabadkai verí, že porozumenie medzi kresťanmi a LGBT ľuďmi je nielen potrebné, ale aj možné. Na konferencii Face to Face sme sa o tom rozprávali zoči-voči. 

Zverejnené v PDCS Blog

„Nie pravda je dôležitá, ale tí, pre ktorých je dôležitá.“

Tomáš Janovic

Slovenskom prechádza strašidlo. Strašidlo občianskeho aktivizmu. Desaťtisíce vyšli na námestia, podpisujeme petície, noríme nosy do správ každých pár minút, nosíme odznaky, rámujeme si fotky na sociálnych sieťach. Asi sme sa naozaj ocitli vo výnimočnom roku. Slovensko sa prebúdza a naša ťažkopádna hymna opäť nadobúda význam. Zdvíhame hlavy od tupej každodennosti, otrasení tragédiou – poslednou kvapkou v pretekajúcom pohári, a žiadame. Žiadame od politikov slušnosť, zákonnosť, spravodlivosť. Žiadame novú, dobrú vládu. Žiadame inú krajinu. Koľkí z nás skutočne veria, že stačí zakričať na námestiach a bude lepšia vláda? Niekto, kto v našom mene vyšetrí vraždu, pošle zlých do väzenia a nastolí „poriadok“? A my sa budeme môcť vrátiť späť do svojich každodenných avatarov jarných výpredajov, zliav na pokojný spánok a fejsbúkových skupín, kde si potvrdzujeme svoje pravdy. Ale niečo mi hovorí, že to takto nefunguje. Politici, na ktorých nadávame, sú len odrazom našej ľahostajnosti, krátkozrakosti a strachu pozrieť sa ďalej ako na spodok mesačnej výplatnej pásky.

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 1 z 2