Čo ti dala stáž v PDCS? Naučil si sa tu niečo, čo si pred tým nevedel a máš pocit, že vo svojom osobnom aj profesionálnom živote využiješ?
Stáž v PDCS mi toho dala mnoho – spoznal som nových milých a vo svojom obore skúsených ľudí, mal som možnosť vhliadnuť do fungovania väčšej neziskovej organizácie (ak porovnávam svoju predchádzajúcu skúsenosť s Komunitnou nadáciou Zdravé mesto v BB), mal som možnosť byť pri rozbiehaní nového projektu a dá sa povedať i programovej oblasti PDCS, priblížil som sa téme hodnotových konfliktov, po bakalárskom štúdiu psychológie a sociológie som prihliadol k tomu ako vyzerá aplikácia poznatkov v reálnych zadaniach a problémoch, navyše som si získal akýsi akademický odstup, ktorý bol jednou z mojich prvotných motivácií ísť na stáž, a po ktorom mám chuť sa opäť vrátiť a študovať dalej - verím že teraz trochu s iným prístupom. A popri tom všetkom som sa cítil byť v PDCS súčasťou, ktorá je vnímaná, ktorej sa dôveruje, ktorá má svoje zodpovednosti aj priestor na nápady a realizáciu.
Vždy sa mi ťažko odpovedá na otázku či som sa niečo "naučil", nakoľko vnímam učenie ako dlhotrvajúci a viacúrovňový proces. Ak si však dovolím luxus preformulovať si otázku slovom "doučil", tak potom je toho rozhodne dosť - od vyššie formulovaných všeobecnejších myšlienok až po konkrétne praktické tipy a mnohé súvislosti, ktoré som si často osvojoval a uvedomoval práve na otvorených tréningoch, ktorých som sa ako stážista mohol zúčastňovať.
Počas Vianočného večierku PDCS nám Juraj zahral niekoľko skladieb žánru Bossa nova (Foto: Zora Pauliniová)
Stážisti sa často obávajú, že budú zavalení prevažne administratívnymi úlohami, alebo inými, prevažne monotónnejšími úlohami. Čo bolo pre teba najzaujímavejšou súčasťou stáže a čo naopak najnudnejšou? Boli tieto dva typy úloh dostatočne vyvážené?
Priznám sa, že práve to bola aj najprv moja obava, aby som nebol zavalený prevažne administratívnymi úlohami. Nechcem tým povedať že administratívne úlohy sú malo podstatné, alebo že nemôžu byť pre človeka prínosom. Napriek tomu som do tejto stáže išiel, aj vzhľadom na moje štúdium, s motiváciou získať taktiež "skúsenosť sociologickú". A som teda veľmi rád a vážim si to, že príležitosť bola - dotknúť sa konkrétnych vecí ako rozhovor, prepis, monitoring médií či konfliktová analýza, ale byť aj súčasťou plánovacích stretnutí, napr. týkajúcich sa prebiehajúceho mapovania hodnotových konfliktov v strednej Európe. Áno, taký monitoring médií síce je vhodným kandidátom na najnudnejšiu súčasť mojej stáže, no na druhej strane aj dobrá príležitosť vyskúšať si meditatívny rozmer monotónnej aktivity... a navyše zažiť si ten náhly kontrast pocitov, keď od zádavateľa zaznie: "Výborne! Ty to už máš? Tak môžeš pokračovať v mojom načatom monitorovaní..."
Čo sa týka najzaujímavejšej súčasti stáže, možno to vyznie netradične, ale v mnohom to pre mňa boli práve pravidelné pondelkové porady. Vždy je pre mňa veľmi zaujímavé a podnetné byť medzi ľuďmi, ktorí niečo riešia, niečo zdieľajú, nejako komunikujú. A to ma vždy bavilo aj v ramci porád vnímať drobnosti a nuansy, a často možno viac formálne a procesové aspekty ako tie obsahové. Nepochybne k tomu prispievala atmosféra týchto stretnutí, ktorá popri konštruktivite dokázala byť vždy plná humoru – smiech je teda črta, ktorú si odnášam ako pre mňa jednu z charakteristických pre ľudí v PDCS (!).
Juraj Havlík (vpravo) a Jiří Chovaneček počas stáže v PDCS (Foto: Zora Pauliniová)
Prečo by si odporučil stáž v PDCS, prípadne iných neziskových organizáciách aj ďalším študentom?
Myslím, že moje kľúčové dôvody odzneli už v predchádzajúcich dvoch otázkach. Možno by som ešte dopllnil, alebo opätovne zdôraznil, že jednu z hlavných výhod – ako stážita v PDCS – som vnímal v značnej flexibilite, ohľaduplnosti i následnej podpore v tom, kde sa človek cíti dobre a akému typu úloh sa chce venovať. Ako tak počúvam zo svojho okolia, to fakt nie je niečo bežné.
Juraj počas Lunchsemináru, ktorý realizoval v spolupráci z OZ Slavín na tému "Amfiteáter, či kúpalisko - zastaralý koncept?" (Foto: Zora Pauliniová)
