Osobnostný rozvoj

Stopárov sprievodca po galaxii ...by mal byť medzikultúrny

Pred rokmi som dostala prácu, na ktorú som sa mimoriadne tešila. Bolo to po rokoch výchovy malých detí a práce z domu- hľadala som profesionálne výzvy a zmysel, tešila som sa na denné stretnutia s inšpiratívnymi kolegami.


  • Zdieľajte s okolím

    • Miroslava Molnár Ľachká

      Miroslava Molnár Ľachká

      02.10.2024 / 4 minúty čítania / prečítané 488x

Z filmu E.T. Mimozemšťan, 1982

Od prvého dňa sa moje predstavy plnili, no postupom času som si začala uvedomovať, že niečo začína škrípať. Rozhodla som sa ignorovať zdvihnuté obočia, keď som s odbitím záverečnej balila veci a utekala domov. Vytesnila som náhodne započuté rozhovory o tom, ako sa tím dohováral na spoločných večerných kultúrnych podujatiach. Snažila som sa byť iniciatívna a kreatívna, no postupne som všetku moju energiu venovala opravám chýb, ktoré som pokladala za malé a formálne - v očiach kolegov však išlo o závažné priestupky. Postupne som znervóznela, napätie rástlo. Zamestnávateľ prišiel s výpoveďou skôr, ako ja - a to náhle, bez varovania. Cítila som sa ukrivdená, pretože mi chýbala v práci korekčná spätná väzba. Teraz si myslím, že som ju dostávala, no jednoducho som ju nezachytila...

V Japonsku by ma pravdepodobne označili ako „Kuuki Yomenai“ alebo „K.Y“. Doslova to znamená: „ten čo nevie čítať vzduch“. Nerozumela som totiž jemným signálom, náznakom medzi riadkami, jazyku organizácie.

Sama som sa cítila trochu ako E.T. mimozemšťan, ktorý sa zatúlal na cudziu planétu, kde nepasuje – očividne sa moja kultúra výrazne nezhodovala s tou organizačnou a nezvládla som to.

Dodatočne si uvedomujem, že som čelila výzve nie veľmi odlišnej od relokácie do novej krajiny - a že som vlastne bola zaujímavý prípad pre medzikultúrneho kouča.

Medzikultúrna komunikácia v práci s organizáciami

Presahy medzi analýzou firemných kultúr a medzikultúrnou komunikáciou spopularizovala v posledných rokoch profesorka Erin Meyerová. Školila vedúcich pracovníkov špičkových svetových spoločností v oblasti kultúrneho povedomia. Jej kniha „Kultúrna mapa: Prekonávanie neviditeľných hraníc globálneho podnikania“ ponúka hĺbkovú štúdiu kultúrnych základov správania ľudí a slúži ako praktická príručka na orientáciu v zložitých medzikultúrnych situáciách. Jej model kultúrnej mapy ju katapultoval medzi 50 najvplyvnejších autorov zo sveta biznisu ( https://thinkers50.com/ 2017 a 2019 ).

NIEČO O KULTÚRNEJ MAPE:

Kultúrna mapa pomáha pochopiť rozdiely v správaní a komunikácii ľudí z rôznych kultúr. Meyerová identifikovala osem kľúčových dimenzií , ktoré ovplyvňujú, ako ľudia vnímajú a reagujú na  správanie druhých:

Ide o tieto dimenzie:

  • Komunikácia (Potrebujeme veľa kontextu?)
  • Spätná väzba (Znesieme ju priamu, alebo radšej nejako „zaobalenú“?)
  • Spôsob argumentácie (Vysvetľujeme najprv princípy alebo praktické využitie?)
  • Štýl vedenia (Vyhovuje nám šéf egalitárny alebo hierarchický?)
  • Spôsob prijímania rozhodnutí  (Rozhoduje vedenie alebo skupina?)
  • Dôvera (Získavame ju plnením úloh alebo budovaním vzťahu?)
  • Spôsob vyjadrenia nesúhlasu (Sme zvyknutí sporiť sa „zoči voči“, alebo sa priamej konfrontácii vyhýbame?)
  • Plánovanie (Vnímame čas ako „žuvačku“  alebo je to pre nás vyčerpateľný zdroj?)

Tieto dimenzie napomáhajú uvedomiť si rozdiely medzi kultúrami. Už len pochopenie kultúrnych rozdielov, ale aj tipy, ktoré Meyerová ponúka, vedú k zlepšovaniu spolupráce v medzinárodných tímoch.

Podľa knihy „Culture Map: Breaking Through the Invisible Boundaries of Global Business“, 2016 (Porovnanie kultúry USA, Nemecka, Japonska a Číny.)   

Ja osobne sa bránim detailnému popisovaniu národných kultúr. Mám pocit že ja, ako pracujúca mama malých detí, si môžem byť kultúrne bližšia s Caroline, ktorá je v podobnej situácii z Mexico City, než s pánom Budačom, dôchodcom z Podbrezovej. Okrem toho, kultúru vnímam dynamicky: ako ľadovec, ktorý sa mení, dorastá a topí sa, v závislosti na aktuálnych morských prúdoch - a tak sa ťažko popisuje jeho tvar.

Avšak už len uvedomenie si istých kategórií správania (spätná väzba, dôvera, štýl rozhodovania, vnímanie času) nám môže pomôcť pochopiť, na čo sa máme sústrediť, ak chceme nájsť spoločnú reč s cudzincami. Postupne vysvitlo, že spomínaná kultúrna mapa je aplikovateľná aj na kultúry organizácií, a nie len na to, čomu hovoríme „národná povaha“/kultúra.

V roku 2016 prístup Erin Meyerovej upútal pozornosť Reeda Hastingsa, spoluzakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti. V rámci prípravy na vstup do 130 krajín si povedali, že sa pokúsia zistiť, čo všetko by sa mali naučiť o svete. Pochopili to prepojenie: každá firma má špecifické kultúrne rysy, a tie sa môžu zhodovať, resp. kolidovať s kultúrnymi rysmi jednotlivých krajín.

Netflix teda Meyerovej Kultúrnu mapu použil na vytvorenie vlastnej mapy organizačnej kultúry. Zhromaždili sto najlepších vedúcich pracovníkov a v malých skupinách diskutovali o tom, kde sa ich firemná kultúra nachádza na každej z ôsmich stupníc mapy. Potom porovnali svoju mapu podnikovej kultúry s krajinami, do ktorých sa presúvali. Meyerová tak pomohla spoločnosti Netflix preniesť jej základné hodnoty do iných kultúr. Výsledkom je spoločnosť, ktorá poskytuje miestny obsah viac ako 200 miliónom predplatiteľov po celom svete.

Cudzincami bývame častejšie než si uvedomujeme

Kultúrna mapa môže byť užitočná aj mimo medzinárodného či organizačného kontextu.

Za pomoci zvládnutia princípov medzikultúrnej komunikácie máme šancu dorozumieť sa s človekom nielen z inej krajiny, ale aj z iného regiónu, či generačnej vlny. Prosto naprieč galaxiami....

Najdôležitejšie je mať na pamäti, že nie je dôležitý náš zámer, ale to, ako druhá strana rozumie nášmu konaniu, či slovám.

Tento princíp platí naprieč univerzom, a pri stretnutí s človekom, ktorého nepoznáme, dvojnásobne. Medzikultúrna komunikácia totiž čerpá z bežných životných situácií a nepláva vo vzduchoprázdne.

A s rastúcim počtom cudzincov u nás (pozri napr. zdroje IOM: https://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku.html) sa jej nevyhne nikto z nás. Nevedomky sa jej učia robotníci v dielňach, úradníci v kontakte s klientami, menežeri v medzinárodných tímoch, ale vlastne už aj my všetci v bežnom živote.

Hurá na galaktické cesty! 

Po rokoch pracujem na inštitúcii, kam by ma moji priatelia pravdepodobne „na prvú“ nezaradili. Asi občasného pocitu, že som na inej planéte, sa nezbavím nikdy: no tentoraz sa viac snažím aplikovať princípy medzikultúrnej komunikácie. Viac si všímam, overujem si a svoje kroky nenechávam nevysvetlené. Nachádzam v sebe potešenie vedátora zo zaujímavých zistení, pozorovaní a stretnutí!

Želám vám, všetkým podobným stopárom - inšpiratívne cestovanie medzi ľuďmi, kultúrami a planétami!

Zdroje: Erin Meyer: The Culture Map, Public Affairs 2016

Erin Meyer a Reed Hastings: Bez pravidiel, Barecs a Conrad Books 2020

International Migration organisation – IOM https://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku.html


O autorke: Mirka Molnár Ľachká je lektorka a trénerka medzikultúrnej kominikácie a tém diverzity a inkúzie. Pracuje v Poradenskom centre Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave a externe spolupracuje s PDCS. Viac o práci s cudzincami sa od nej môžete dozvedieť na kurze „Cudzinci a práca s nimi“.


    • Komunity
    • Hodnotové konflikty
    • Európa

  • Miroslava Molnár Ľachká

    Miroslava Molnár Ľachká

    Trénerka medzikultúrnej komunikácie a konzultantka... Zobraziť viac >

  • Môže sa vám ozvať naša Monika?

    Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).

    Prihlásiť sa na odber noviniek
  • Monika Straková - Koordinátorka vzdelávacích kurzov a riaditeľka kancelárie

    Monika Straková

    Koordinátorka vzdelávacích kurzov a riaditeľka kancelárie


    / +421 2 5292 5016