7 bodov k vojne a dialógu

Foto: Michal Burza 2014

Mediácia a dialóg sú zakotvené v prístupoch riešenia konfliktov sústreďujúcich sa na ľudské záujmy, potreby a hodnoty, a ktoré sa snažia vytvoriť alternatívy k silovým metódam. V čase, kedy je Ukrajina nútená brániť vlastné hodnoty zbraňami, považujeme za nevyhnuté pokračovať v posilňovaní sociálnej súdržnosti založenej na princípoch ľudskosti a humanizmu. Tým pádom nemôžeme odsúdiť používanie násilia v prípade, kedy je nutné chrániť vlastnú krajinu a jej obyvateľov. Musíme nájsť nové, kreatívne prístupy, ktoré zohľadňujú oba faktory: použitie sily a nenásilné spôsoby riešenia konfliktov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti by Ukrajinská komunita expertov na mediáciu a dialóg chcela zdôrazniť nasledovné body tykajúce sa dialógu v kontexte vojny na Ukrajine.

1. Ozbrojená agresia Ruskej Federácie na území Ukrajiny.

Ozbrojená agresia Ruskej federácie, ktorá začala vo februári 2014 a pokračovala rozsiahlou inváziou vo februári 2022, nie je len pokusom Ruska o znovuzískanie teritórií, ktoré boli dlho pod jeho koloniálnym útlakom, ale aj o oživenie medzinárodného systému založeného na násilí. Táto vojna predstavuje pre Ukrajinu nielen pokračovanie dekolonizačného boja o nezávislosť a teritoriálnu celistvosť v rámci medzinárodne uznaných hraníc, ale aj boj o nový poriadok medzinárodnej bezpečnosti, ktorý je schopný chrániť hodnoty ako ľudské práva, ľudskú dôstojnosť, demokraciu a právny štát: základné kamene svetového poriadku nastoleného po druhej svetovej vojne.

2. Potreba negociačného procesu a jeho obsah na najvyšších politických úrovniach (Track One).

Občania Ukrajiny čelia v tejto vojne masovému vraždeniu civilistov ruskou armádou, cielenému ničeniu infraštruktúry a obydlí a otvorenému teroru voči civilistom. Všetky tieto skutočnosti spôsobili humanitárnu katastrofu v centre Európy. Najvyššou prioritou je riešenie humanitárnych problémov, zvýšenie podpory pre Ukrajinu partnerskými krajinami, posilnenie ukrajinskej armády prostredníctvom dodávok zbraní na ochranu civilistov pred nepriateľom, a zvýšenie tlaku na agresora prostredníctvom sankcií. Súčasne je nevyhnutné uplatnenie diplomatického prístupu (soft power), menovite vedenie rozhovorov na najvyššej úrovni (Track One) medzi bojujúcimi stranami o otázkach prímeria, otvárania humanitárnych koridorov a možnostiach evakuácie obyvateľstva, výmeny vojenských i civilných zajatcov, ako aj ukrajinských občanov, ktorí boli násilne zavlečení z Ukrajiny do Ruska a Bieloruska, o podmienkach ukončenia vojny akceptovateľných pre Ukrajinu, a iných otázkach. Zapojenie expertov a zástupcov občianskej spoločnosti z Ukrajiny a Ruska/Bieloruska do negociačných procesov TrackOne počas aktívnej vojenskej operácie má svoje úskalia a preto si vyžaduje vytvorenie špecifických prístupov a mechanizmov.

3. Dialóg medzi občanmi Ukrajiny, Ruska a Bieloruska na nižších úrovniach (Tracks Two and Three) počas aktívnych vojenských operácií na akomkoľvek území nie je vhodný vzhľadom na súčasný stav konfliktu, a nezodpovedá princípu „do no harm“.

Občania Ukrajiny momentálne bojujú o prežitie a musia sa vyrovnať s extrémnymi úrovňami stresu spôsobenými veľmi reálnou hrozbou o vlastné životy. Primerane k tejto skutočnosti sú všetky ich snahy smerované na prekonanie výziev spôsobenými vojnou na Ukrajine, a akýkoľvek kontakt s ľuďmi, ktorí reprezentujú agresora môže mať traumatický efekt. Očakávanie, že ľudia v tomto stave môžu aktívne počúvať a porozumieť ostatným, čo je podstatou dialógu, je nerealistické.

Foto: Michal Burza 2014

Akútna fáza vojny, rovnako ako odhalenie vojnových zločinov a masového vraždenia civilistov na Ruskom okupovaných územiach viedlo k sebaobrane a odporu ľudí Ukrajiny, spolu so zvýšením agresivity voči Rusku a všetkému ruskému. V tejto fáze vojny kolektívna predstava o nepriateľovi prirodzene zahŕňa všetkých Rusov, predovšetkým z perspektívy dostupných informácií o vysokej podpore ruskej verejnosti voči tejto masovej invázii na Ukrajinu. Táto agresia a nenávisť majú svoju funkciu: pomáhajú zhromaždiť a upevniť energiu potrebnú na prežitie a držať sa vlastných hodnôt. Dané podmienky znemožňujú iniciovanie dialógu v klasickom slova zmysle, so stranou, ktorej armáda momentálne aktívne napadá a vytvára hrozbu. Ponuka dialógu pre Ukrajincov v tomto kontexte môže byť chápaná ako forma psychologického násilia.

Dialóg môže mat negatívne dôsledky v podmienkach významnej asymetrie, ako sú tie v súčasnom ozbrojenom konflikte. Žiadne vojenské operácie sa neodohrávajú na území Ruska – žiadne násilie, vojnové zločiny, či zločiny proti ľudskosti nie sú páchané voči civilistom Ruskej federácie. Navyše, predstavitelia občianskej spoločnosti aktívni na území štátu agresora nie sú momentálne schopní ovplyvniť konanie svojej vlády a ani kontext, v ktorom pôsobia. Takáto asymetria vedie k tomu, že chýba partner dialógu a môže ďalej zvyšovať napätie.

Aktívne používanie naratívov „mieru“ ruskou propagandou od roku 2014, predstavuje zásadný dôvod domnievať sa, že sa budú spoliehať na rovnakú taktiku aj v tomto prípade. V tomto momente musí byť dialóg chránený pred zneužitím na propagandu alebo ideologické účely režimom štátu agresora.

Z tohto dôvodu môžu zvyčajné facilitované občianske dialógy medzi občanmi Ukrajiny, Ruska a/alebo Bieloruska počas aktívneho vojnového stavu retraumatizovať účastníkov a riskovať negatívne vnímanie dialógu zo strany spoločnosti. Vzhľadom na to by ich dizajn a implementácia nemali byť iniciované bez zapojenia ukrajinských expertov na mediáciu a dialóg.

4. Súčasné miesto dialógu a mediácie je primárne vo vnútornom kontexte Ukrajiny a v kontexte vzťahu Ukrajiny s partnerskými krajinami. 

Prístupy založené na dialógu môžu a mali by byť uplatnené ako nástroj na posilnenie odolnosti, sociálnej súdržnosti a jednoty v rámci ukrajinskej spoločnosti, a mali by byť podporované aj počas akútnej fázy konfliktu. Okrem toho existuje aj potreba posilniť horizontálny dialóg na medzinárodnej úrovni, a to medzi občanmi, ako aj rôznymi skupinami a komunitami expertov na Ukrajine s medzinárodnými partnermi, nielen počas aktívneho vojnového stavu, ale aj po jeho ukončení. Rozhovory by sa mali zamerať na humanitárne a hodnotové výzvy, budovanie regionálnych partnerstiev a ďalšie otázky.

5. Podpora obyvateľom Ruska a Bieloruska.

Rozumieme potrebe poskytnúť priamu podporu občanom Ruska a Bieloruska, ktorí bojujú proti autoritatívnym režimom a proti nimi iniciovanej ozbrojenej agresii voči Ukrajine. Okrem dialógu je možných viacero foriem komunikácie a interakcie medzi občanmi Ukrajiny a Ruska/Bieloruska, ktoré momentálne prebehajú, no ich použitie závisí od toho, ako sa bude vyvíjať vojna.

6. Dôležitosť autentickej ukrajinskej mienky a lokálneho vlastníctva v súvislosti s aplikovaním prístupov v dialógu. 

Od roku 2014 ukrajinskí experti vyvinuli a aplikovali unikátne metódy, techniky a nástroje dialógu, ktoré prispôsobili lokálnemu kontextu a rôznym fázam prebiehajúcej vojny. Priame použitie peacebuildingu a prístupov dialógu z iných kontextov sa neukázalo ako realizovateľné bez priameho prispôsobenia sa realite Ukrajiny. Bez citlivosti na konflikt, ukrajinského vlastníctva a dôkladnej analýzy úspešných skúseností Ukrajine hrozí, že sa stane laboratóriom na implementovanie nevhodného prístupu.

7. Ukrajinskí experti na mediáciu a dialóg majú vysoko vyvinuté kapacity a v súčasnosti sú pripravení:

• Investovať svoje úsilie do rozvoja podmienok, v ktorých bude možné organizovať budúci dialóg na úrovni občianskej spoločnosti na Ukrajine, v Rusku a Bielorusku. Takéto podmienky môžu napríklad zahŕňať nasledovné: prijatie zodpovednosti za agresiu voči Ukrajine politickým vedením a spoločnosťami Ruska a Bieloruska; začatie procesov transitional justice (spravodlivosti po konfliktoch), predovšetkým privedenia k zodpovednosti ľudí vinných z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, agresie a genocídy, rovnako ako aj iných závažných zločinov spáchaných počas ruskej invázie na území Ukrajiny; zabezpečenie toho, aby dialóg nebol zneužitý a manipulovaný; zabezpečenie bezpečnosti a bezpečia účastníkov v priebehu rozhovorov, atď.
• skúmať a prispôsobovať dostupné prístupy a formáty dialógov vzhľadom na kontext súčasnej vojny na Ukrajine;
• iniciovať vývoj metodológie a prístupov k dizajnu budúcich rozhovorov v rámci dialógu.

Signatári: 

1. Association of Family Mediators of Ukraine 

2. ”Dialogue in Action” Initiative, Kyiv 

3. Institute for Peace and Common Ground, Kyiv 

4. Laboratory of Peaceful Initiatives, Kharkiv 

5. League of Mediators of Ukraine 

6. National Association of Mediators of Ukraine 

7. Odesa Regional Mediation Group, Odesa 

8. Community of Dialogue Facilitators of Ukraine 

9. Ukrainian Mediation Center, Kyiv 

10. Center for Mediation and Dialogue Research, Kyiv-Mohyla Academy, Kyiv 

11. Center for Law and Mediation, Kharkiv 

12. School of Mediation, Kyiv 

13. Facilitation Park, Kyiv

Podporovatelia:

14. ”DecisionLab” Mediation Agency, Kyiv 

15. Bukovyna Mediation Center, Chernivtsi 

16. Commercial Mediation Group, Boryspil 

17. Lviv Mediation Center, Lviv 

18. International Training Center ”My Action”, Pyriatyn 

19. Educational and Scientific Laboratory of Mediation, Negotiation and Arbitration, Chernivtsi 

20. National Platform for Resilience and Social Cohesion 

21. Podilsky Mediation Center, Vinnytsia 

22. Prydniprovsky Mediation Center, NGO Peace Space ”Free”, Dnipro 

23. Theater of Change, Kyiv 

24. Ukrainian Network of Dialogue Facilitators 

25. Ukrainian Academy of Mediation, Odesa 

26. Intellectum Arti, Kyiv 

27. Sense 2 Sense Communication, Kyiv  

Preklad dokumentu z angličtiny: PDCS

Originálny dokument možno nájsť TU.