S tekvicou priviazanou o nohu

„Keď som mal asi dvadsať rokov, čiastočne som sa zmieril s myšlienkou, že mi nebudú patriť všetky ženy sveta. Keď som mal tridsať, došlo mi, že za celý život nestihnem prečítať všetky dobré knižky. Teraz, keď mám štyridsať, bolestne zisťujem, že už nebudem mať čas študovať všetko, čo by som chcel a nepocestujem do všetkých krajín...Tak aspoň musím naočkovať svoje deti a ostatných, že je to sranda, aby v tom pokračovali. Hoci v päťdesiatke a šesťdesiatke asi zistím, že aj táto predstava bola príliš nadsadená. A v deväťdesiatke budem možno rád, keď zvládnem teritórium kuchyňa - záchod - posteľ...”

Autor nie je cestovateľ, „klebety” sú len vedľajším produktom jeho hlavnej práce v oblasti rozvoja a podpory sociálnych zmien. Jeho pozorovania nás vedú aj do miest, ktoré by sme si sotva vybrali za cieľ dovolenkového pobytu. „Klebety” možno pripomenú aké relatívne sú problémy Slovenska a Čiech na začiatku 21. storočia a ako vyzerá svet niekedy len pár stoviek kilometrov od našich pohodlných a útulne vyhriatych domovov.

To, čo dnes potrebujeme pri hľadaní vlastného miesta vo svete viac ako čokoľvek iné, je možno práve táto perspektíva a nadhľad. Aj preto dúfajme, že Dušan sa na avizovanú trasu „kuchyňa – posteľ” nebude ponáhľať.

Juraj Mesík
Washington, december 2004

Ako nás citovať

ONDRUŠEK, Dušan. 2005. S tekvicou priviazanou o nohu. Bratislava: PDCS, 2005. 208 s. ISBN 80-968934-8-3.