Neučíme vedomosti, vychovávame občanov

Na konferencii Face to Face sme sa s riaditeľkou školy Anne Anderson porozprávali zoči-voči aj o tom, prečo je dobré hovoriť o ťažkých témach a čo by sme sa v Strednej Európe mohli od nich naučiť.

Prečo ste sa rozhodli otvárať kontroverzné témy a rozprávať sa s deťmi o náboženstve a identite?

Ako integrovaná škola spájame protestantov, katolíkov, aj iných. Keď sa pozrieme na naše poslanie, ktoré je o spoločnom vzdelávaní detí, máme pocit, že našou úlohou je nielen vyučovať rôzne aspekty vzdelávacieho programu, ale aj vychovať z našich detí dobrých občanov.

Začalo sa to jedným výučbovým textom k hodinám angličtiny, ktorý vyvolal zmiešané reakcie zo strany rodičov, učiteľov, aj žiakov. A to nám prinieslo príležitosť pozrieť sa späť na naše ciele ako školy. Tieto v značnej miere zdôrazňovali príspevok k mieru a zmiereniu a tiež sprostredkovanie vzájomného učenia. Tak sme to poňali ako vzdelávaciu príležitosť. Sformovali sme v rámci školy pracovnú skupinu odborníkov, ktorí pochádzali z rôznych prostredí (náboženských, etnických - pozn. aut.), ale tiež expertov z rôznych oblastí. Lebo sme cítili, že ako pedagógovia máme zodpovednosť za výchovu našich mladých ľudí, aby mohli potom vyjsť do spoločnosti a byť zapojení do mieru a zmierovania v Severnom Írsku.

Zhodli sme sa ako učitelia, že sme viac, než len škola čo dáva nejakú kvalifikáciu, čo učí nejaké predmety a vedomosti a dáva za to známky. Chceli sme byť viac ako len to. Lebo máme pripraviť naše deti na to, aby boli občanmi.

Bolo ťažké získať súhlas rodičov na takýto výchovný prístup?

Naše deti prichádzajú z katolíckych i protestantských škôl, ale máme aj deti, ktoré prešli integrovaným vzdelávaním od svojich 4 rokov, takže je to zmiešané. Pracujeme s rodičmi, ktorí samozrejme na začiatku vyjadria svoju podporu pre integrované vzdelávanie. Integrácia znamená inklúziu, zapojenie rôznych skupín. Musíme ale rodičov upozorňovať, že musia byť pripravení na určité riziko. Musia byť pripravení vyrovnať sa s kontroverznými otázkami, nakoľko my ako integrovaná škola nemôžeme mať taký prístup že nie, to je niečo o čom nebudeme hovoriť. Práve naopak. Chceme dať naším žiakom ale aj pracovníkom zručnosti, aby boli schopní počúvať sa navzájom, aby boli schopní mať rôzne názory, ale zároveň byť s nimi spolu v jednej miestnosti a vychovávať sa navzájom. Snažíme sa zapájať rodičov a komunikovať s nimi čo najviac. Akúkoľvek metódu používame, vysvetľujeme to našim rodičom. Napríklad pripravujeme obsahové zložky (fact files) ku kontroverzným témam, napríklad pamätným dňom a sviatkom, ktorých máme v Severnom Írsku veľa a sú to veľké udalosti v našej histórii, ktoré môžu byť kontroverzné a vyvolávať polarizované postoje v závislosti od toho, k akému náboženstvu alebo identite sa hlásite. Prístupom našej školy je, že chceme týmto udalostiam vrátiť ich historickú významnosť. Môžu sa však stať menej kontroverznými, keď sa vrátime k faktom.

Naša škola sa otvorene prezentuje tým, že otvárame tieto témy, máme to na webe, komunikujeme to rodičom a samozrejme dostávame otázky, že prečo sa tým zaoberáme. Ale to je dialóg. Snažíme sa ich zodpovedať a je to proces. Potom tu máme samozrejme miestnych politikov, ktorí by sa chceli zapojiť. Niekedy najväčšie výzvy prichádzajú práve od takýchto ľudí.

Čo robíte s konfliktami medzi žiakmi, zvlášť ak sa týkajú tém súvisiacich s identitou?

Veľa záleží od samotného jazyka, ktorý používame. Veľa na tom pracujeme - na komunikácii a emóciách. Je dôležité, že deti sú schopné vyjadriť svoje pocity. My im pomáhame voliť vhodné slová a jazyk, ktorý môžu používať, a ktorý zároveň nie je neúctivý. Takže môžete byť v jednom priestore, ale dokážeš povedať „Ja nesúhlasím s tým, čo hovoríš, lebo... Ale rešpektujem tvoj názor.“

Keď deti prichádzajú k nám do prvého ročníka - máme také programy, keď ich berieme von na teambuildingové dni a začneme tento proces prakticky od chvíle, keď vstúpia do školy. Ale áno, stále máme konflikty, nehovorím, že je všetko v poriadku. Ale domnievame sa, že proces zmierovania napríklad v škole je skvelou štruktúrou pre skúmanie konfliktov. Naša zmierovacia prax umožňuje obom ľuďom, ktorí sa zúčastnili konfliktu, hovoriť o tom, ako sa cítia a ako vznikol konflikt. A tiež, čo musíme urobiť, aby sme sa s ním vysporiadali správnym spôsobom.

Stále sa snažíme pracovať s deťmi na tomto jazyku, pretože keď opustia školu, budú v pracovnom prostredí, v univerzitnom prostredí, kde sú konflikty. Takže máme pocit, že je to prenesiteľné do života. Naši rodičia si veľmi dobre uvedomujú, že sú tu konflikty. A konflikty nie sú vždy o náboženstve – v skutočnosti to je len malé percento z toho, čím sa zaoberáme – väčšinou sú to zvyčajné nedorozumenia. Áno, v škole sme mali niekoľko príkladov konfliktov, keď sa vyskytli sektárske pripomienky, pretože je to možno v reakcii na niečo, čo sa deje v médiách. Niekedy naše deti prídu s niečím, a potom keď sa ich na to spýtate, ani nevedia, prečo to hovorili, alebo to niekde počuli... A to je príležitosť, aby sa vzdelávanie opäť začalo. Je to naša silná stránka, že používame konflikt ako vzdelávaciu príležitosť, snažíme sa to znova preskúmať: "Prečo ste uviedli tento komentár?" Potrebujete veľa energie, aby ste mohli pokračovať. Ale cítime, že z dlhodobého hľadiska je to výhodou, pretože samotné deti sú si vedomé procesu riešenia konfliktu. V niektorých prípadoch môžu dokonca vyriešiť konflikt sami.

Máme v škole skvelú skupinu, ktorá sa nazýva "veľvyslanci proti šikanovaniu", pretože veríme vo vzájomné učenie. A tak máme skupiny detí, ktoré vytvárajú výbory - máme uvítací výbor, výbor proti šikanovaniu, to robí veľa škôl. Je však fascinujúce vidieť, ako tieto deti riešia problémy medzi kamarátmi, pretože prešli týmto procesom. Takže toto je prenesiteľné na rôzne drobné konflikty a deti si to odnášajú so sebou do života, sú schopné niečo s týmito konfliktami robiť a urobiť to inak.