Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci

O čom je a o čom nie je táto publikácia? Prednosť dostali komunikačné témy, ktoré pomáhajúci praktici najviac potrebujú vo svojej každodennej práci v teréne. Nejde o ďalší teoretický spis, ale chceme sa vyhnúť aj neprimeranému zjednodušovaniu. Príručka sa vôbec nesnaží o systematické pokrytie všetkých aspektov komunikácie. To by na takej malej ploche viedlo k všeobecnosti a k povrchnosti. Prednosť dostali poznatky a cvičenia k efektívnej komunikácii, s ktorými sa terénny sociálny pracovník stretáva v každodennej praxi. Nenájde v nej teóriu, poznatky sú vyberané veľmi selektívne. V príručke ostali len také, ktoré sa priamo vzťahujú k praktickým cvičeniam. Na všetky ostatné nezostalo miesto, i keď mnohé z nich sú zaujímavé samy o sebe. Pre čitateľov, ktorých téma oslovila, uvádzame na konci príručky výber odporúčanej českej a slovenskej literatúry o teoretickejších aspektoch komunikácie.

V každej z kapitol je teoretickejšia časť i časť cvičení – obe považujeme za rovnako dôležité. Cvičenia nie sú len praktickou ilustráciou poznatkov a precvičovaním zručností uvedených v teoretickej časti. Poznatky, ktoré možno odhaliť praktickým precvičovaním, sme radšej umiestnili do časti cvičení a v teoretickej časti ich ani neuvádzame. V ideálnom prípade sa cvičenia uskutočňujú pod vedením skúseného trénera a rozširujúca diskusia pomáha uvedomiť si aj ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté priamo v inštrukcii. Cvičenia sú však väčšinou zostavené tak, aby ich bolo možné odskúšať i bez trénera, v samoriadiacej skupine záujemcov, v páre a v niektorých prípadoch aj individuálne – pre čitateľa, ktorý sa najradšej učí tak, že si niektoré tvrdenia odskúša na vlastnej koži.

Príručka sa zaoberá len priamou komunikáciou, ktorej sa niekedy hovorí aj komunikácia „tvárou v tvár“, hoci uvádzame aj príklady telefonickej komunikácie, pre ktoré by sa hodilo skôr pomenovanie „od ucha k uchu“. Nezaoberáme sa veľkou oblasťou nepriamej alebo písmom a znakmi sprostredkovanej komunikácie. Snažíme sa o jednoduchý, popularizačný štýl, takže pokiaľ je to možné, vyhýbame sa odborným termínom a zložitým formuláciám, ale súčasne máme záujem, aby publikácia neuvádzala samozrejmosti. Vyhýbame sa tiež prístupom vysvetľujúcim komunikáciu, ktoré sú síce rozšírené, ale v odbornej komunite sa nepokladajú za solídne, keďže ich tvrdenia nepotvrdzuje žiadny výskum. Takými sú aj prístupy označované rôznymi, niekedy aj komplikovane znejúcimi nálepkami ako: neurolingvistické programovanie (NLP), teória spoluzávislosti (codependency) či tzv. hnutia mocenskej terapie („power therapy“).

Mnohé brožúry s podobným názvom sa orientujú na manažérov a obchodníkov. Obyčajne ponúkajú rýchle univerzálne rady a riešenia. Nechceme, aby táto príručka mala podobu takejto „kuchárskej knižky“ a už vôbec nie kuchárskej knihy na rýchle pokrmy a jedlá z pripravených polotovarov. Na niektoré komunikačné situácie neponúkame riešenia. Ak sa nad nimi zamyslíme, možno nám pribudnú ďalšie otázky. Namiesto priamych odporúčaní, ako postupovať, ponúkame na niektorých miestach pokus lepšie porozumieť komunikačnej situácii. Počítame s tým, že čitateľ si v takýchto situáciách odporúčania „ušije“ sám – presne na svoju mieru. Efektívne komunikovať znamená vynaložiť aj vlastnú energiu, snažiť sa porozumieť, čo sa deje v hlave klienta a nie iba vyťahovať hotové postupy, ktoré by mali fungovať vždy. Dlhoroční praktici, profesionáli v oblasti pomáhania iným potvrdia, že každá komunikácia je jedinečná. I keď nám môže pripomínať staršie rozhovory, ktoré už máme za sebou, v novom šate sa odohráva znovu a znovu a aj drobná zmena v osobnosti hovoriacich či v okolnostiach vyžaduje pristupovať k rozhovoru trochu inak. V tom je čaro komunikácie – autentická efektívna komunikácia s klientom nie je naučený herecký part, ktorého reprízu stačí zopakovať. Práve v tom, že je vždy iná, je jej krása.

Publikácia vznikla ako súčasť vzdelávania pracovníkov programu podpory komunitnej sociálnej práce v obciach, ktoré pre Fond sociálneho rozvoja realizovalo PDCS, o. z. Je určená predovšetkým sociálnym pracovníkom v teréne, ktorí často potrebujú praktickú pomoc pri zvládaní procesu náročnej práce s klientmi. Text a odporúčania na komunikáciu sociálneho pracovníka a klienta ilustrujeme príkladmi výrokov, ktoré majú niekedy ďaleko od štylistickej čistoty, ich jazyk občas môže byť príliš jednoduchý, chaotický či nezrozumiteľný. Snažíme sa tak o veľmi realistické príklady z bežnej každodennej praxe, s ktorou sa sociálni pracovníci stretávajú v teréne. V texte používame väčšinou mužský rod (napr. „klient kričal, sociálny pracovník nevedel, čo má robiť“). Nie je to znakom necitlivosti. Asi netreba zdôrazňovať, že opisované situácie sa týkajú rovnako žien aj mužov a väčšinovo mužské rodové koncovky používame len pre skrátenie textu. Rovnako by sme na týchto miestach mohli používať aj ženské rodové koncovky. Predpokladáme, že čitateľ aj čitateľka by sa mohol/mohla pokúsiť predstaviť si pod každým výrazom aj jeho verziu pre iný rod. Na lepšiu ilustráciu teórie je text pretkaný príkladmi z praxe, prehľadnými schémami a tabuľkami. Fotografie, ktoré sú súčasťou textu, nezobrazujú klientov sociálnej práce, sú samostatnou výpoveďou autora, ktorá spoluvytvára atmosféru publikácie.

Ako nás citovať

ONDRUŠEK, Dušan. 2007. Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci. Bratislava: PDCS, 2007. 80 s. ISBN 80-969431-2-X.