BLOG

 

Oheň a síra smerovaná na gayov, závislých a menšiny

V minulom blogu sme sa venovali tomu, čo spôsobuje gaslighting v blízkych vzťahoch, v rodine, partnerských vzťahoch a v práci. Gaslighting sa ale posledné desaťročie žiaľ začal uplatňovať aj v politike, médiách a vo virtuálnom svete.
Manipulatívnu techniku „gaslighting“ vo verejnom pôsobení častejšie využívajú ľudia, ktorí majú moc a vplyv. Celebritné postavenie a viditeľnosť v médiách im umožňuje pracovať so širokou verejnosťou. Ovláda ich sila osobného presvedčenia a patologická závislosť na tom, že musia mať pravdu. Aj proti všetkým. Tento vývoj ich nevyhnutne vedie k vzťahovej slepote a stále extrémnejšiemu správaniu. Spomeňme niekoľko príkladov ľudí z posledných rokov, ktorých preslávil ich veľký vplyv a výrazne patologické správanie: David Matheson, Rush Limbaugh, Ted Haggard, William Bennett...

21. november 2019,

 

Gaslighting v osobných vzťahoch 

Paula je mladá žena, ktorá žije v Londýne so svojou tetou, slávnou opernou speváčkou. Počas lúpežného prepadu jej tetu zavraždia a Paula sa v hrôze rozhodne odsťahovať do Talianska. O desať rokov na to sa zoznámi s vysoko inteligentným a príťažlivým klaviristom Gregorym a po krátkej známosti sa zaň vydá. Ten ju presvedčí, aby sa presťahovali naspäť do Londýna, do bývalého domu jej tety. Paula netuší, že novomanžel Gregory je vrahom jej tety. Zamilovanosť predstiera, aby získal jej dôveru a odhalil miesto v dome, kam jej teta schovala vzácnu skrinku so šperkami. V dome dochádza k nevysvetliteľným javom.

Na Markušovej (teraz Mariánskej) č. 2 bola kancelária Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) v Bratislave. V čase vypuknutia Novembra 1989 som v tejto kancelárii pracovala ako tajomníčka Mestského výboru SZOPK v Bratislave. Kancelária bola v zadnej časti dvora. Viedla do nej krátka tmavá chodba, na konci ktorej boli zamrežované dvere kancelárie. Na týchto dverách sa v čase po vydaní Bratislavy/nahlas objavila červenou farbou nastriekaná šibenica.
 

Preľudnenie planéty, blížiace sa globálne konflikty o zdroje, kolaps civilizácie, ako ju poznáme – to sú len niektoré predpovede, ktoré môžu viesť k oprávnenému zamysleniu mladých ľudí nad otázkou, či je zodpovedné v tejto kríze privádzať na svet deti. Pokúsim sa odpovedať opierajúc sa o poznatky z filozofie, etiky, sociológie a štatistiky verejného zdravia. Moja odpoveď znie: Áno, je dobré a morálne mať v tejto dobe deti. A zároveň je to odpoveď veľmi osobná.  

 

Do 21. storočia Slovensko vstúpilo v hojnosti. Nikdy v histórii sa naše deti nemali tak materiálne dobre, nemali taký prístup k vzdelaniu, také možnosti cestovať a rozvíjať sa, ako majú teraz. A predsa zažívame paniku, cítime blížiace sa krízy, bojíme sa dramatických zmien, ktoré už vopchali nohu do našich dvier, akokoľvek sa ich pokúšame držať zatvorené. Deti sa topia v mori informácií, žijú virtuálny život odcudzený prírode, veria konšpiráciám a čiernobielym teóriám, velebia prostoduché persóny z videokanálov. Ale takisto aj protestujú za opatrenia proti zmene klímy, proti korupcii, dobrovoľne pomáhajú chudobným, hľadajú v živote zmysel. My, učitelia, vychovávatelia, školitelia, tréneri, nielen tušíme, ale už aj objektívne vieme na základe obsažných výskumov, že odovzdávať vedomosti nestačí. Svet okolo nás, či ten malý – bezprostredný, či ten veľký – globálny, sa mení takou rýchlosťou, že sa už dávno vymanil zo starých poučiek. Prístup, ktorý môže nám, učiteľom a trénerom fúknuť vietor do plachiet a pomôcť držať s týmto meniacim sa svetom kurz, je práve globálne vzdelávanie. Prečo?

 

23. august 2019,

V detstve, mala som asi 7-8 rokov som si založila diár. Počas školského roka som si doňho značila, čomu všetkému sa chcem venovať, keď budem mať viac času. Keramika, maľovanie, učenie sa hlavných miest, mikroskopovanie... a predsa som počas letných prázdnin nesplnila ani polovicu mojich veľkých plánov a tešila sa do školy, ktorá dala môjmu času isté mantinely a produktivitu. Od vtedy ubehlo mnoho rokov, snažila som sa lepšie si zorganizovať čas a začala školiť time manažment druhých. 

Zistila som, že kým nepochopíme najväčšie mýty o time manažmente, ostaneme stále stratení v čase a žiadny kurz nám nepomôže. Preto vám ich dnes prinášam vo svojom blogu.