Skutočná hodnota smartfónu

Na kamarátoch a tiež na samej sebe sledujem, že všetci chceme čo najnovší a najvýkonnejší model a minimálne každé dva roky kupujeme nový. Každý určite videl davy stoviek až tisícov ľudí stojacich pred obchodnými domami a čakajúcich na začiatok predaja najnovšieho modelu "ajfónu". Nemyslím si však, že niektorý z týchto ľudí či mojich kamarátov sa niekedy zamyslel nad skutočnou hodnotou daného modelu, ktorý bežný človek kupuje za niekoľko stoviek eur. A tou hodnotou nemyslím len finančnú. Nebudem pokrytecká, tiež mi nikdy nenapadlo ako, kde, kto a v akých podmienkach vyrába tieto telefóny. Až do chvíle, kým som nevidela video, ako stovky tisícov ľudí stoja pri páse a za minimálne peniaze, s veľkou námahou a na úkor svojho zdravia či života montujú niečo, čo si ľudia ako ja len tak bez rozmyslu kúpia v obchode.

Foxconn Technology Group je spoločnosť vyrábajúca ajfóny. Má v Číne množstvo závodov. V dobe, keď sa ajfón stal najpredávanejšou značkou vo svete, bolo zdokumentované, že len v jednej továrni v Číne pracovalo asi 450 tisíc robotníkov. V roku 2010 vypukla okolo ajfónu veľká senzácia. No nie vďaka kvalite či inováciám, ale vďaka prasknutiu veľkej bubliny tajomstva okolo výroby tohto populárneho smartfónu. A nie, nemám na mysli nejaké nepovolené súčiastky alebo spôsob výroby, ale ľudí. Obyčajných ľudí, ktorých ajfón živí. Ľudí, ktorí nezvládli obrovský nápor, stres, príliš dlhú pracovnú dobu, zlé pracovné podmienky, udeľovanie pokút pracovníkom, neplnenie sľubov o benefitoch a sústavné ponižovanie od nadriadených. V roku 2010 sa 18 pracovníkov v jednej z tovární na výrobu ajfónu pokúsilo o samovraždu. Ďalším štrnástim sa podarilo vziať si život.

V novembri 2017, v spojitosti s výrobou najnovšieho produktu dokonca vyšli na svetlo sveta obvinenia o nelegálnej práci študentov. Šesť študentov prišlo s tvrdením, že boli jednými z troch tisícok, ktorí museli odpracovať 11-hodinové šichty trvajúce tri mesiace ako povinnú prax, aby mohli zmaturovať.

Jeden z bývalých pracovníkov povedal, že továreň nie je dobré miesto pre ľudí. Tvrdiac, že od roku 2010 a po tom, čo médiá prišli so správou o zlých podmienkach, sa nič nezmenilo. Pravdepodobne jediná zmena, ktorá sa udiala, bolo nainštalovanie obrovských sietí na vonkajšie steny fabrík, aby sa ľudia nezabili, keď vyskočia z okna a pracovná zmluva, v ktorej podpisom sľubujete, že nespáchate samovraždu. Takúto realitu si nikto z nás ani len nevie predstaviť. Či už anonymní alebo menovaní, súčasní či bývalí pracovníci fabrík hovoria o 12-hodinových šichtách, verejnom ponižovaní a agresívnom správaní zo strany nadriadených, o práci navyše, ktorá nebola zaplatená, o deviatich ľuďoch bývajúcich spolu v jednej malej miestnosti, za ktorú si musia platiť napriek sľubovanému bezplatnému ubytovaniu. Robotníci v továrňach začali používať samovraždu ako nástroj na vyjednanie lepších pracovných podmienok, alebo aspoň aby im zaplatili spravodlivo ako bolo sľúbené za ich odrobené smeny. Ľudia tu väčšinou vydržia pracovať jeden rok a mnohokrát nemôžu odísť pred uplynutím trojmesačnej skúšobnej doby.

Človek by povedal, že od roku 2010 sa dodnes za osem rokov niečo zmenilo. Pred pár týždňami zahraničné médiá opäť informovali a samovražde jedného z pracovníkov továrne na výrobu ajfónu. Táto správa samozrejme vyvolala porovnávanie so samovraždami z roku 2010. Neviem si odpustiť cynickú poznámku, že na tejto továrni možno chýbala sieť. No ako tvrdia zamestnanci danej siete fabrík, siete sú úplne zbytočné a len "pro-forma", pretože človek si vždy spôsob na samovraždu nájde. Ľudia na Slovensku, či iných krajinách "vyspelého" sveta si nevedia predstaviť takéto podmienky, pracovať v nich a navyše sa nemôcť dovolať spravodlivosti a akéhokoľvek zlepšenia. Siete proti samovraždám za zlepšenie teda nepokladám. Pre mňa asi najhoršie z toho celého, čo som čítala, je veta bývalého zamestnanca jednej z fabrík Foxconnu, že to by nebol Foxconn, aby ľudia neumierali. Vraj sa tam ľudia zabíjajú každý rok a každý to tam berie ako normálnu vec. Ako súčasť pracovného života. Samovraždy na pracovisku.

Človek si povie, že keď sa im nepáči, nech z tej práce odídu. Lenže tie tisícky ľudí nemajú na výber, musia živiť svoju rodinu a deti. Mnohokrát v takýchto továrniach pracujú aj celé rodiny, či manželia, ktorí posielajú zarobené peniaze domov do ďalekých dedín svojim deťom.

Preto sa vás pýtam, ako môže obyčajný spotrebiteľ zamedziť tejto smutnej realite? Ako môže pomôcť týmto ľuďom, cez ruky ktorých prejdú stovky smartfónov denne? Dokážeme sa vôbec zamyslieť nad skutočnou hodnotou telefónu, ktorý denne držíme v rukách? Dokážeme sa zamyslieť nad tým, ako ten jeden telefón ovplyvnil niekoho život?

Autorka je študentkou Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Text vznikol v rámci predmetu Globálne výzvy #globalnevyzvy, ktorý vedie Zuza Fialová.