Všetci vieme rozprávať. Ale...

Prosím, porozmýšľajte:

„No a chce odo mňa KPI? Ale to som v minits postoval nášmu CEO už po predošlom konfkole a mítingu.“ „Eeeee, no, vlastne, to je jasné, proste, eeeee, no, už včera som to vybavil.“ „Jasné, bude to. Nebolo pred týždňom? Už to urobím. Áno. Určite. Čo najskôr.“ „A nemohol by si? A predsa by si nemohol? Tebe to tak dobre ide. Nikto iný to tak dobre nespraví. Môžeš, však? Dnes?“ „Takže nemáte žiadne otázky, dobre, ďakujem, dovidenia.“

Je vám niečo z toho povedomé? Primyslite si k tomu slabú artikuláciu, nervózne ťukanie perom, kývanie sa, ruky vo vrecku, pohrávanie sa s vlasmi, behajúci pohľad kade tade. Zažili ste to už?

Ako sa vám to počúva a pozoruje? A pritom, veď rozprávame stále a s každým a predsa to každý vie.

Jasné, nemusí každý rozprávať ako televízna hviezda. Ale ak niekto vedie ľudí, prezentuje im výsledky pred veľkou skupinou, občas potrebuje niečo vysvetliť, povedať zložité veci jednoducho, zapôsobiť na iných, vedieť sa presadiť, zvládať vlastný stres a trému... zíde sa, keď to „hovorí“ dobre.

A vy sami. Poznáte to strašné sucho v ústach a tmavo v hlave, keď máte povedať niečo fakt veľmi dôležité? Alebo tú bezmocnosť, keď vysvetľujete, vysvetľujete, ale oni stále nerozumejú? Alebo hnev, keď od bás niekto niečo chce v dvoch vetách, ale vy viete, že by ste o tom vedeli hovoriť dve hodiny? To, že sa radšej vyhnete kolegovi, lebo mu nerozumiete? Keď neviete, čo s rukami, ako si poradiť s prezentáciou, všetci vám radia a každý niečo iné...

Z toho všetkého je cesta von. Nie priama a instantná. Naopak. Cesta pozorovania sa. Trénovania. Pokusov a omylov. Ale je. Pomôžeme vám na ňu vykročiť. Radi a bezpečne. A budeme vašimi sprievodcami, barličkou, aj oponentmi, v rôznych, ale vám na mieru ušitých situáciách.

Príďte na kurz Ako vystupovať presvedčivo (prezentácia pred kamerou, mikrofónom, ľuďmi).