Blog

Čo sa môžeme naučiť od gruzínskych učiteľov?

02. apríl 2014,

Posledné dva roky sme pravidelne chodievali do Gruzínska, kde sme sa stretávali s učiteľmi, výskumnými pracovníkmi a študentmi škôl všetkých úrovní. V tréningoch a na konferencii sme si vyskúšali ako sa dá do učenia zakomponovať divergentné myslenie, vizuálne nástroje, participácia  a „debating“, ako vyzerá prevrátená trieda „flipped classroom“ a v čom deti môžu predstihnúť učiteľov.

 

Opäť sme utŕžili primeranú ranu vlastným predsudkom. Pred prvým tréningom gruzínskych učiteľov sme mali pochybnosti typu: Máme čo dať gruzínskym učiteľom, ak poznáme len problémy školstva na Slovensku? Nejde o dva svety, kde je transfer takmer nemožný? Ako preklenúť očakávaný kultúrny rozdiel, rozdiel v ekonomickej vybavenosti škôl a podmienok vyučovania, ktoré si môžu dovoliť jednotlivé školy?

Už prvé hodiny spláchli väčšinu našich obáv. Školy v Gruzínsku, hlavne na vidieku, majú obrovské ekonomické problémy, ale správanie sa účastníkov kurzov, učiteľov, vychovávateľov a inovátorov z výskumných pracovísk bolo na nerozoznanie od tých našich.

 

Ten istý zmysel pre humor, ten istý postoj k deťom, k vedeniu škôl a k decizorom štátnym vzdelávacích inštitúcií.  Učitelia hovorili gruzínsky (veľmi rýchlo a hlasno, pre nás ťažkým jazykom, ktorý o.i. vo výslovnosti rozoznáva až štyri typy písmena „K“), ale skôr než prišiel preklad, podľa výrazov, úsmevov a postojov, bolo jasné , čo si učitelia myslia, čo ich hnevá a prečo napriek všetkým ťažkostiam robia túto prácu. Učitelia nadšene spomínali na momenty keď deti v ich triedach niečo objavili, keď dokázali vidieť svet inak, keď sa dokázali kriticky vyjadriť o svete ich rodičov alebo sa vzoprieť  voči kultúre bezmocnosti. Zdali sa nám skvelí a odhodlaní. Tam, kde nevedia, úprimne a dôsledne hľadajú. Nezaujímajú ich mútne vody ideológií, nešpekulujú o tom čo je povolené a čo sa v škole dá a nedá. Viacerí z nich prejavili oslobodzujúcu tvorivosť a nasadenie pri svojských programoch, ktoré neboli limitované výškou ich platov. Absurdity, s ktorými sa stretajú gruzínski učitelia sú až na kaukazské folklórne zafarbenie veľmi podobné tým, ktoré poznáme aj z domáceho prostredia. A čelia im príkladne.

V diskusii sme zistili, že jeden z nedávnych ministrov školstva zaviedol ako povinný predmet výučbu gruzínskych ľudových tancov. Argumentoval, že sa tak posilní vlastenectvo a odolnosť národa. Bolo nádherné vidieť , že títo učitelia sa nesprávajú ako bezmocné „bábky“ -  rukojemníci systému, ale dokážu vidieť aj slabosti fungovania ich spoločnosti, ktoré používajú pre výučbu kritického myslenia detí a študentov. Máme sa od nich čomu učiť aj my!

 

Projekt, v rámci ktorého sme objavovali gruzínsko-slovenské paralely a odlišnosti sa volal LLIE (Local Leaders of Innovative Education). Realizovali sme ho za podpory IVF (Medzinárodný Vyšehradský Fondc www.visegradfund.org) spoločne s našimi sesterskými organizáciami v sieti PDCI - Partners Polska, Partners Hungary, Partners Czech a Partners Georgia.  Pod vedením poľského partnera, ktorý mal projekt inštitucionálne na starosti, sme prispeli interaktívnymi workshopmi pre učiteľov, prispením do príručky o kreativite vo vzdelávaní a organizáciou tele-premostenia medzi stredoškolákmi z Batumi a Bratislavy.

Dušan Ondrušek

Čítať 4365 krát