Blog

Odvážne nové svety?

Napísal(a)
07. február 2019,

Marseille, čo vám ako prvé napadne? Najväčší prístav Francúzska, vysoká koncentrácia migrantov, rázni obyvatelia, vysoká kriminalita, slnko, more, pláže ... Marseille je druhé najväčšie mesto Francúzska založené 600 r. pred n.l. a bolo dejiskom konferencie o občianskom vzdelávaní v Európe (NECE1).

Ako to už na konferencii býva, zahltil nás celodenný program, takže na osobné vychádzky ostal čas iba počas presunov z miesta konania sa konferencie do hotela. Preto posúdiť či informácie o migrantoch či kriminalite sú pravdivé a ako menia tvár Marseille, sú mizivé a opierajú sa len o niekoľkohodinové dotyky so štvrťami Belsunce, Joliette, Belle de Mai, Le Plage. Ľudia: domáca, domáci, hotelový personál, bezdomovci, predávajúci Arabi, plážujúci Marsejčania boli starostliví, oddychujúci aj tlačiaci sa. Najviac ma však omámil záchodový parfém ulíc. Navštívila som viaceré francúzske mestá, veľké, menšie i dedinky, ale toto bolo po prvýkrát, čo som si niečo také všimla. Nečakala som to, ale má to svoje vysvetlenie. V Marseille chýbajú verejné záchody, tak ich niektorým občanom nahrádza ulica.

 

Z tabakovej továrne, miesto pre komunitu.

Miestom konania sa konferencie bolo spoločensko-kultúrne centrum – Friche la Belle de la Mai – bývalá tabakáreň v ľudovej štvrti, ktorá po zrušení fabriky zažívala ťažšie časy. Vvybudovanie centra a priľahlých televíznych štúdií vrátila do pôvodne priemyselnej štvrte v Marseille nádej a čulý život.

 

 

Centrum susediace s hlavnou železničnou traťou láka na kultúrne, športové či komunitné podujatia naozaj široké spektrum návštevníkov. Počas troch dní konferencie nás na dvore vítali tínedžeri hrajúci basketbal či futbal, skateri, atléti. Mňa ako rekreačnú lezkyňu veľmi potešila aj vonkajšia lezecká stena, naozaj veľmi dobre využitý priestor. Na prízemí v blízkom susedstve „outdoorových aktivít“ na nás každodenne čakala kaviareň predávajúca knihy, CD, a iné krásne umelecké čačky- mačky prirodzene prepojená s galériou ponúkajúcou výstavu o migrácií. Tieto priestory s ich návštevníkmi navzájom veľmi otvorene komunikovali a vytvárali jeden harmonický celok. Sama som bola svedkom, ako vbehla lopta z prebiehajúceho futbalového zápasu dovnútra kaviarne a láskavo šibalsky bola odkopnutá návštevníkom kaviarne naspäť na ihrisko. Každý deň ma prekvapovala prirodzená symbióza rozdielnych ľudí, vecí a pestrosť miesta. Viacgeneračné koncerty a pikniky na streche centra s úžasne-gýčovým západom slnka, špeciálne venovaná inštalácia pre hojdaco-chtivé deti, nádherne čisté a funkčné línie sál, iniciatívy a družstvá prepájajúce umenie s komunitnými rozvojom a súkromným sektorom. Kvalitná kuchyňa a ešte „kvalitnejší“ ranný zápach z toaliet pred príchodom prvej upratovacej služby.

 

 


Tento rok konferencia zaostrila na tri výzvy meniaceho sa sveta a hľadanie odpovedí akú úlohu prevencie či riešenia v ňom zohráva občianske vzdelávanie:
1. pokračujúca kríza západných liberálnych demokracií, prejavujúca sa nárastom nacionalistických a populistických síl v Európe
2. nevyhnutná ambivalentnosť úlohy emócií – ako reagovať vo svete neistoty, strachu a „strácania kontroly“. Ako správne usmerniť naše emócie a politiku?
3. pokračujúca technologická transformácia, ktorá digitalizuje náš každodenný život, v ktorom technologické giganty a sociálne médiá disponujú nástrojmi globálnej manipulácie
V nasledujúcej časti by som chcela priniesť pohľad inšpiratívnych hlavných hostí konferencie na vyššie spomenuté výzvy: Latify IBN ZIATEN, matky zavraždeného vojaka, ktorý sa stal terčom teroristického útoku, Fernanda VALLESPÍNa, profesora politológie na univerzite v Madride a Vincenta HENDRICKSa, riaditeľa Centra pre informácie a bublinové štúdie na univerzite v Kodani.

 

1. Úprimný záujem namiesto pomsty

Medzi pozvanými hosťami konferencie bola i Latifa IBN ZIATEN. Maročanka, ktorá prišla do Francúzska vo veku 17-rokov, neovládala francúzštinu, lebo vo veku 9 rokov po smrti svojej matky predčasne opustila školu. Vďaka podpore zo strany štátnych centier sa naučila jazyk, získala prácu a spolu s manželom vychovali 5 detí, ktoré získali vzdelanie. V roku 2012 jej syna, seržanta francúzskej armády, Imada Ibn Ziaten, zabili počas teroristického útoku na juhu Francúzska. Svoju hlbokú ľútosť nad stratou syna pretavila do práce s mládežou na okraji spoločnosti a presvedčenia, že ľudia rôznych kultúr a náboženstiev si dokážu sadnúť za jeden stôl. Verí v silu vzdelávania, ktoré začína už v rodinách. Ak vedenie a formovanie nezvládne rodina, a ani škola, prípadne ďalšie komunitno-vzdelávacie centrá, ako to bolo v jej prípade, nemôžeme sa čudovať, že vzniká frustrovaná generácia občanov druhej kategórie, ktorá je uzavretá v getách na okraji miest. Práve z tohto prostredia pochádzal aj vrah jej syna. Po osobnej návšteve takéhoto geta sa rozhodla zmeniť ich situáciu a založila organizáciu „Imad pre mládež a mier“ (Association Imad pour la jeunesse et la paix), aby zabránila podobnej dráme a mladí ľudia z nepriaznivých prostredí mohli mať svoje sny a budúcnosť. Za svoju prácu získala najvyššie francúzske štátne ocenenie (Ordre national de la Légion d'honneur) a radu ďalších domácich i zahraničných ocení a nomináciu na Nobelu cenu za mier.

Mládež druhej kategórie uzavretá v getách bez snov o budúcnosti sa stáva vo francúzskych mestách bežným javom, čo potvrdil aj hlavný moderátor a hostiteľ konferencie – Samir Khebizi (zakladateľ a riaditeľ organizácie „Les Têtes de l’Art“). Upozornil, že i v štvrti Belle de Mai, kde konferencia prebiehala, je collège (typ francúzskej školy, ktorá predstavuje 2. stupeň slovenskej ZŠ), kde 20% žiakov (vo veku 11 – 12 rokov) predčasne ukončí povinnú školskú dochádzku a dostáva sa na ulicu bez ďalšieho formovania.

https://www.facebook.com/bpb.de/videos/1947215002006622/?t=0

 

2. Fikcionalizácia faktov a faktifikácia fikcie alebo Emočný nový program pre politiku 21. storočia

Situácie, kedy sa rozhodnutia na najvyššej úrovni prijímajú na základe emocií a nie faktov a argumentov, už dávno nie sú z kategórie sci-fi. Fernando VALLESPÍN sa vo svojej prednáške zamýšľal nad vplyvom emócií pre rozhodovanie v politike a ponúkol i nástroj ako reagovať na tento súčasný fenomén. Podľa jeho slov žijeme dobu charakterizovanú krízou autorít, ktorá už „nepotrebuje“ expertov a ich hlas pre prijímanie rozhodnutí. Touto stratou sú poznačené aj tradičné médiá, tlač. Už nepotrebujeme iných reprezentantov a politické strany. My, občania máme predsa hlas, a môžeme konať. Zároveň je táto doba poznačená tuhým bojom o „trh pozornosti“, kde sú emócie príťažlivejšie ako fakty v súťaži o priazeň divákov. Intenzita emócií vytláča racionalitu, čo priamo zasahuje do našej reality, kde už nie pravda a fakty sú reálne, ale to, čo cítime.

Aká je cesta von z konfrontácie experti vs. ľudia? Podľa Vallespína riešením by mohla byť deliberatívna demokracia. Problémom je, že nasledujeme „našich ľudí“, v čom nám plnia medvediu službu i sociálne média, ktoré „počúvanie našej pravdy“ posilňujú. Cestou je vynorenie sa z našich bublín prostredníctvom diskusie a vymieňania si argumentov aj s ľuďmi „inými“ ako nám podobnými. Práve obohatenie o ďalšiu vrstvu nových názorov je kľúčom pri vymanení sa z emocionálneho rozhodovania.

https://www.facebook.com/bpb.de/videos/2663258820564976/?t=0

 

3. Občianske vzdelávanie v ére bublín a falošných správ


V digitalizovanom svete sa do popredia záujmu dostáva ako najvyššia hodnota pozornosť. Vincent HENDRICKS prirovnáva trh s informáciami ku ekonomickému trhu, ktorý nie je regulovaný. Prevláda v ňom nerovné, mocenské postavenia malej hŕstky hráčov, ktorí ovládajú jeho fungovanie, konkrétne 90% online „premávky“ zabezpečuje 5 hráčov: FB, Youtube, Google, Instagram a Twiter. V tomto prostredí sú používatelia považovaní za produkty. Takto fungujúci trh je veľmi vhodným prostredím pre šírenie aj tzv. falošných správ. Podľa slov Hendricksa najčastejším šíriteľom týchto správ nie sú roboti (tzv. boty), ale práve ľudia, ktorí sú nahnevaní, očarení. Alternatívne média dostávajú priestor v serióznych médiách, čím dochádza k tzv. „čisteniu dezinformácií“ (information whitewashing). Dôvodov na ich šírenie je viacero: trolovanie, marketing, propaganda alebo peniaze. Avšak aj napriek digitalizovanej dobe, v ktorej strávia podľa slov Florenta GUIGNARDa v priemere ľudia v USA na obrazovke mobilu/počítača 12 hodín denne, ešte stále majú ľudia v rukách nástroje ako jej nepodľahnúť. Mads VESTERGAARD z Centra pre informácie a bublinové štúdie Univerzity v Kodani (Center for Information and Bubble Studies) si myslí, že cesta môže byť práve cez odhalenie mechanizmu prípravy tzv. falošných správ, naučiť ľudí ako sa vytvárajú, aby im tak bezhlavo nepodliehali. Vincent Hendricks, riaditeľ vyššie spomínaného centra v Kodani apeloval na informovanú voľbu občanov a nevyužívanie sociálnych médií ako platformy pre rozhodovanie. Vo svojej prednáške v pléne spomenul na margo sociálnych médií: „Sociálne médiá sa zaujímajú o tvoj názor, nie o argumenty.“ Aj preto je podľa neho podstatné celý proces rozhodovania spomaliť, overovať si informácie a zdržať sa bezprostredných reakcií v online priestore. Podobne ako Florent Guignard, ktorý upozornil v diskusii konferencie na potrebu demokracie aj v nadnárodných firmách a digitálnom svete, Vincent Hendricks naliehal, aby sa nerobil biznis z verejných tovarov či už sú to voda alebo prístup k informáciám. Thorsten SCHILLING optimisticky uviedol v rámci spomínanej diskusie, že hoci sa situácia zhoršuje, nie je dôvod na smútok, lebo ani propaganda nemôže fungovať na 100%.

https://www.facebook.com/bpb.de/videos/229205117772833/?t=0

 

Múdre i dráždivé myšlienky ozývajúce sa v hlavnej sále konferencie vhodne dopĺňal pestrý koktail ponuky okrúhlych stolov, vorkšopov (Idea Campus), paralelných panelových diskusií, open space (zameraný na konzultácie, sieťovanie, výmena expertízy), trhu projektov regionálnych sietí Afriky, Ázie a Európy, návštev miestnych iniciatív, kultúrnych podujatí s tónmi MIMI festivalu (Mouvement International des Musiques Innovatrices) na terasovej streche centra. Bolo z čoho vyberať.

 

 

Bistro Afrika na konferencii v Marseille

Aj my z PDCS sme spolu s kolegami umelcami prispeli k pestrému programu konferencie s novonaštudovanou divadelnou hrou Bistro Afrika. V následnej diskusii sme odhalili, že i krajiny západnej Európy, ktoré sú dlhodobejšie vystavené medzikultúrnemu dialógu nazerajú s predsudkami na skupiny obyvateľov prichádzajúcich z iných kultúrnych prostredí a často z mozaiky pestrých príbehov, vytvárajú iba JEDEN PRÍBEH, častokrát veľmi stereotypný.

Hoci výzvy, ktoré konferencia „Brave new Worlds“ načrtla sa nedajú prekonať jedným podujatím, otvorenie úprimnej diskusie je dôležitým krokom pre hľadanie odpovedí. Bez pomenovania meniacej sa situácie ťažko nájdeme riešenia a vhodné nástroje.

Odvahu Marseille a ďalšie mestá, obce, komunity kráčať v našom novom – súčasnom svete!

#NECE2018 #BuildSG
Prednášky jednotlivých hlavných lektorov a lektoriek sú dostupné aj na stránke konferencie:
http://www.nece-conference.eu/live-stream/

Abstrakty, prejavy, prezentácie, popisy všetkých formátov konferencie, zoznam účastníkov nájdete tu:
http://www.nece-conference.eu/documentation/


1 Sieť NECE založili organizácie z ôsmich krajín EÚ s cieľom zdieľať príklady dobrej praxe, nástroje v oblasti občianskeho vzdelávania a vytvoriť platformu pre otvorenú diskusiu o výzvach a potrebách transformácie tohto vzdelávania. Plánovanú konferenciu usporadúva vždy iný člen siete. Odkaz na oficiálnu stránku konferencie: http://www.nece-conference.eu/

Foto: archív NECE – Caroline Dutrey, Katarína Bajzíková, Tomáš Pokorný

Čítať 54 krát