Predstavme si nasledujúcu situáciu:
Základoškolák Michal ide domov zo školy a všimne si lastovičky sediace na elektrickom vedení. Keď odtiaľ odlietajú, pôsobia oddýchnuté a plné energie. Pripomenie mu to, ako si večer rodičia nabíjajú telefóny a pomyslí si, že aj lastovičky sa týmto spôsobom nabíjajú. Vlastne asi všetky vtáky.
-
Procesy, ktoré sú na pozadí nesprávne urobeného záveru, sú prirodzené a môžu sa stať komukoľvek z nás. Rýchle zovšeobecnenie, falošná analógia či zamieňanie korelácie a kauzality vidíme aj pri vážnejších témach a seniornejších aktéroch. Jeden teroristický útok spáchaný migrantom znamená, že všetci migranti sú zlí. A ak sú zlí migranti, lebo sú “iní”, aj ľudia s inou sexuálnou orientáciou sú asi zlí. Na Slovensku sa začali viac prejavovať liberálne názory a následne stúpol počet ľudí študujúcich v zahraničí - mladí teda zrejme odchádzajú kvôli prehnanej miere liberalizmu, na znak nesúhlasu.
ZDROJ: ChatGPT
Keď Michal stretne kamarátku Petru, chce sa o túto informáciu podeliť. Nemá zlý úmysel, verí svojmu zisteniu. Bez toho, aby to vedel, šíri misinformáciu. MISINFORMÁCIA je nepravdivá informácia, ktorú človek zdieľa bez úmyslu poškodiť. Šíriteľ je úprimne presvedčený o jej pravdivosti.
-
Vo svete vážnejších príkladov môže ako príklad misinformácie poslúžiť dospelý človek, ktorý pri prechádzke lesom počuje čudné zvuky, vidí veľkú stopu alebo sa niečo mihne v kroví. Situáciu vyhodnotí tak, že to je zrejme medveď a s dobrým úmyslom informuje po návrate starostku.
Petru táto zaujímavosť prekvapí a zapamätá si ju. Keď príde ďalší deň do školy, povie celej triede novinku v úplne rovnakom znení, ako vyslovil včera Michal. Napriek tomu sa misinformácia pomaly mení na fámu. Človek totiž nemá vo zvyku overovať každú jednu vec, ktorá sa k nemu dostane. V dnešnom rýchlom a poprepájanom svete to ani nie je možné. Petru majú kamaráti a kamarátky zaradenú v skupine „spoľahlivá“, takže jej slovám nemajú prečo neveriť. Keďže nedošlo ku korekcii nesprávnej informácie, každý zo spolužiakov a spolužiačok sa stáva (potenciálnym) kanálom šírenia nepravdy. Rast môže byť exponenciálny – jednotlivec má dosah na množstvo ďalších aktérov (svojich súrodencov, kamarátky a kamarátov v základnej umeleckej škole či v športovom klube a podobne). Pri FÁME ide o neoverené informácie, ktoré neobsahujú (nevyhnutne) zlý úmysel. Fámy sa šíria neoficiálnymi kanálmi a od misinformácií ich odlišuje „virálny charakter“. (1)
-
Ani tento proces nie je nepredstaviteľný vo svete dospelých. Fenoménu zdieľania obsahu na sociálnych sieťach sa venovalo už viacero štúdií. Jedna z nich prišla napríklad k záveru, že až 59% odkazov ľudia prezdieľajú bez toho, aby ich otvorili a čítali. (2) Ak by starostka ohlásila v obecnom rozhlase, že treba dávať pozor pri pohybe za dedinou, nakoľko tam bol videný medveď, misinformácia sa mení na fámu. Mnohí ľudia jej automaticky uveria, nakoľko bola predstavená autoritou. Nebudú si overovať, aký hluk pôvodný autor varovania počul alebo ako vyzerala videná stopa. Nenaštudujú si informácie o tom, či medvede hnedé v danom čase ešte nespia. Informáciu skrátka akceptujú (a šíria ďalej).
V čase, kedy Petra rozprávala, ako sú vtáky roboty, ktoré sa pri sedení na drôtoch nabíjajú, bol v triede aj Martin. Misinformáciu od nej prebral a stal sa jedným z tých, ktorí jej zdieľaním prispeli k vzniku fámy. Keď ale svoju novú vedomosť odprezentoval rodičom pri večeri, začali mu trpezlivo vysvetľovať, prečo sa mýli. Ukázali mu dokumenty, encyklopédie, zobrali ho k susedovi, aby si mohol pohladkať jeho papagája...no napriek tomu Martin ďalšie ráno cestou do školy rozpovedal svojej sesternici Lucke, že vtáky sú v skutočnosti roboty, ktoré sa na drôtoch nabíjajú. Hoci je táto informácia obsahom totožná s pôvodnou misinformáciou, medzičasom už ide o dezinformáciu. DEZINFORMÁCIA je zámerne uvedená nesprávna informácia. Šíriteľ vie, že informácia je fakticky nesprávna. Cieľom môže byť niekoho oklamať, ovplyvniť, zmiasť, prípadne znížiť dôveru v nejakú autoritu. Dezinformácia často obsahuje aj nejaký pravdivý element, aby sa zdala uveriteľnejšia. K dezinformáciám radíme aj pravdivé informácie, ktoré sú podané manipulatívne alebo sú vytrhnuté z kontextu. (3)
-
Šírenie klamlivej informácie napriek tomu, že sme upozornení na jej nepravdivosť, nie je výsadou mladých ľudí. Dáta od Mety za minulý rok ukazujú, že 69% Sloveniek a Slovákov dokončí proces prezdieľavania obsahu na Facebooku a 64% na Instagrame aj napriek upozorneniu od platformy, že obsah, ktorý sa chystajú zdieľať, bol vyhodnotený odborníkmi a odborníčkami ako nepravdivý. (4) Príkladom dezinformácie môže byť konanie, kedy niekto súčasne prekonal koronu a svojim blízkym zdieľal, že to bola ťažká choroba a cítil sa fakt zle...a súčasne verejne deklaruje, že povyk okolo pandémie je zbytočný, lebo je to len taká chrípôčka.
Lucka, podobne ako Martin, vie, že informácia nie je pravdivá, ale príde jej zábavné rozšíriť ju ďalej. Zdieľať s ľuďmi jednoduché tvrdenie, že „vtáky sú v skutočnosti roboty“ však nepokladá za dostatočné. Aby bola informácia uveriteľnejšia, rozhodne sa imitovať spravodajské články. Napíše text, v ktorom zahrnie formulácie ako „vedci zistili“ alebo „najnovšie výskumy odhalili“. Pridá nejaké mená, dáta, odborné názvy a text je pripravený na publikovanie. Kombináciou úmyslu (šírenie nepravdivých informácií) a formy (imitácia reálneho spravodajstva) vzniká fake news. Pri FAKE NEWS (FALOŠNÉ SPRÁVY) šíriteľka vedome zavádza publikum a skresľuje realitu. Napodobňuje pri tom formát spravodajstva. (5)
ZDROJ: ChatGPT
Keď si článok číta Marek, zaujme ho a premýšľa, ako sa niečo takéto udialo, prečo k tomu došlo, kto za tým stojí atď. Nakoľko už neraz započul, že za toto a tamto môže západ, odpoveď na otázku KTO je jasná. No PREČO by to robili? Musia z toho mať nejaký prospech, asi nás chcú špehovať. AKO je ale možné, že sa o tom nevie? Určite umlčia každého, kto sa snaží prehovoriť. A tak si Marek v hlave vytvára spletitú sieť úvah, kde všetko so všetkým súvisí. Američania v jeho teórii postupne vymieňali živé vtáky za roboty so sledovacími zariadeniami, aby mohli odpočúvať ľudí. Vždy sa im ale podarilo umlčať tých, čo sa na to snažili upozorňovať a preto to treba „zdieľať, kým to nezmažú“. Tak málo stačí – a konšpirácia je na svete. KONŠPIRAČNÁ TEÓRIA je teória vysvetľujúca udalosť ako výsledok tajného sprisahania. Odmieta všeobecne akceptované vysvetlenie udalostí. (6)
-
Tento príklad sa môže zdať úsmevný. Uveriť by mu mohli len deti, veď existuje toľko jednoduchých a priamych dôkazov, ktoré túto teóriu vyvracajú. Nuž, to sa dá povedať aj o teórii, že Zem je plochá a aj tak v roku 2023 deklarovalo napríklad v takej Brazílii 20% ľudí starších ako 16 rokov, že tomu veria. (7)
ZDROJ: ChatGPT
Dva závery plynúce z uvedeného príkladu
Uznávam, že zvolený príklad môže pôsobiť neškodne. No a čo, nech si verí kto chce, čomu chce. Každý má právo na názor. Odhliadnuc od toho, čo robia alternatívne fakty s dôverou ľudí v autority a inštitúcie, šírené nepravdy nemusia skončiť len rozdielnym názorom, ale môžu viesť aj ku akcii. Dva roky dozadu v Spojených štátoch verilo 17% ľudí QAnonu (8), pričom priaznivec tejto teórie zabil vlastného brata, lebo ho považoval za jaštera. (9) No pre príklady ilustrujúce reálne riziká nemusíme ísť ani tak ďaleko. Podľa prieskumu z roku 2023 takmer štvrtina Sloveniek a Slovákov (23%) verí, že celý svet v skutočnosti ovládajú Židia. (10) Ak si spomenieme na manifest strelca zo Zámockej alebo na ciele, ktoré si primárne zvolil pre svoj útok, opäť vidíme, ako nepravdivé informácie človeku nielen formujú názor, ale ho aj vedú k nenávistným činom.
Aby sme však nekončili tak negatívne, je dobré si uvedomiť, že ak by sme sa zmienené nepravdivé informácie pokúšali graficky znázorniť, väčšinu šírených neprávd ľudia nezdieľajú vedome a so zlým úmyslom. Majorita sa len nechá oklamať či voviesť do omylu. Tých, ktorí posúvajú nesprávne informácie, hoci vedia, že nie sú pravdivé, je menej a ľudí, ktorí okolo nich dotvoria celistvé spletité teórie alebo ich po(d)súvajú okoliu vo forme reálneho spravodajstva, je naozaj len zlomok. A tak, keď vás niekto bude najbližšie presviedčať o veciach, o ktorých viete, že sú nepravdivé, skúste to mať na pamäti a reagovať zhovievavejšie.
→ ak chcete vedieť viac o inšpirácii pre voľbu použitého príkladu, môžete si pozrieť napríklad TOTO VIDEO ←
--------------------------------------------------------------------------------------
ZDROJE
1) ČAVOJOVÁ, Vladimíra, PANCZOVÁ, Zuzana a Marína ZAVACKÁ. Fámy, konšpiračné teórie a dezinformácie očami spoločenských vied. Slovenská akadémia vied [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://lnk.sk/mhiw
2)
-
WARD, Adrian, ZHENG, Jianqing a Susan BRONIARCZYK. I share, therefore I know? Sharing online content‐even without reading it‐inflates subjective knowledge. 2022. Journal of Consumer Psychology [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://doi.org/10.1002/jcpy.1321
-
GABIELKOV, Maksym, RAMACHANDRAN, Arthi, CHAINTREAU, Augustin a Arnaud LEGOUT. Social clicks: What and who gets read on Twitter?. 2016. ACM SIGMETRICS / IFIP Performance. Antibes Juan-les-Pins, France. ffhal-01281190f [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://inria.hal.science/hal-01281190/document
3, 5, 6) NÁRODNÝ BEZPEČNOSTNÝ ÚRAD. Krátky slovník hybridných hrozieb [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://lnk.sk/zmp9
4) TRANSPARENCY CENTRE. Code of Practice on Disinformation – Report of Meta for the period 01 January 2023 to 30 June 2023 [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://disinfocode.eu/reports-archive/?years=2024
7) STATISTA. Share of people who said the Earth was round in Brazil from 2021 to 2023 [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://www.statista.com/statistics/1131128/flat-earth-brazil/
8) THE GUARDIAN. SMITH, David. Belief in QAnon has strengthened in US since Trump was voted out, study finds [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://www.theguardian.com/us-news/2022/feb/23/qanon-believers-increased-america-study-finds
9) THE SEATTLE TIMES. GREEN, Sara. ‘God told me he was a lizard’: Seattle man accused of killing his brother with a sword [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://lnk.sk/vcn9
10) RTVS. Najrozšírenejším konšpiračným teóriám verí až tretina Slovákov. Dáva im to pocit výnimočnosti, hovorí psychologička [online]. Dostupné 1.4.2024 na https://lnk.sk/arln
