BLOG

Na Markušovej (teraz Mariánskej) č. 2 bola kancelária Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) v Bratislave. V čase vypuknutia Novembra 1989 som v tejto kancelárii pracovala ako tajomníčka Mestského výboru SZOPK v Bratislave. Kancelária bola v zadnej časti dvora. Viedla do nej krátka tmavá chodba, na konci ktorej boli zamrežované dvere kancelárie. Na týchto dverách sa v čase po vydaní Bratislavy/nahlas objavila červenou farbou nastriekaná šibenica.
 

Preľudnenie planéty, blížiace sa globálne konflikty o zdroje, kolaps civilizácie, ako ju poznáme – to sú len niektoré predpovede, ktoré môžu viesť k oprávnenému zamysleniu mladých ľudí nad otázkou, či je zodpovedné v tejto kríze privádzať na svet deti. Pokúsim sa odpovedať opierajúc sa o poznatky z filozofie, etiky, sociológie a štatistiky verejného zdravia. Moja odpoveď znie: Áno, je dobré a morálne mať v tejto dobe deti. A zároveň je to odpoveď veľmi osobná.  

 

Do 21. storočia Slovensko vstúpilo v hojnosti. Nikdy v histórii sa naše deti nemali tak materiálne dobre, nemali taký prístup k vzdelaniu, také možnosti cestovať a rozvíjať sa, ako majú teraz. A predsa zažívame paniku, cítime blížiace sa krízy, bojíme sa dramatických zmien, ktoré už vopchali nohu do našich dvier, akokoľvek sa ich pokúšame držať zatvorené. Deti sa topia v mori informácií, žijú virtuálny život odcudzený prírode, veria konšpiráciám a čiernobielym teóriám, velebia prostoduché persóny z videokanálov. Ale takisto aj protestujú za opatrenia proti zmene klímy, proti korupcii, dobrovoľne pomáhajú chudobným, hľadajú v živote zmysel. My, učitelia, vychovávatelia, školitelia, tréneri, nielen tušíme, ale už aj objektívne vieme na základe obsažných výskumov, že odovzdávať vedomosti nestačí. Svet okolo nás, či ten malý – bezprostredný, či ten veľký – globálny, sa mení takou rýchlosťou, že sa už dávno vymanil zo starých poučiek. Prístup, ktorý môže nám, učiteľom a trénerom fúknuť vietor do plachiet a pomôcť držať s týmto meniacim sa svetom kurz, je práve globálne vzdelávanie. Prečo?

 

23. august 2019,

V detstve, mala som asi 7-8 rokov som si založila diár. Počas školského roka som si doňho značila, čomu všetkému sa chcem venovať, keď budem mať viac času. Keramika, maľovanie, učenie sa hlavných miest, mikroskopovanie... a predsa som počas letných prázdnin nesplnila ani polovicu mojich veľkých plánov a tešila sa do školy, ktorá dala môjmu času isté mantinely a produktivitu. Od vtedy ubehlo mnoho rokov, snažila som sa lepšie si zorganizovať čas a začala školiť time manažment druhých. 

Zistila som, že kým nepochopíme najväčšie mýty o time manažmente, ostaneme stále stratení v čase a žiadny kurz nám nepomôže. Preto vám ich dnes prinášam vo svojom blogu.

23. august 2019,

Mladý Peter Parker sa po uhryznutí rádioaktívnym pavúkom stáva iným človekom. Získava nadprirodzené schopnosti a po tragickej smrti svojho strýka sa rozhodne využiť svoje novonadobudnuté vlastnosti pre poslanie pomoci druhým.

Nachádza sa Spider-Man v každom z nás?

13. august 2019,

Jeden môj kamarát sa prvýkrát opil, keď mal 15 rokov. Bolo to z vína a s chalanmi sa hecovali, kto vypije viac. Skončilo to súťažou, kto vyzvracia viac. Pamätá si hlavne na to, ako sa mu na druhý deň rodičia s úškrnom posmievali, že piť sa musí naučiť. Samozrejme, toto nebol jeho prvý kontakt s alkoholom. Už v útlom detstve si pamätal, ako mu dedko dával ochutnávať penu z piva. Bola hnusná, ale on sa cítil ako dospelák. Ako dospieval, postupne vyzrieval aj jeho vzťah k alkoholu. Stredoškolské súťaže v chlastaní vystriedalo vysokoškolské pitie - piatok a sobota na párty alebo len posedenie v meste. Dnes má 32 rokov. Pivo s kolegami v piatok je už pravidelnou rutinou. Samozrejme, nikdy sa nechodí na jedno. Ale to už je taký slovenský folklór.

Tohto kamaráta určite viacerí poznáte. Každý máme takého kamaráta. Aký je? Dobrý? Čestný? Pracovitý? Zodpovedný? Zrejme nikomu z vás by ani na um neprišlo povedať, že “tento môj kamarát má problém s drogami.”

Pokračujme teda v príbehu ďalej.