Blog

Nové príležitosti pre staré deliace čiary. Hodnotové konflikty v Strednej Európe I.

09. január 2019,

Žijeme v mieri a dostatku. Populácia na Slovensku a v Strednej Európe sa nikdy v histórii netešila takému dlhému veku, dobrému zdraviu, či osobnému komfortu. Stále menej manuálne pracujeme, lepšie (až príliš bohato) sa stravujeme, a užívame si technologické vymoženosti, ktoré nám uľahčujú život. Za posledných 73 rokov na našom území neprebiehala vojna, poslednú vojenskú okupáciu sme zažili pred 50 rokmi. Počet áut prihlásených na Slovensku stúpol od r. 1989 z poldruha milióna na tri. A hoci sa to na prvý pohľad nezdá, bohatstvo je u nás (v porovnaní so svetom) celkom rovnomerne rozdelené. Naši bohatí nie sú až takí bohatí a chudobní nie sú až takí chudobní. A aj tak zaznamenávame nárast konfliktov. Čo je teda zle? Spoločnosť sa rozdeľuje. Hádame sa v rodinách, žiadame referendá, hejtujeme na sociálnych sieťach, bojíme sa o budúcnosť. Ako je to možné? Kde robíme chybu?

Ilustračné foto: Trolovia, Pixabay.com 

 

1. Čo sú hodnotové konflikty?

Hodnotové konflikty sú také, v ktorých sú zdrojom odlišnosti hodnoty a otázky spojené s osobnou identitou. Za typické hodnotové konflikty sú považované konflikty okolo jazyka, viery, etnickej, rasovej, či národnej identity, alebo okolo rodového cítenia. Na rozdiel napr. od záujmových, či štrukturálnych konfliktov pri ich riešení neskúmame a nedokazujeme, kto má pravdu. Riešenie nespočíva v odbornom posúdení sily a odôvodnenosti argumentov. Tieto konflikty určite nekončia výhrou jednej strany, dokonca často ani nekončia kompromisom. Riešenie je často v koexistencii, kde  dve možné riešenia zotrvávajú veľa seba a sporiace strany sa naučia fungovať tak, že si zvyknú, že niekto vedľa nich vyznáva nejaké iné hodnoty a hľadá sa len spôsob ako nerušiac sa fungovať vedľa seba. Od oboch či viacerých súperiacich strán sa neočakáva, že by mali ustúpiť od svojich základných hodnôt (zmeniť názor na používanie rodného jazyka, meniť svoju rasu či sexuálnu orientáciu) ale naučiť sa akceptovať, že časť spoločnosti vyznáva iné hodnoty a nik im to neupiera, pokiaľ nenútia celú spoločnosť vyznávať jedine tieto ich hodnoty. Inak povedané, hodnotové konflikty sú tie, ktoré spôsobujú hádky pri nedeľnom obede.

V podcaste vysvetľujeme, prečo sa netreba báť hodnotových konfliktov aj vo sviatočných chvíľach. 

 

Definícia hodnotových konfliktov pochádza z koncepcie Christophera W. Moorea (Moore, 1996), ktorý rozdelil konflikty podľa ich hlavných zdrojov:

  • Konflikt vzťahov je taký, kde ľudia osobne neznášajú či nenávidia jeden druhého a kde zdrojom konfliktu je konkrétne správanie ľudí k sebe navzájom. Príkladom môže byť neochotný predavač a arogantná zákazníčka v obchode.
  • Konflikt informácií znamená, že rôzne strany konfliktu sa spoliehajú na informácie z rôznych zdrojov, že niektorá zo strán má nedostatočné či nesprávne informácie, alebo inak interpretuje tú istú informáciu. Niektoré konflikty na pracovisku, ale aj informačná vojna môžu byť príkladom takéhoto konfliktu.
  • Konflikt záujmov je klasický príklad biznisového konfliktu, kde firmy súperia o toho istého zákazníka alebo sa snažia získať rovnakú zákazku. Ide teda o získanie istých obmedzených zdrojov. Toto slovné spojenie sa tiež používa na pomenovanie nezlučiteľnosti verejnej funkcie a čerpania výhod z jej zastávania.
  • Konflikt štruktúr nastáva vtedy, keď systém, podnik, organizácia, či iná štruktúra nezodpovedajú funkciám, ktoré majú plniť. Ak organizácia má úspech a rastie, má stovky klientov mesačne, ale naďalej funguje prostredníctvom malej kancelárie a troch pracovníčok, bude tam pravdepodobne dochádzať ku konfliktom nie pre osobné animozity, ale pre preťaženosť, pocit nespravodlivosti, únavu, apod. Ak sa zmení organizácia, môže to konflikty vyriešiť.
  • A konečne konflikt hodnôt je taký, kde sa stretajú protichodné, či zdanlivo protichodné hodnoty a tieto hodnoty sa často prezentujú ako vylučujúce sa navzájom. Tieto hodnoty nie vždy musia byť priamo pomenované (napr. autoritarizmus vs. slobodná spoločnosť, národná jednota vs. multikulturalizmus, práva jednotlivca vs. spoločné dobro komunity, individualizmus vs. solidarita, atď.).

Ilustračné foto: Pixabay.com

 

2. Prostredie, ktoré rozdeľuje

Prečo sa teda naše stredoeurópske spoločnosti opäť ponárajú do hodnotových konfliktov? Postkomunistické krajiny začali proces demokratizácie a rozvíjania otvorených spoločností budovaním demokratických inštitúcií (parlamenty, úrady, súdy, transparentné procesy miestnych a celonárodných inštitúcií) a rozvíjaním ďalších kľúčových princípov demokracie ako slobodné médiá, právny štát a občianska spoločnosť. Tie tvorili základ pre inštitucionálne mechanizmy slúžiace zvládaniu rozmanitých záujmov. Ďalšou dôležitou súčasťou veľkých spoločenských zmien je však rozvoj a kultivovanie demokratickej kultúry (inštitúcie na uchovávanie spoločenskej pamäte, výchova k občianstvu a demokratickej kultúre, reflektovanie hodnôt slobody, práv menšín a demokracie). V oblasti demokratickej kultúry je u nás ešte stále veľa práce. Slovami T.G. Masaryka: "Teraz, keď máme demokraciu, potrebujeme ešte demokratov". (Pehe, 2014).

Chýbajúca kapacita pre demokratickú kultúru je viditeľná v deštruktívnej povahe každodenných stretov rôznych záujmov. Tieto záujmy sú zdôvodňované nenegociovateľnými morálnymi princípmi a presvedčeniami, o ktorých sa predpokladá, že sa vzájomne vylučujú a každý si nárokuje nadradenosť nad druhým bez ohľadu na to, či ide o esenciálne hodnoty morálnych systémov založených na božstve alebo ľudských právach alebo procedurálnych hodnotách dialógu a deliberácie. Strach, že jedna strana by prevážila druhú pomocou štátnej moci, zvyšuje toto napätie a živí nedôveru. Možnosti existencie mierneho prekrývania konfliktných hodnôt či nevyhnutnosť koexistencie hodnôt sú  odsúvané do úzadia.

Zmenené prostredie, ktoré ovplyvňuje charakter nových konfliktov, súvisí so zvýšenou fragmentáciou spoločnosti, s dramatickou polarizáciou, a zmenenou podobou verejného diskurzu, ktorý sa presťahoval do sociálnych sietí a sociálnych médií, ako aj s novo načrtnutými deliacimi líniami vymedzujúcimi pochopenie vlastných hodnotových identít.

Fragmentácia - trieštenie

Žijeme v ére fragmentácie. Ľudia majú tendenciu zostávať vo svojich vlastných uzavretých komunitách a zoskupeniach a vyhýbať sa kontaktu a komunikácii s inými ľuďmi rôznych názorov, hodnôt a potrieb. Bez intenzívnej obojsmernej komunikácie každý deň vytvárame neviditeľné komunikačné "bubliny", ktoré odfiltrujú tie informácie, ktoré nezodpovedajú našej perspektíve. Je to základ pre vytváranie predsudkov a stereotypov a zväčšovanie vzdialenosti medzi záujmovými skupinami. Toto je jedna z hlavných výziev súčasnosti. John Paul Lederach (Lederach, 2016) poznamenáva, že naša roztrieštenosť živí dehumanizáciu. A sila, s akou sa fragmentácia spoločnosti prejavuje nám napovedá, že sme dostatočne nezapojili mechanizmy, ktoré by podporovali re-humanizáciu. Sociálna roztrieštenosť býva vysvetľovaná aj ako výsledok tlakov modernity. (Bauman, 2000) V PDCS sme venovali tomuto problému konferenciu Face to Face, kde sme pozvali ľudí z celého sveta so skúsenosťami „rozbíjania sociálnych bublín“.

 

 

 

Polarizácia

Posledné roky verejnej diskusie v regióne strednej Európy sú charakteristické zrýchlenou polarizáciou, ktorá nastupuje alebo počas formulovania problémov a pozícií k nim, alebo následne. Sociálne sily, ktoré napádajú náš jazyk a naše reakcie, nás posúvajú do falošnej bipolarity "nás" proti "nim". Polarizácia našej diskusie pri vyjadrovaní našich vlastných postojov je často spôsobená kaskádovým procesom vytvárania názorov, ktoré neodvádzame ani tak z faktov, ako z objektov nášho záujmu; skôr nás ovplyvňujú názory našich partnerov vo vnútri našich sociálnych skupín. "Ako sa polarizácia zvyšuje, môžeme sa obmedziť na bezpečie rozhovorov výlučne s tými, kto s nami súhlasia, a príliš ľahko sa stať obeťou vzorcov obviňovania, obrany a reaktivity. Musíme urobiť krok späť, predstaviť si našu spoločnú sieť vzťahov a zmobilizovať znepokojenie o naše širšie spoločné dobro a postaviť sa za našu zdieľanú ľudskosť poza hranicami našich rozdelených identít "(Lederach, 2016, s. 1).

Dialóg degradujúci vďaka sociálnym sieťam a sociálnym médiám

Presunutie kanálov interakcie z tradičného dialógu zoči-voči a tradičných médií do online diskusií a do asynchrónnejších interakcií vo virtuálnom priestore dramaticky zmenilo charakter verejného dialógu. Stránky sociálnych médií demokratizovali mediálny priestor a umožnili komukoľvek vytvoriť a distribuovať obsah svojim priateľom a rodine. To prinieslo veľa výhod pri zvyšovaní rýchlosti a rozsahu možných zúčastnených aktérov, ale zároveň aj viditeľné a závažné nevýhody: bez filtrov kvality tradične dodávaných hlavnými médiami existuje oveľa viac priestoru na to, aby mohli široko cirkulovať úplné nezmysly. Rastúca polarizácia správ šírených prostredníctvom sociálnych médií umožňuje vytváranie paralelných nekomunikujúcich svetov a umožňuje veľkým názorovým skupinám žiť v rôznych verziách reality. Tým sa stáva čoraz zložitejším podporovať otvorenú výmenu informácií a názorov, ktoré sú zásadným predpokladom fungovania demokratického systému. Okrem toho, „komentujúci ktorí sa nevidia zoči-voči sa môžu ľahko odpútať od skutočnosti, že majú do činenia s ľudskými bytosťami. To môže byť dôvodom, prečo užívatelia sociálnych sietí majú tendenciu správať sa neslušne a agresívne obhajovať obsah, ktorý nemusí byť ani pravdivý." (Groshek, Bronda, 2016, s.1). Niekedy sa pri vysvetľovaní týchto zmien v spoločnosti používajú termíny ako "post-pravdivá" alebo "post-faktická" spoločnosť. Veľkú časť týchto javov možno pochopiť analýzou zmenených foriem verejného diskurzu, ktoré vyplývajú zo závislosti na sociálnych sieťach a sociálnych médiách.

 Ilustračné foto: Pixabay.com

 

3. Deliace čiary súčasnosti

Čo sú teda témy, ktoré nás rozdeľujú? Kde na seba narážame online či offline? Na základe nedávno spracovanej štúdie Hodnotové konflikty medzi Odrou a Dunajom sa nám črtá hneď niekoľko deliacich čar. Nie všetky musia byť v najbližších rokoch rovnako intenzívne diskutované, niektoré sú možno len v zárodku, niektoré možno naberú prekvapivo rýchly spád. A niektoré ostanú „uspaté“ na istý čas...


Otvorenosť či uzavretosť voči migrácii

Podporovať migráciu, nepodporovať, či sa jej aktívne sa brániť? Pozerať na imigrantov ako na budúcu pracovnú silu alebo ako na ohrozujúci faktor? Rozlišovať medzi rôznymi typmi migrantov napr. podľa motivácie (utečenci vs. ekonomickí migranti), miery kultúrnej odlišnosti (moslimovia, kresťania, Afričania, Ukrajinci, Vietnamci, apod.), či praktických parametrov využiteľnosti pre našu spoločnosť (vzdelanie, profesia, pohlavie, vek, atď.)? To súvisí aj s otvorenosťou voči zamestnávaniu zahraničných športovcov, umelcov, odborníkov (vedcov, učiteľov, technických expertov) alebo naopak podporou domácich. Je v poriadku, že športové kluby nakupujú zahraničných športovcov? Národný tím, ktorý reprezentuje Slovensko na olympiáde by mal byť zostavený výlučne zo Slovákov? Alebo by nik nemal predpisovať kto má hrať za klub alebo národné družstvo. Nech hrajú tí najlepší, ktorí vyhrajú. Mali by byť uprednostňovaní slovenskí vedci a slovenskí učitelia?

 

Solidarita alebo individualizmus

Máme ako spoločnosť pomáhať Rómom a sociálne vylúčeným alebo netreba robiť žiadne rozdiely? Je to tak, že každý si musí pomoc zaslúžiť a zabezpečiť vlastnou snahou? Že pomoc štátu sa má odvodzovať od miery, akou cieľová skupina pomoci prispieva (napr. cez dane) do štátneho rozpočtu? Treba zvýhodňovať rómskych študentov alebo študentov zo sociálne slabých rodín v prijímaní na stredné a vysoké školy? Treba stimulovať adoptovanie rómskych detí?

 

Partnerstvá a manželstvá ľudí rovnakého pohlavia alebo tradičná rodina

Podporovať alebo brániť legislatíve, ktorá ide v tomto smere? Ako sa postaviť k adopciám? Ako sa postaviť k uznávaniu práv partnerov/manželov adoptovaných detí, ktorí sa vzali v inej krajine a legálne je ich zväzok či adopcia dieťaťa platný v zahraničí, v EÚ, alebo v tretích krajinách? Čo je to tradičná rodina? Aký je jej cieľ a zmysel? Aké rodiny by mal štát podporovať a akou formou?

 

Zmiešané manželstvá a rodiny

Treba výchovou podporovať rasovo, kultúrne, svetonázorovo zmiešané partnerstvá a manželstvá? Mal by štát robiť proaktívne kroky, ktoré tieto procesy podporujú – zahraničné kultúrne výmeny na školách, štúdium v zahraničí, intenzívna výučba cudzích jazykov, ekumenické programy, podporovať televízne programy s touto témou? Alebo naopak výchova a médiá by mali viesť ľudí k uzavretému tradičnému životnému štýlu, t.j. hľadať si prácu a bývanie v miestach kde sa narodili a hľadať si životných partnerov v miestach, kde tradične žili ich kmeňové rodiny?

 

Stánky viery

Slovensko sa považuje za tradične kresťanskú krajinu, takže je v poriadku podporovať stavbu kostolov, ale zákonom by sa malo zakázať stavať mešity, synagógy, budhistické stúpy (chrámy)? Alebo by zákon mal umožniť stavať iné stánky viery než sú kostoly , ale ich počet a miesta by mali byť zákonom ohraničené? Alebo by sme ako krajina, ktorá sa hlási k sekulárnemu poňatiu rešpektovania rôzneho svetonázoru, mali zaujať postoj, že je v poriadku ak si ktorákoľvek skupina stavia, čo považuje za dôležité?

 

Mainstreamové či „alternatívne“ médiá

Pokiaľ priamočiaro neporušujú zákon (napríklad výzvami na násilie alebo ohrozovaním štátneho tajomstva, popieraním holocaustu apod.), nemal by štát regulovať, čo hlásajú alternatívne médiá, aj keď by publikovali nepravdy, hoaxy, aj keď nedávajú záruku kontroly publikovaného, či záruku kvality obsahu? Má celú kontrolu zabezpečovať trh? Kde je hranica slobody vyjadrovania? Zahŕňa zámerné klamstvo?

 

Postoj k drogám a  k závislosti

Preferujeme represiu alebo permisívny postoj k závislostiam na alkohole, drogách, na hrách či internete? A čo tzv. shopoholizmus, workoholizmus, či sexuálne závislosti? Vyznávame skôr tresty a presvedčenie, že ľudia si môžu za problémy sami a štát ich má izolovať, ale inak sa nemá o ich individuálny osud starať? Alebo veríme na výchovu, pochopenie a pomalé kroky v prirodzenom prostredí? Hodnotíme závislosť skôr ako zdravotnú poruchu, ktorú treba liečiť alebo ako hriech, ktorý treba trestať? Prečo – bez ohľadu na skutočnú nebezpečnosť – inak hodnotíme rôzne závislosti: tolerujeme alkohol ale netolerujeme mäkké drogy, tolerujeme workoholizmus, ale netolerujeme gamblerstvo? 

 

Sloboda voľne nakladať so svojím telom vs. verejný záujem

Môže jednotlivec odmietnuť očkovanie seba či svojho dieťaťa? A čo transfúzia krvi? Môže škôlka či škola odmietnuť nezaočkované deti? Mali by platiť vyššie poistné? Má každý mať rovnakú výšku zdravotného poistenia, aj keď vedome hazarduje so svojím zdravím (extrémna tučnota, fajčenie, alkohol)? A čo s rodičmi, ktorí zlou životosprávou spôsobia nevratné škody na zdraví dieťaťa? Mali by byť potrestaní? Čo s ľuďmi, ktorí sebe či deťom vedome privodia nevratné škody na zdraví vďaka šarlatánom? Treba ich trestať či vychovávať? Mal by štát zakazovať nevedecké medicínske praktiky?

 

Východ či západ, most či priekopa

Je Slovensko hodnotovo bližšie k západu (cíti a potrebuje demokraciu a kalvínsku pracovitosť)? Alebo má bližšie k východu – myšlienkám Byzancie, „slovanstva“ či „širokej ruskej duši“? Môže byť „mostom“ medzi východom a západom lebo rozumie obom a spája ich? Alebo je „priekopou“, teda nerozumie poriadne ani východu ani západu a rozdeľuje ich?

 

Solidarita a cítenie globálnej zodpovednosti vs. lokálna zodpovednosť

Chceme pomáhať tým, ktorí to potrebujú, bez ohľadu na to kde tí ľudia žijú a aké náboženstvo vyznávajú, alebo má byť naša pomoc a pomoc štátu v medzinárodných programoch určená len našim deťom a našim krajanom (a len za podmienky , že dokladujú, že sa hlásia ku kresťanstvu)?

 

Prístup k vlastneniu zbrane

Je lepší náš prístup, ktorý hovorí, že ozbrojenú moc kontroluje štát a vlastniť zbrane môžu len bezpečnostné zložky (armáda, polícia) alebo zákonom kontrolované špecifické skupiny (poľovníci, športovci), ktoré na ich držanie potrebujú zvláštne oprávnenie?  Alebo je lepší skôr prístup USA či Švajčiarska, ktorý hlása, že je správne aby si ktokoľvek zaobstaral zbraň a prebral tým zodpovednosť sa svoju bezpečnosť? Je v poriadku organizovanie domobrany?  

 

Postoj k interrupciám a sexuálnej výchove

Je dobré mať úplne benevolentný postoj k interrupciám, alebo je nutné ich regulovať? Má zmysel ich zakazovať? Aká má byť zodpovednosť oboch partnerov? Treba zaviesť v školách sexuálnu výchovu alebo výchovu k rodičovstvu, či je to sféra, ktorá má byť vo výlučnej pôsobnosti rodinnej  výchovy? Má štát reagovať na zmenu väčšinovej morálky mládeže zákazmi, alebo osvetou? Treba regulovať (cenovú či fyzickú) dostupnosť antikoncepcie?

 

Príroda a človek

Je príroda hodnotou samou osebe, či má slúžiť ľuďom na zamestnanosť, získavanie zdrojov, či iný "úžitok"? Treba chrániť lesy, alebo treba ťažiť aby prosperovala ekonomika? Treba uprednostniť zamestnanosť, alebo zakázať zlatú baňu, lebo je škodlivá? Treba zakázať plastové tašky či jednorazové lyžičky štátom, alebo to má regulovať trh? Chránime prírodu pre budúce generácie, či ju len udržiavame, aby sa dala exploatovať? Alebo ju necháme na pokoji, lebo má vyššiu hodnotu, ako človek?

 

Hranice bohatstva

Máme mať dobrovoľné hranice bohatstva? Je právom každého človeka na planéte  ašpirovať na úroveň spotreby severnej Ameriky a Európy? Existuje právo na teplú vodu z kohútika? A na dvojhodinovú sprchu? Dá sa dobrovoľne obmedziť spotreba cez módne trendy, alebo to majú robiť štáty, aby zachránili planétu? Je pohodlie tým, k čomu chceme smerovať, alebo sa dobrovoľne vystavíme nepohodliu, aby sme sa "otužovali" a nestrácali hodnoty? Má vývoj smerovať k uspokojovaniu chúťok, či k veľkým objavom typu život na Marse?

 

Mnohé z týchto a podobných otázok len začínajú zaznievať, mnohé z vyššie uvedených problémov sú formulované v kategóriách viny a trestu, hriechu a požehnania, či obviňovania sa navzájom tých, ktorí sú v týchto diskusiách v popredí. Niektoré naopak, sme možno ani neuviedli, lebo sa nám zdajú byť podkategóriou tých už spomenutých (napr. chudoba na Slovensku). V najbližších mesiacoch budeme publikovať eseje k týmto a iným témam, ktoré spadajú do kategórie hodnotových konfliktov. Timothy Snyder (2017) vo svojich poučeniach z 20. storočia tvrdí, že ak sa ľudia prestanú rozprávať, otvárajú tým cestu k tyranii. „Nie je to iba slušnosť. Je to aj časť toho byť občanom a zodpovedným členom spoločnosti. Je to aj spôsob, ako zostať v kontakte s okolím, prekonávať spoločenské bariéry a pochopiť, komu by sme mali a komu nemali dôverovať.“ (2017, s. 67) Aj preto chceme prispievať k otvorenej diskusii a kultivovanému dialógu práve v hodnotových konfliktoch.

Dušan Ondrušek a Zuza Fialová, december 2018

 

 

Odkazy a zdroje:

BAUMAN, Z. 2000. Liquid Modernity. Cambridge: Polity. ISBN 0-7456-2409-X.

BAUMAN, Z. – DONSKIS, L. 2018. Tekuté zlo. Pulehra, 2018.

DUGAN, M. A. 2003. "Power." Beyond Intractability. Eds. Guy Burgess and Heidi Burgess. Conflict Information Consortium, University of Colorado, Boulder. October 2003.

GROSHEK, J. - BRONDA, S. 2016. How social media can distort and misinform when communicating science. The Conversation. June 30, 2016.

LEDERACH, J.P. 2016. How Does Humanity Unite? Humanity United, July 18th, 2016.

MOORE, C. W. 1996. The Mediation Process: Practical Strategies for Resolving Conflict. Wiley 1996.

Ondrušek, D. – Strečanský, B. – Fialová, Z. 2018. Value-Based Conflicts in the Regions between the Oder and the Danube. PDCS [online] https://www.pdcs.sk/sk/publikacie/value-based-conflicts-in-the-regions-between-the-oder-and-the-danube#P

PEHE, J.: Czechoslovakia after 25 Years: Democracy without Democrats. [online] https://eu.boell.org/sites/default/files/uploads/2014/09/democracy_without_democrats.pdf

SHARP, G. 1973. Power and Struggle (Politics of Nonviolent Action, Part I). Boston: Porter Sargent Publishers, 1973.

SNYDER, T. 2017. O tyranii (Dvadsať ponaučení z 20. storočia). Premedia 2017.

 

 

Čítať 2045 krát