Máte k dispozícii dáta alebo štatistiky, ktoré poukazujú na mieru radikalizácie a extrémizmu medzi mládežou v meste Nitra? Ak áno, čo z týchto dát vyplýva?
Priame štatistiky nemáme, ale zo spolupráce so školami a komunitami pozorujeme trendy. Prejavy extrémizmu a šikany sa presúvajú do online priestoru, kde mladí ľudia zažívajú nové formy tlaku a ohrozenia. Už to nie sú tie klasické bitky na ulici, ale násilie, ktoré sa deje online. Všímame si aj väčšiu citlivosť mladých voči menšinám a znevýhodneným skupinám. Implementácia islandského modelu prevencie, ktorý analyzuje rizikové faktory v sociálnom prostredí, pomáha identifikovať problémy a navrhovať riešenia. Navyše, komunikácia s odborníkmi ukazuje, že extrémizmus postihuje čoraz častejšie staršie generácie. Tie je však ťažšie podchytiť a účinne s nimi pracovať.
Otázka: V roku 2023 ste ako prvé slovenské mesto zaviedli program Planet Youth, prostredníctvom ktorého sa podarilo na Islande radikálne znížiť počet mladých ľudí užívajúcich návykové látky. Možno je na to ešte priskoro, ale máte už nejaké prvé výsledky tohto projektu v meste Nitra? Ako sa program ujal?
Program poskytuje dôležité dáta o sociálnom prostredí mládeže (Správa za mesto). Namiesto poúčania či strašenia, čo je zvyčajný postup slovenských preventívnych programov, obracia pozornosť na to, v akej situácii mladí ľudia vyrastajú. Napríklad sme zistili, že pocit podpory od rodičov (jednoduchá srdečnosť a vrúcnosť) má významný vplyv na rizikové správanie. Významným faktorom je aj pocit bezpečia v škole a vnímanie podpory od učiteľov.
Takisto sme zaznamenali, že mladí, ktorí sa dostanú do rizikovej skupiny vrstovníkov, často preberajú ich vzorce správania. Nemôžeme sa spoľahnúť, že mladý človek, keď je v partii a je vystavený tlaku skupiny či už na násilie alebo na užitie návykových látok, že odolá a urobí to správne rozhodnutie.
Výsledky ukazujú potrebu posilniť komunitné vzťahy a vytvoriť bezpečné priestory pre mládež, čo je ťažká práca, lebo na Slovensku zatiaľ nemáme komunitný život dobre rozvinutý.
Ako ste prispôsobili program slovenským podmienkam?
Model je univerzálne aplikovateľný. Jeho výhodou je, že neobsahuje konkrétne presné návody. Tie sme si vytvorili sami a adaptovali sme to na miestne potreby. Zameriavame sa na prácu s rodinami, školami a komunitami, kde sa snažíme posilniť vzájomnú spoluprácu. Vytvorili sme mestský akčný tím, ktorý koordinuje prevenciu a zapája dôležitých partnerov. Podporujeme napríklad aktivity ako ranné kruhy v školách, klub triednych učiteľov a metódu „žur“ (žiak-učiteľ-rodič), ktoré pomáhajú vytvárať bezpečné a podporujúce prostredie. Rodičia sa postupne stávajú prirodzenými partnermi v prevencii, čo zvyšuje dôveru medzi rodinami a komunitami. V mestách nie je bežné, že by sa rodičia žiakov jednej školy medzi sebou poznali a spolupracovali na riešení problémov či preventívnych aktivitách. Je to pre nás nové.
Začíname s aktivitou tzv. susedských prechádzok, kde sa v rámci susedstva večer občas prejdú skupiny rodičov a jemne pozorujú okolie, vidia, kde deti či tínedžeri trávia čas a môžu upozorniť na prípadný problém.
Účinok tých aktivít nedokážeme presne zmerať, lebo zmena sa deje vždy vplyvom viacerých faktorov. Nevieme vyhodnotiť, či nejaké zlepšenie nastalo práve vďaka našej aktivite. Najľahšie za nám zavádzajú aktivity na školách, lebo to je pre nás dostupné. Podarilo sa pre tieto myšlienky získať riaditeľky škôl a postupne sa pridávajú ďalšie školy. To nás teší. Riaditeľky a učiteľky či učitelia vidia v praxi, že doterajší prístup v prevencii, kedy sa na mladého človeka s problémami pozerá ako na pacienta, jednoducho nefunguje. Tu spolu vytvárame priaznivé prostredie pre všetkých. V spolupráci s regionálnym centrom podpory učiteľov vznikolklub triednych učiteľov, pretože vnímame, že triedny učiteľ je ten prvý ´styčný dôstojník´ pre žiakov a vie odpozorovať prvé príznaky rizikového správania. Tiež často nevie ako pracovať s tou triedou, či už priamo so žiakmi alebo s rodičmi na rodičovských združeniach. V tomto im pomáhame.
Ďalší prístup je vytváranie bezpečných priestorov na stretávanie sa nielen mladých ľudí. Chceme vytvoriť multigeneračné centrum, kde by mali priestor rôzne vekové a záujmové skupiny. Tie investičné projekty sú však náročnejšie na financie. Keďže nemáme úplnú politickú podporu zo strany mestského zastupiteľstva, kde nie všetci sú naklonení týmto aktivitám, musíme hľadať financie aj z externých zdrojov.
Ku koncu roka 2022 podľa oficiálnych dát UHCP žilo v Nitre 12 822 cudzincov. Ako ste sa vysporiadali s touto situáciou? Čo ako mesto robiť môžete?
Možno to bolo tým, že sme program Planet Youth začali realizovať práve, keď začala vojna na Ukrajine, tak sme doň rovno zahrnuli aj ukrajinských utečencov. To bolo naše špecifikum. A veľmi dobre to zafungovalo.
Zriadili sme tiež grantovú schému „Spoznajme sa“ na podporu komunitných projektov. Táto schéma umožnila mestským komunitám organizovať aktivity na integráciu utečencov z Ukrajiny. V mládežníckom parlamente sme zapojili ukrajinskú mládež a organizujeme jazykové kurzy a voľnočasové aktivity. Dôležité bolo aj zamestnať koordinátorku z ukrajinskej komunity, ktorá pozná ich potreby a pomáha zlepšiť komunikáciu medzi mestom a ukrajinskou komunitou. Naše aktivity sú inkluzívne, aby sme vytvorili prostredie, v ktorom sa aj Ukrajinky a Ukrajinci cítia plnohodnotne zapojení. Podporil nás aj UNICEF a tí to potom sami prezentovali ako úspešné príklady integračných aktivít. Bolo to trochu spontánne, ako všetko vtedy v roku 2022, ale podarili sa nám pekné veci.
V niektorých mestách, zapojených do siete Strong Cities, funguje spolupráca s mestskou políciou, ktorá funguje viacej komunitne ako represívne a v uliciach miest vedie s rôznymi skupinami dlhodobo dialóg, čo napomáha lepšej kontrole a menšej recidíve. Máte s niečím takým skúsenosti aj v Nitre?
Mestská polícia v Nitre si tiež zakladá na priateľskom vzťahu s komunitami. Pekným príkladom je ich práca s ľuďmi bez domova, ktorí ich vnímajú ako ochrancov, nie len ako represívny orgán. Ľudia bez domova sú totiž jednou z najviac ohrozených skupín a často sú terčom násilia zo strany rôznych extrémistov. V rámci mestskej kampane „Spojila nás ulica“ sme predstavili príbehy bezdomovcov a zdôraznili ich ľudský rozmer. Zapojili sme sa do akcie Noc vonku, kde si bežní ľudia vyskúšali, aké je to spať celú noc na ulici. To sú cielené aktivity na scitlivovanie majority voči rôznym ohrozeným skupinám. Sám som sa týchto aktivít zúčastnil a rozprával sa s ľuďmi bez domova, ktorí naozaj vnímajú mestskú políciu ako dôležitú súčasť svojho bezpečia. Tiež spolupracujeme so štátnou a cudzineckou políciou, napríklad pri integrácii ľudí z Ukrajiny.
Aké iné aktivity robíte v rámci mesta Nitra v oblasti prevencie násilného extrémizmu?
Projekt DemoHRÁČ, aj keď má mierne zábavný názov, je jednou z najdôležitejších aktivít v oblasti prevencie extrémizmu v Nitre. Od začiatku som bol súčasťou tohto projektu, ktorého cieľom bolo vytvoriť metodiku pre tzv. larp – živú rolovú hru. Cieľ bol jednoduchý, no mimoriadne silný: naživo simulovať zmenu demokratickej spoločnosti na totalitnú.
Hra ponúka účastníkom unikátnu príležitosť pochopiť mechanizmy, ktoré umožňujú vznik radikalizmu a totality. Namiesto teoretických diskusií si účastníci na vlastnej koži zažijú, aké ľahké je podľahnúť manipulácii a stať sa súčasťou autoritárskeho systému. Osobne som sa zúčastnil jednej z hier a musím povedať, že jej vplyv bol obrovský. Dokonca som mal problémy opätovne sa vrátiť do svojej vlastnej identity, tak silný bol emocionálny dopad.
Projekt DemoHRÁČ obsahuje dve verzie hry. Väčšia verzia si vyžaduje celodennú prípravu a spoluprácu viacerých lektorov, zatiaľ čo menšia verzia je prispôsobená na vyučovanie, napríklad na hodiny dejepisu alebo občianskej náuky. Hra je vhodná nielen pre mládež, ale aj pre dospelých, ktorí si potrebujú uvedomiť, aké krehké sú demokratické princípy.
Počas pilotnej fázy sme v hre privítali partnerov z Česka a Slovenska – od zástupcov ministerstiev a bankových inštitúcií až po pedagogických odborníkov. Ich reakcie potvrdili, že hra je mimoriadne efektívnym nástrojom na rozvoj kritického myslenia a porozumenie dôsledkom radikalizácie. V súčasnosti hlavný partner projektu Youthwatch pracuje na školení nových lektorov, aby sa metodika mohla šíriť do ďalších organizácií a škôl.
Január 2025
Rozhovor viedli: Lukáš Zorád a Zuza Fialová
