Blog

Slon či sloníča? Ako prezentovať dáta a nehanbiť sa za to.

Napísal(a)
03. január 2019,

„Poznáme tri druhy klamstiev: Klamstvo, prekliate klamstvo a štatistiku.“ Tento známy výrok provokuje už od konca 19. storočia.1 Nedôvera k dátam nie je nič nové. Navyše, stále okolo seba počúvame, že žijeme v postfaktuálnej dobe, že žiadne dáta nemajú zmysel a treba pôsobiť na emócie, ak chceme niekoho presvedčiť. Faktami v prezentácii nikoho neohúrite, skôr unudíte na smrť, ľudia sa vraj (a to sa týka aj veľkých manažérov a politikov) nerozhodujú na základe faktov. Je to skutočne tak? Nikdy v histórii ľudstva nemal jednotlivec taký ľahký prístup k dátam. Napriek tomu sa nám zdá, že nič neznamenajú. Sú všade okolo nás, je ich hŕba, jeden údaj zdanlivo spochybňuje druhý, niektoré nás strašia, niektoré sú také komplikované, že rezignujeme na ich pochopenie. Možno ich len zle ukazujeme. Možno ich máme len príliš veľa naraz. Ako ich teda používať tak, aby naši poslucháči nezívali? Dá sa všetko rozprávať len cez rozprávky a vtipy? Nie. Čísla sú dôležité. Poďme sa inšpirovať tými, čo naozaj vedia, ako ich prezentovať.

 

      

Prezentácia je viac, než len pekné slajdy

Odborník na globálny rozvoj, švédsky profesor Hans Rosling dlhé roky chodil po svete a skúšal špičkových „rozhodovačov“ zo základnych vedomostí o bohatstve, chudobe, zdraví a kvalite života ľudí na zemeguli. Zistil, že o týchto veciach vedia veľmi málo, takmer nič. Ak sa chcete sami otestovať, skúste si test základných údajov o svete priamo tu. Ako? Zle? Nemusíte sa hanbiť, ste v dobrej spoločnosti. Aj špičkoví manažéri na prvýkrát nedali viac, ako 20% správnych odpovedí. Prečo? Profesor Rosling to vo svojej knihe Factfulness2 vysvetľuje tým, že údajov je príliš veľa, sú ťažko dostupné, a pre mnohých nudné. Jeho kniha je plná optimizmu, pretože porovnáva globálne údaje o životnej úrovni a zdraví ľudí za posledných 100 rokov. Prichádza k logickému a faktami podloženému záveru, že svet je na tom oveľa lepšie, než bol pred 100 rokmi. Výnimkou je situácia v oblasti životného prostredia, i keď aj tu sa nájdu parametre, ktoré sa zlepšili, napr. zákaz niektorých priemyselných postupov či chemikálií, záchrana niektorých ohrozených živočíchov, alebo medzinárodné dohody o ochrane prírody.

Svoju rolu v našom skreslenom vnímaní skutočnosti zohráva aj mediálny biznis, ktorý žije z negatívnych informácií. Jednoducho povedané, ak sa niečo pomaly zlepšuje, nikoho to nezaujme. Ak je niekde katastrofa, hneď sú toho plné televízie a internety. A hoci sú správy o katastrofách reálne, deformujú náš pohľad na svet, lebo ich nevyvažujú správy o progrese a zlepšeniach. Profesor sa pýta: „Prečo špičkoví manažéri skórujú nižšie ako šimpanzi?“ (Za predpokladu, že šimpanz by mal približne 50% správnych odpovedí, lebo by stláčal tlačítka náhodne.) Odpovedá si, že na vine sú predsudky. Svet sa mení neuveriteľne rýchlo, kým naše vedomosti o ňom sú zastaralé už v momente, kedy nás ich v škole učia. Ako teda môžeme riadiť svet a spoločnosť? No zle. Väčšina ľudí si napríklad myslí, že pomer chudobných ľudí na svete sa zvyšuje. Pozrime sa, čo hovoria dáta:

Zdroj: gapminder.org

V roku 1900 žilo pod hranicou chudoby viac ako 70% obyvateľstva planéty. V 70tych rokoch tu máme „ťaví hrb“, teda chudobu v Ázii a Afrike, a bohatstvo v Európe a Amerike. Dnes je väčšina ľudstva v strede medzi chudobou a bohatstvom a extrémne chudobní tvoria necelých 12% populácie sveta. Profesor Rosling spolu so svojimi deťmi založil stránku Gapminder, ktorá sprístupňuje oficiálne dáta svetových organizácií v dostupnej a čitateľnej podobe. Kniha Fakfulness nám zas poskytuje mnoho užitočných rád, ako sa ubrániť prirodzeným inštinktom, ktoré nás nútia vidieť svet ako strašné a nebezpečné miesto. Dáta sú tu prezentované pomocou animovaných grafov. Tie nám umožňujú sledovať rôzne parametre v rôznych krajinách či regiónoch v čase. Takéto údaje nikdy nevopcháte do slajdov. Ak sú nástroje interaktívne, môžete dať svojim poslucháčom možnosť pohrať sa s nimi, preskúmať ich, porovnávať, experimentovať. Prezentácia nemusí byť len v úhľadných slajdoch vyrobená profesionálnym grafikom. Niekedy viac zafunguje iný software. A niekedy stačí jedno číslo zapísané na tabuľu, o ktorom vie prezentujúci dostatočne zaujímavo rozprávať.

Jeden z najlepších profesorov Masarykovej Univerzity Stanislav Balík stále obhajuje prednášanie bez pomoci premietania slajdov. Preferuje možnosť osobného kontaktu so študentami a istotu ich plnej pozornosti. Svet je plný krásnych (aj menej krásnych), ale banálnych prezentácií, vyrobených „na mieru“ prezentujúcej osoby či inštitúcie. A čo poslucháči? Často na nich zabúdame. Aký fakt oni potrebujú počuť? Čo ich zaujme? Čo im pomôže v práci? Na konferenciách či stretnutiach sa často očakáva, že prezentácia sa bude premietať. Nepodľahnúť zvyku je niekedy odvaha. Dodnes si pamätám prezentáciu Allana Bussarda z Integry, ktorý spolu s inými pracovníkmi mimovládnych organizácií prezentoval projekty rozvojovej spolupráce v Afrike pre našich diplomatov. Všetci ukazovali poverpointy s množstvom fotiek a grafov. On povedal krátky príbeh o semienkach, ktoré každý z nás jedol aspoň raz v živote na žemli hamburgera. Pestovanie sezamu v Južnom Sudáne prináša príjem mnohým rodinám, ktoré tak vyšli z najhoršej chudoby. Zapamätala som si to aj po rokoch. Z ostatných prezentácií som nevedela nič ihneď, ako sa skončili.

Nebojte sa faktov

Niekedy správna prezentácia faktov vyžaduje priam vedeckú zručnosť. Tento graf zobrazujúci migráciu obletel celý svet a bol jeden z prvých grafov z oblasti humanitných vied, ktorý uverejnil prestížny vedecký časopis Science. Autorom grafu sa poprvýkrát podarilo veľmi prehľadne zobraziť migračné toky medzi regiónmi a krajinami sveta. Farby rozlišujú regióny, hrúbka čiar početnosť migrantov. Údaje sú z rokov 1990 - 2010, ale základné trendy sa menia pomalšie, ako si my laici myslíme.

 

Zdroj: Abel & Sanders 20143


Niekedy sa aj fakty lepšie vyjadrujú obrazmi. Rosling napríklad celý život presadzoval prístup (a presvedčil o ňom viaceré medzinárodné organizácie), že populáciu sveta už nemá zmysel deliť na bohatých a chudobných, ale pre väčšiu presnosť je lepšie uvažovať v štyroch príjmových kategóriách. Vysvetľuje ich podľa štyroch parametrov, ktoré ilustruje obrázkami. Asi takto:

 

Iste, tieto slajdy by vyzerali lepšie, keby boli vytvorené profesionálnym grafikom. Podstata je však v prenesení finančnej hodnoty do obrazovej podoby, ktorá sa tak lepšie ukotví v našej pamäti. Interaktívnou podobou tohto prístupu je projekt Dollar street, ktorý nabúrava tradičné bipolárne vnímanie sveta ako „my“ a „oni“. Navolíme si príjmovú skupinu, a uvidíme vedľa seba rodiny z celého sveta. Zistíme, že v „susedstve“ tisíceurových rodín nájdeme Indov, Nigérijčanov, Číňanov, Ukrajincov, či Thajcov. Vidíme ich domy, domáce zvieratá, postele, záchody, hračky a žasneme, aké sú podobné bez ohľadu na to, na akom kontinente ich majitelia žijú a aké náboženstvo vyznávajú. Je to vynikajúca ilustrácia štatistických údajov o príjmoch a životnej úrovni.

Doprajte vašim poslucháčom aspoň jednu dobrú správu

Štatistikám samozrejme treba rozumieť. Ak prezentujeme čísla, mali by sme poznať ich pôvod, spoľahlivosť a najmä to, o čom vlastne vypovedajú. Áno, štatistika môže aj klamať alebo skresľovať. Podľa toho, čo chceme číslom povedať, budeme ho inak zobrazovať a s inými údajmi porovnávať. Napríklad údaj o výške príspevku Slovenska na medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (povinnosť vyplývajúca z nášho členstva v OECD ako jednej z najbohatších krajín sveta pomáhať tým chudobnejším) môžeme prezentovať bez kontextu: „V roku 2017 bolo z rozpočtu SR vynaložené na medzinárodnú rozvojovú spoluprácu 119 miliónov USD.“  Môžeme ho ale ukázať aj v medzinárodnom porovnaní:4

Poslucháčom by sme mali vysvetliť, prečo porovnávame práve tieto štyri krajiny. Čo je naším cieľom? Ukázať, že v medzinárodnom meradle naša pomoc nie je až taká veľká? To zdanlivo obrovské číslo sa zrazu ukazuje malým, ak sa porovnáme s Českom (náš najbližší sused s podobnou ekonomikou) a úplne malým voči Írsku (malá európska krajina, ktorá sa podobne ako my vďaka EU vyšvihla z chudoby). Estónsko je zas bývalá sovietska krajina menšia od nás. Číslo, ktoré je samo osebe slonom, je v kontexte zrazu sloníčaťom. Ak očakávame v publiku odborníkov a skeptikov, ktorí tvrdia, že naša ekonomika nevládze poskytovať viac pomoci, môžeme to porovnanie ukázať aj takto:

 

Zrazu sa Slovensko javí v úplne inom svetle. Samozrejme, mali by sme poslucháčom podľa ich miery zasvätenia do problematiky vysvetliť, z čoho sa dané číslo skladá. Že nie celých tých vyše sto miliónov opustí našu krajinu, že je v ňom aj značná suma peňazí na fungovanie našich inštitúcií, platy úradníkov a rozvojových pracovníkov zo Slovenska, tržby slovenských firiem poskytujúcich služby a dodávajúcich niektoré tovary do zahraničia, a v neposlednom rade, že najväčšiu položku z danej sumy predstavujú príspevky do medzinárodných organizácií, z toho najmä do EÚ. Ak tušíme, že v publiku budú hlasy kritizujúce záťaž, ktorú tieto príspevky pre nás poskytujú, môžeme ešte porovnať dve čísla. Príjmy SR z Európskej únie boli v roku 2017 okolo 900 miliónov EUR.5  Výdavky na medzinárodnú rozvojovú spoluprácu cez inštitúcie EU, ktoré sme zaplatili v tom istom roku boli približne 65 miliónov EUR.6 Aj keď chceme kritizovať, zburcovať, pohoršiť sa, vždy by sme mali poskytnúť aj nejaký pozitívny pohľad. V danom príklade by to bol asi tento graf:7 

 

 

Slon sa teda môže zmeniť na sloníča so zdvihnutým chobotom. To pomáha podľa Roslinga prekonávať náš inštinkt negatívnosti, ktorý všade zdôrazňuje len zlé správy. Mali by sme si tiež dať pozor na prikrášľovanie minulosti ako to robia tí, ktorí chcú v ľuďoch vzbudzovať strach a obavy o budúcnosť:

„Dôkazy o hroznej minulosti sú strašidelné, ale sú významným zdrojom. Môžu nám pomôcť oceniť to, čo máme teraz a poskytnúť nám nádej, že budúce generácie budú, podobne ako tie predchádzajúce, prekonávať priekopy a budú pokračovať v dlhodobých trendoch smerom k mieru, prosperite a riešeniam našich globálnych problémov.“ Hans Rosling: Factfulness, s. 72.

A tiež je dôležité bojovať pomocou dát proti predsudkom a nevedeckým „ľúbivým“ tvrdeniam, ako napríklad, že zachraňovanie najchudobnejších detí spôsobuje preľudnenosť planéty:

 

Zdroj: Free material from WWW.GAPMINDER.ORG

Ako vidno, aj dáta môžeme prezentovať s emóciami, zaujímavo, aj vtipne. Musíme si len dobre vybrať, o akých číslach chceme hovoriť a ako ich ukázať medzi „inými slonmi“. Aby štatistika nebola klamstvom, mali by sme sa k dátam správať čestne, porovnávať porovnateľné, neukazovať priepasť tam, kde nie je, ani zbytočne nedramatizovať. Naučiť iných rozumieť dátam dnes znamená dať im šancu, aby ich to bavilo, pomôcť si interaktivitou cez rôzne webové nástroje. Čísla samozrejme pôsobia ešte silnejšie, ak sú prešpikované príbehmi, napríklad o tom, ako Hansovi Roslingovi zachránila život africká dedinčanka, ktorá upokojila rozzúrený dav práve faktami a tak mladý doktor neskončil rozsekaný na kúsky. To je už ale iná téma. Príďte na kurz Prezentačné zručnosti – vecne a pútavo. Budeme „krotiť slony“ -  prezentovať dáta aj príbehy pre každé naše publikum.

Zuza Fialová, Január 2019

 

Odkazy a zdroje:

1 Autorom výroku je pravdepodobne britský premiér Benjamin Dirsaeli, spopularizoval ho Mark Twain.

2 Rosling, Hans: Factfulness. Scepire 2018 (v češtine Faktomluva. Jan Melvil publishing 2018). 

3 Abel & Sander (2014). Quantifying Global International Migration Flows. Science, 343 (6178). Citované podľa Giller, Geoffrey: Global Migrant Flows: An Interactive Map. Scientific American March 28, 2014 https://blogs.scientificamerican.com/observations/global-migrant-flows-an-interactive-map/ . Pozri tiež http://www.global-migration.info/   

4 Medzinárodné porovnanie prostriedkov ODA (oficiálna rozvojová spolupráca) je dostupné na stránkach OECD  len za rok 2016 a staršie, čo sú overené dáta OECD. Údaje za rok 2017 sú spracované slovenským MZVaEZ a čakajú na potvrdenie OECD. Viď http://www.slovakdev.sk/oecd-reporty/85

5 Pozri druhý stĺpec, tretí riadok v tabuľke: http://www.rozpocet.sk/web/#/rozpocet/priebezne-plnenie

6 Presná suma závisí od kurzu medzi hodnotou USD používanou vo výkazoch a EUR http://www.slovakdev.sk/oecd-reporty/85

7 Zdroj: SlovakAid http://www.slovakdev.sk/#

 

 

Čítať 733 krát