Ticho je prvým krokom k dialógu

Prečo práve tieto aktivity?

Výskumy ukazujú, a potvrdzuje to aj naša každodenná skúsenosť, že zahltenie podnetmi spôsobuje nervozitu, pocit, že nestíhame a že nám niečo uniká. Jedným z prejavov je tzv. FOMO syndróm (fear of missing out) - strach, že niečo zmeškáme. Rýchlosť je tiež spojená s konzumným spôsobom života, ktorého podstatou je rýchly nákup, rýchle použitie a rýchle nahradenie jedného pôžitku iným. Paradox je ale v tom, že čím rýchlejšie pôžitky striedame, tým viac bažíme po nových a tento kolotoč sa zrýchľuje. Môže to spôsobovať rôzne úzkosti, alebo len zvyčajnú nespokojnosť, ufrfľanosť, apatiu.

Iným prejavom rýchlosti je snaha vyhovieť očakávaniam okolitého sveta a stihnúť kariéru, prácu, cestu okolo sveta, botox, zarobiť na superauto… Často sa zabúdame pýtať, čo z toho vlastne naozaj chceme a čo je dôležité. 

Aké to má dôsledky na vzťahy a komunikáciu? Často devastujúce. Rýchlosť je priateľ čiernobielosti a teda aj polarizácie a konfliktu. Nemáme čas vysvetľovať nuansy, v sekunde potrebujeme rozoznať, či sa nám niečo páči, či to chceme, či súhlasíme… To sú tie rýchle závery, rýchle nákupy, rýchle odpovede na správy, ktoré vznikajú pod vplyvom chvíle a nie premýšľania či zvažovania faktov alebo toho, ako sa cítim ja či druhí ľudia v konflikte.

Takže na to, aby sme mohli začať s dialógom, potrebujeme ticho. Nielen to zvukové, ale aj ticho v zmysle voľného priestoru v komunikácii. Ticho, kde sa nič nedeje, signál neprebieha, kde je čas premýšľať, hodnotiť, alebo len byť sama so sebou a vnímať svoje pocity. Ako keď sa ponoríme...

Čo budeme tento týždeň robiť?

Počas tohto týždňa výzvy Stojí za to rozprávať sa sa pokúsime premýšľať o svojich hrdinkách a hrdinoch, od ktorých správania v konfliktoch sa inšpirujeme. Predtým, než si začneme všímať svoje vlastné správanie a budeme sa snažiť ho korigovať, pohľadáme tie dobré vlastnosti na iných. Chcela by som byť ako on? Chcel by som byť ako ona? Čo ma na nich fascinuje?

Takisto sa pokúsime dať si pohov od podnetov. Nízka náročnosť je nečítať komentáre na sociálnych sieťach a správy. Vyššia úroveň už bude skúsiť sa reálne odpojiť od internetu na celý deň. Predstavíme si, že sme v hlbokej minulosti, kedy boli len telefóny a bodka. 

Tu ale dôležité varovanie:

Neberme to ako trest, ktorý treba vydržať. Skúsme si to odpojenie užiť. Naplánujme si nejaký zaujímavý program. Možno sústredené učenie sa či písanie, prácu v záhrade alebo len tak, povaľovanie sa s knihou… Kávička s kamarátkou, futbal či plávanie je tiež dobrá aktivita :)

Všetky otázky rady zodpovieme. 

Píš nám na sociálne siete, alebo na pdcs@pdcs.sk 

Nezabudni na #rozpravamsa #akademiadialogu

Vedecké podklady k vyššie uvedeným tvrdeniam sme našli (okrem iného) na stránke Finding the Way Out