Manažment environmentálnych konfliktov

a) Komplexnosť problémov: Environmentálne konflikty sa väčšinou týkajú vecí, ktoré sa len zriedkakedy dajú popísať jedným vedným odborom či jedným typom expertízy. Keďže ide o prírodu a človeka v nej, väčšina environmentálnych otázok vyžaduje prírodovedný, ale aj spoločenskovedný náhľad, často technické vedy. Napríklad plánovanie veterných elektrární v krajine vyžaduje odbornosť v oblasti biodiverzity, energetiky, sieťového pripájania, plánovania krajiny, participatívnych procesov zapojenia verejnosti, komunikácie, meteorológie a pod. Zapojenie viacerých aktérov s rôznou odbornosťou môže generovať konflikty.

b) Viacúrovňové rozhodovanie a zapojenie aktérov: Nejde len o odbornosť. Pri environmentálnych problémoch často musia spolupracovať viaceré úrovne samosprávy, štátnej správy, občiansky sektor aj súkromný biznis. Ekoturizmus môže byť dobrým príkladom. Nestačí priaznivý zákon na národnej úrovni, musí to fungovať aj na mieste, a tam sa stretávajú rôzne záujmy a rôzne priority. 

c) Hodnoty a otázky identity v pozadí: Prírodu je ťažké „naplánovať“ práve preto, že do nášho vzťahu k nej zasahujú hodnoty, ktoré poznačili našu kultúru či celú civilizáciu. Podrobne o nich píšem nižšie. Ako príklad slúži emotívna diskusia o populácii medveďa medzi mestským obyvateľstvom. Ide o primárny strach z predátora, ale aj o potrebu kontroly nad prírodou či výchovu k tomu, že sme „korunou tvorstva“.

d) Riešenia sú pomalé, rozložené v čase, s nejasným vzťahom príčina-následok: Práve vďaka komplexnosti prírodných procesov zmeny fungujú inak, ako napríklad v doprave. Keď pribudne cesta alebo ďalší vlakový spoj, dá sa pomerne jasne vidieť, aké zmeny spôsobili. Ak však obnovíme mokraď alebo, naopak, vyrúbeme les, následky môžu byť výsledkom prírodných procesov, ktoré nemáme pod kontrolou. Množstvo z nich je ťažké predvídať. To robí argumentáciu náročnejšou, lebo dôsledky proprírodných opatrení pocítia často až budúce generácie.

e) Deštrukcia spôsobuje nezvratné škody: Ak štát či samospráva urobia zlé rozhodnutia v oblasti kultúry, tieto sa dajú napraviť či revidovať. Ak sa zle nastaví školská reforma, dá sa opraviť. Ale ak sa zdevastujú unikátne biotopy, vyťažia storočné lesy, zaplavia obce kvôli vodným nádržiam, ak sa aj po čase zistí, že tie rozhodnutia boli nešťastné, nedajú sa tak ľahko zvrátiť či napraviť. Mnohé škody zlých rozhodnutí pretrvávajú celé generácie a mnohé sa už nedajú v dohľadnom čase napraviť.

Tieto špecifiká robia environmentálne konflikty mimoriadne ťažkými na manažovanie. Kvôli čoraz nástojčivejším problémom, ktoré prináša klimatická zmena, obsahujú veľa otázok, ktoré idú „až na kožu“. Nútia nás pýtať sa, načo robíme jednotlivé opatrenia, koho dobro máme na mysli, kto bude beneficientom. Nútia nás prehodnocovať naše zákony, ale aj našu civilizáciu. A to je často nepríjemné, plné emócií, strachu a neistoty. Táto príručka nasvetľuje tieto konflikty z rôznych pohľadov a prináša nástroje, ako si s nimi lepšie poradiť v každodennej práci. 

Ako nás citovať

FIALOVÁ, Zuza. 2024. Manažment environmentálnych konfliktov. Bratislava: PDCS, 2024. 40 s. ISBN 978-80-89563-62-3.