Globálne výzvy sa začínajú odkrývať v celej komplexnosti až vtedy, ak sa pozeráme na ich vzájomné prepojenia. Preto sme tento predmet pre budúcich magistrov postavili na participácii a tvorivosti, na diskusiách o prečítaných knihách, na analytických či asociatívnych cvičeniach, ktoré nám pomáhali tieto prepojenia odkryť. A odkryli ešte inú vec. „Ani sme netušili, koľko si my ako skupina dokážeme navzájom odovzdať.“
Foto: Aj takto sa nakupuje. Afganistan 2004
Základnou filozofiou, ktorú sa snažíme presadzovať v rámci globálneho vzdelávania na vysokých školách je, že nie je podstatné, koľko materiálu sa podarí „odprednášať“. Cieľom vysokoškolského štúdia by malo byť naučiť mladých ľudí pracovať s informáciami, kriticky myslieť, počúvať, sformulovať a kultivovane vyjadriť svoj názor v ústnej či písomnej forme. My v PDCS máme šťastie, že pracujeme so študentmi, ktorí neočakávajú od nás, že im natlačíme vedomosti do hlavy. Dnes, v časoch informačného pretlaku by to aj bolo smiešne. Nahustení dvadsiati v našej malej miestnosti si rozprávame o knihách Z. Baumana, P. Colliera, či T. Friedmana, pozeráme filmy ako Winter on Fire či Taste the Waste, pri ktorých sa zatajuje dych, kriticky analyzujeme texty. Študenti sami prinášajú nové informácie, ktoré obohacujú aj nás, trénerov. Ako záverečnú prácu mali uverejniť svoj názor na nejakú tému z globálnych výziev na sociálnych sieťach. Poviete si možno, že kde je akademická úroveň, citácie, práca s literatúrou? Nuž, priznávam, využila som komfort výberového predmetu a sústredila sa na to, čo je často v povinných predmetoch opomínané. Hodnoty a postoje. Schopnosť osloviť svojich priateľov na sociálnych sieťach, kde mladí trávia veľa času, nejakým hodnotovým posolstvom. Zhostili sa toho všetci veľmi zodpovedne. Súťaž o najlepší blog či status vyhrala Zuzana Tomková, ktorá ukázala prepojenie medzi konzumerizmom, detskou prácou a migráciou. “A tak nabudúce, keď si budete kupovať tričko s komplikovanou výšivkou spomeňte si na drobné detské prstíky, ktoré ju možno vyšili a že váš nenávistný postoj na sociálnych sieťach len prilieva zbytočný olej do ohňa. A teraz sa zamyslime, ako veľmi pokryteckí sme? Na jednej strane niektorí odmietajú prijať utečencov, odmietajú vidinu toho, že by mali získať prácu a slušné živobytie, posielajú ich späť do krajiny, od ktorej hrôz ušli. No na druhej strane sa chytajú za srdce pri čo i len zmienke o detskej práci a podmienkach, v akých deti pracujú. Všetko to začína od malých krôčikov. Stačí si otvoriť myseľ a vidieť za informácie, ktoré médiá púšťajú do sveta. Sýrski utečenci neprídu na Slovensko kradnúť prácu robotníkovi na vysokozdvižnom vozíku ani predavačke v obchode. Ich deti nepohoršia morálku privilegovaných detí v mestských školách, slobodní muži neukradnú manželky niekoho iného.”
O dôsledkoch konzumerizmu v súvislosti s prírodou píše veľmi pekne aj Frederika Vnenčáková: “Zamysleli ste sa niekedy počas vašej nákupnej agónie, či už v obchode s potravinami, s oblečením, či pri kozmetike nad tým, čo všetko v rámci výroby týchto produktov musia podstúpiť okrem ľudí aj zvieratá pre našu pominuteľná chvíľku blaha? ... Preto nebuďme ľahostajní a nezatvárajme oči nad ich utrpením, preto predtým než si niečo kúpite, skúste si o tom výrobku niečo zistiť ... a dobre zvážte jeho kúpu. V dnešnom pokrokovom svete existuje mnoho iných alternatív, ktoré nahradia váš kožuch, topánky, kozmetické prípravky, či spestria váš jedálny lístok, bez toho aby sme zvieratá museli trápiť. Skúste sa proste zaujímať, pretože sila verejnej mienky dokáže zázraky. Pričom, treba pamätať aj na to, že ´ochrana zvierat je zároveň aj výchovou k ľudskosti´ (Albert Schweitzer).“ K ochrane ohrozených živočíchov nabáda aj Soňa Rusnáková upozorňujúc, že od 2008 sa počet ohrozených druhov zvyšuje ročne až o tisícku. Okrem iného navrhuje: “Nekupujte výrobky vyrobené zo zvierat alebo tie, čo sú na nich testované.”
Foto: Redizajnová dielňa, Kofoeds Skole Kodaň
Viacerí sa zaoberali klimatickou zmenou a súvisiacim plytvaním potravinami či narábaním s odpadom. Martin Marciňa upozorňuje na to, že “podľa štatistík Európskej komisie sa iba v krajinách EU vyhodí ročne 88 ton potravín, čo je ekvivalent 143 miliárd Eur. Toto sú potraviny, ktoré sú stále čerstvé a mohli by sa skonzumovať. ... Tak sa zamyslite nad tým, čo kupujete len preto, aby ste to o pár dní vyhodili.” Andrej Piťko k tomu dodáva: “Len ročné množstvo vyhodeného jedla v Európe by mohlo nasýtiť približne 200 miliónov ľudí. Plytvanie jedlom je celospoločenský problém. Tým pádom ale môže každý prispieť svojou troškou, aby zmiernil jeho následky. Či už tým, že bude kupovať potraviny so značkou Fairtrade, alebo sa v nakupovaní proste len obmedzí. Dôležité je ale hlavne šíriť ďalej osvetu o dôsledkoch nášho konzumného správania sa, ktoré si často ani neuvedomujeme.” Viktória Čerťaská propaguje kompostovanie: “... môže podporiť potravinovú bezpečnosť, znížiť množstvo komunálneho odpadu, znížiť emisie skleníkových plynov a zmeniť viac potravinárskej výroby na organickú. ... Tak ak máte možnosť, recyklujte a kompostujte! Vaša voľba môže pomôcť znížiť tempo klimatickej zmeny!” Iveta Šatníková poukazuje na problémy a otázky spojené s geneticky modifikovanými potravinami. Jej záver je tiež výzvou na zmenu spotrebiteľského správania. “Ak sa preto pýtate, akým spôsobom je možné sa tejto hrozbe v podobe GMO vyhnúť resp. proti nej bojovať, nie je to nič náročné. Na začiatok úplne stačí, ak budete venovať väčšiu pozornosť etiketám na produktoch, a ak vymeníte nakupovanie vo veľkých obchodných reťazcoch alebo hypermarketoch za lokálnych predajcov či trhy, kde navyše podporíte aj miestnych podnikateľov.“ U niektorých cítiť aj dávku sebakritiky a pocit spoluzodpovednosti: “Napriek tomu, že vieme, aké následky to má pre celý svet, dovtedy, kým budeme môcť zatvárať dvere nášho pohodlne zariadeného bytu so všetkými možnými komoditami sveta a pozerať sa na tieto katastrofy iba cez sociálne médiá, nebudeme nútení vlastne robiť až tak veľa, aby sme to zmenili. Možno recyklujeme raz za mesiac, možno raz za týždeň sa rozhodneme ísť do práce peši namiesto autom, alebo dvakrát do roka nezabudneme vypnúť svetlá v kuchyni, keď sme v obývačke. Ľudia, ktorí žijú v rozvojových krajinách nemajú také šťastie. Nemajú prístup k všetkým tým komoditám čo náš zvyšok sveta a preto oni najviac trpia dôsledkami týchto (klimatických) zmien. A hoci to nerada hovorím, je to v našich hlavách: keďže sa to deje im a nie nám, nie je to tak úplne náš problém”, píše Inês Maria Costa Pereirinha. Lívia Malá sa zameriava na konzumerizmus v obliekaní: „Sme posadnutí vecami, ktoré nepotrebujeme, sledujeme najnovšie trendy a v mnohých prípadoch si neuvedomujeme, aký príbeh sa skrýva za oblečením, ktoré nosíme každý deň. Vedeli ste, že oblečenie vašich obľúbených značiek je vyrábané v továrňach v rozvojových krajinách, kde sú deti nútené pracovať v otrasných podmienkach? Približne 260 miliónov detí je takto zamestnaných po celom svete! Prečítajte si viac o detskej práci. Ak chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba. Naučte sa recyklovať, vyrobiť si vlastné oblečenie, nakupovať z druhej ruky alebo ekologické značky, podporovať udržateľnú či „pomalú módu“ (slow fashion), a dvakrát si rozmyslite, než si niečo kúpite." Vasyl Kunychka opisuje svoje dojmy z filmu Before the Flood: „Šokujúcim bolo pre mňa pozrieť sa ako vyzerajú faktory, ktoré ničia prírodu. Film vizualizuje daný problém a núti zamyslieť sa nad súčasnosťou a budúcnosťou. Tavenie ľadovcov, ťažba paliva z roponosných pieskov a bridlíc, enormný smog v Ázii, ktorý núti ľudí nosiť rúšky aby nedýchali ten znečistený vzduch. Iným šokujúcim príkladom antropogénneho vplyvu je aj ničenie koralových útesov, ktoré sú domovom pre tisícky druhov živočíchov. Videli ste to niekedy? To je desivé!“
Foto: Before the Flood
Aj konflikty vo svete súvisia priamo s našou spotrebou. Takto o tom píše Michaela Kantorová: „Už ste niekedy premýšľali o tom, z čoho sú vyrobené vaše elektronické zariadenia? Ak čítate tento text na mobile alebo tablete, potom pravdepodobne držíte v rukách niektoré z takzvaných ´konfliktných minerálov´. Tieto minerály (Tantalum/koltán, cín, zlato, volfrám), sa z veľkej časti ťažia v Demokratickej republike Kongo (DRC) baníkmi pracujúcimi v otrasných podmienkach. Navyše, väčšina z nich je týraných a zneužívaných bojovými skupinami, ktoré predávajú tieto minerály po celom svete... Vďaka príjmom pochádzajúcich z obchodu s minerálmi sú tieto militantné skupiny schopné prežívať a kupovať zbrane, pomocou ktorých sa udržiava ozbrojené násilie v DRC. ... Náš dopyt po elektronických zariadeniach pomáha podporovať a financovať občiansku vojnu. Tá zabila už viac ako 5,4 milióna ľudí. Obchod s konfliktnými minerálmi je ilegálny trh, ktorý zabíja. Našťastie tento problém nie je neriešiteľný. Štyri kľúčové stratégie – bezpečnosť ťažobných lokalít, transparentnosť dodávateľského reťazca, lepšie podmienky pre živobytie baníkov a zlepšenie správy ťažby a obchodu – to všetko sú realistické a dobre zamerané politické ciele. Ale predovšetkým my ako spotrebitelia sme tí, ktorí musia iniciovať dopyt po bezkonfliktných mineráloch.“
Viacerí sa podujali vyjadriť sa k medzinárodným, či domácim konfliktom, ako napríklad vojna v Sýrii. “Maturovala som z dejepisu, lebo som mala preň špeciálnu vášeň. Prispeli k tomu aj výborní učitelia, ktorí nielen pútavo vzdelávali, ale aj formovali názory a motivovali ísť viac do hĺbky. Napriek tomu však boli Holokaust, Bosna či Rwanda iba historické udalosti, plné faktov, čísel, dátumov. Potom prišiel do môjho života Timothy Snyder a Wojciech Tochman, ktorí priniesli príbehy, jednotlivcov. Bola som vytrvalo naivná a hovorila si, že veď som s tým nemohla nič spraviť - ešte som nebola na svete, mala som 3 roky. Teraz mám 23 a nemôžem prehliadať to, že Sýria bude ďalším, čo Absynt vydá. Že z krajiny ušlo toľko ľudí, čo má Slovensko obyvateľov. Že international community nie sú len nejaké vlády, či panovníci, ale sme to my.” (Lucia Popadičová) Za výzvu, ktorá postihuje aj Slovensko, je považovaná korupcia: “Zamysleli ste sa niekedy aké dôsledky môže mať korupcia? Myslíte si, že chudoba, vykorisťovanie a slabá úroveň súdnictva sú dôsledkami korupcie? A čo tak detská práca alebo znečisťovanie prostredia? Alebo máte pocit, že to spolu nesúvisí?” (Lucia Horváthová) Konflikt spojený s marginalizovanými komunitami na Slovensku si všimol Frederik Kordiak: “Musíme si uvedomiť, že Slovensko nemá tzv. ´rómsky problém´, ale má závažný sociálny problém. Štát doposiaľ nebol schopný prísť so systematickými riešeniami na zlepšenie situácie marginalizovaných rómskych aj nerómskych chudobných komunít. Je nutné zlepšovať vzdelávanie detí v týchto komunitách, vytváranie pracovných miest a boj proti diskriminácii. Na rozdiel od reálnych riešení sociálneho problému dostávame populizmus, umelé vytváranie nepriateľov a vytĺkanie politického kapitálu z citlivých tém. Na rozdiel od vymyslených tvrdení, že Rómovia ,vyciciavajú´ náš sociálny systém, sa skúsme zamyslieť, ako sa dá chudobným komunitám pomôcť a ako vieme zlepšiť ich situáciu. Pretože efektívnou pomocou takto marginalizovanej skupine viesť lepší život, pomáhame celej spoločnosti.” Rovnako silnou témou bol aj extrémizmus a idealizovanie historických totalitných režimov. Pohľadom do histórie končí svoj miniblog Martin Zrutta: “Avšak odovzdanie moci do rúk radikálov nikdy neznamenalo zmenu k lepšiemu, o tom nás už niekoľkokrát poučila história. Hľadanie pôvodcu našich problémov v menšinových skupinách obyvateľstva, či v nedokázateľných medzinárodných sprisahaniach viedlo vždy len k strachu, prenasledovaniu, násiliu na nevinných, či dokonca vojnám. Totalitné režimy boli živnou pôdou pre rozvoj korupcie, rodinkárstva, či ekonomického úpadku. Všetko pod ´vznešenými´ myšlienkami ´dokonalej´ spoločnosti, ktorá aj so všadeprítomným násilím a potláčaním základných ľudských práv bola vždy len nedosiahnuteľným ideálom.”
Nedá sa citovať všetkých. Viaceré texty sa týkali decembrového bombardovania Aleppa, ale objavili sa aj témy ako post-faktuálny svet, ženská obriezka, či diskusia o charaktere súčasného islamu. Nie sú to objavné ani prelomové veci. Avšak všetci mali odvahu a schopnosť osloviť svoje okolie s problémom, ktorý im je blízky. A to je skvelé. Myslím, že sa nám podarilo v týchto mladých ľuďoch zapáliť (alebo rozdúchať) iskierku zvedavosti. Budú sa sami vzdelávať, čítať, pokračovať v hľadaní. A nebudú potrebovať, aby im ktokoľvek čokoľvek tlačil do hlavy.
(Niektoré citáty boli preložené z angličtiny.)
