BLOG
16. august 2018,

„Keď som nastupovala do prvej práce, iba som začínala používať diár, ktorý bol asi toho najmenšieho možného formátu. Neprešlo ani pár týždňov a úlohy sa mi do diára nezmestili. To však nebolo to najhoršie. Mala som pocit, že všetky tie povinnosti sa nezmestia ani do môjho pracovného života.

Vtedy som objavila time management, ktorý bol ako dar z neba. Naučil ma robiť si zoznamy úloh, plánovať a organizovať sa. Pracovala som efektívne, na úlohy a deadliny som už nezabúdala. Vďaka „dobrému“ time managementu som ale aj rovnako vedela, s čím meškám už pol roka a že opäť nemám čas ísť plávať. Ušetrený čas, ktorý time management sľuboval, zostával nedosiahnuteľný. Rovnako bola nedosiahnuteľná spokojnosť či radosť, po ktorej v živote túžime.“ (zo skúsenosti riadiacej pracovníčky mimovládnej organizácie)

 „Bojovať proti falošným správam vytváraním falošných správ“ je motto projektu Forbidden Facts (Zakázané fakty). Myšlienkou projektu bolo vytvoriť falošný spravodajský článok, ktorý navádza čitateľa na to, aby si naň klikol, zdieľať ho na sociálnych médiách prostredníctvom facebookovej stránky a pozorovať následné správanie ľudí. Všetky články na Forbidden Facts sú písané v rovnakom štýle ako konšpiračné články, tak, aby pritiahli typických čitateľov konšpirácií. To, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako šokujúca falošná správa, je po otvorení  článku odhalené ako vtip. Autori článkov takto chceli ukázať čitateľom, aké jednoduché je oklamať ich.

Študentka, ktorá je jednou z hlavných organizátorov a zároveň tvárou celoslovenských zhromaždení Za slušné Slovensko, ktoré dostali na námestia desaťtisíce ľudí. Na konferencii Face to Face sme sa s Karolínou Farskou porozprávali zoči-voči nielen o tom, čo cíti, keď stojí na tribúne, ale aj prečo sa tam vôbec rozhodla postaviť.

V Dubline sa už mnoho rokov stretáva skupina duchovných lídrov veľmi rozmanitých vierovyznaní. Rozprávajú sa navzájom, navštevujú školy, komunikujú s mestským zastupiteľstvom. Na čo je v katolíckom Írsku potrebný medzináboženský dialóg, o tom sme sa porozprávali s jedným z jeho protagonistov. Adrian Cristea hovoril na konferencii Face to Face aj o tom, prečo je stále dôležité rozprávať sa zoči-voči.

„Ako ma môžeš nenávidieť, keď ma ani nepoznáš?“ Túto otázku si položil Daryl Davis po prvýkrát ako desaťročný, keď ho zranili bieli ľudia počas skautského pochodu a tak pocítil na vlastnej koži rasizmus. Tento dnes svetoznámy hudobník sa pred 30 rokmi rozhodol, že si na túto otázku vypýta odpoveď od tých najpovolanejších – členov organizácie Ku Klux Klan. Vďaka týmto rozhovorom a mnohým nadviazaným priateľstvám sa desiatky až stovky zástancov rasistických myšlienok vzdalo členstva v KKK. Prvým z nich bol Roger Kelly. Na konferencii Face to Face sa s nami Daryl – tento výnimočný umelec a aktivista porozprával zoči-voči o tom, že s rasizmom sa dá bojovať iba dialógom.

27. máj 2018,

 

Pokiaľ radšej počúvate, než čítate , tak si môže tento blog vypočuť  ako podcast , v dvoch častiach:
časť 1: Ignorancia , ktorú nevyperieš
https://pdcs13.podbean.com/?p=9546727&token=5d6b90f9cb3f099bdf89e903a53ddf9e
časť 2: O mentálnej imunite https://pdcs13.podbean.com/?p=9546733&token=f06fc95c5af0e560a68bced75764905f

 

Prečo v dobe „tekutej pravdy“ neveriť všetkému,  čo čítame a počujeme

Prečo by sme v hodnotení informácií, ktoré k nám prichádzajú z médií, internetu, či klebetnými kanálmi, nemali podliehať tomu, čo nám diktujú naše „staré“,  evolúciou vyvinuté mechanizmy v emočnom hodnotení?

Prečo opravy falošných správ zaberú len u tých rozvážnych, u ľudí, ktorí majú až vedecký sklon skúmať veci na vlastnej koži a stavať sa kriticky ku všetkému, čo vidia či počujú? Prečo samotné fakty voči lžiam nestačia? Čo funguje vo veku radikálnej ignorancie?