V Severnom Írsku aj dvadsať rokov po skončení násilného občianskeho konfliktu (1968 – 1998) ľudia žijú prevažne v segregovaných komunitách. New-Bridge Integrated College je jednou z mála škôl, v ktorej sa nielen učia protestantské a katolícke deti spolu, ale ktorá v rámci výučby priamo pracuje s kontroverznými témami a konfliktom. Na konferencii Face to Face sme sa s riaditeľkou školy Anne Anderson porozprávali zoči-voči aj o tom, prečo je dobré hovoriť o ťažkých témach a čo by sme sa v Strednej Európe mohli od nich naučiť.
Zdieľajte s okolím
Zuza Fialová
22.05.2018 / 4 minúty čítania / prečítané 1296x
Na konferencii Face to Face sme sa s riaditeľkou školy Anne Anderson porozprávali zoči-voči aj o tom, prečo je dobré hovoriť o ťažkých témach a čo by sme sa v Strednej Európe mohli od nich naučiť.
Prečo ste sa rozhodli otvárať kontroverzné témy a rozprávať sa s deťmi o náboženstve a identite?
Ako integrovaná škola spájame protestantov, katolíkov, aj iných. Keď sa pozrieme na naše poslanie, ktoré je o spoločnom vzdelávaní detí, máme pocit, že našou úlohou je nielen vyučovať rôzne aspekty vzdelávacieho programu, ale aj vychovať z našich detí dobrých občanov.
Začalo sa to jedným výučbovým textom k hodinám angličtiny, ktorý vyvolal zmiešané reakcie zo strany rodičov, učiteľov, aj žiakov. A to nám prinieslo príležitosť pozrieť sa späť na naše ciele ako školy. Tieto v značnej miere zdôrazňovali príspevok k mieru a zmiereniu a tiež sprostredkovanie vzájomného učenia. Tak sme to poňali ako vzdelávaciu príležitosť. Sformovali sme v rámci školy pracovnú skupinu odborníkov, ktorí pochádzali z rôznych prostredí (náboženských, etnických - pozn. aut.), ale tiež expertov z rôznych oblastí. Lebo sme cítili, že ako pedagógovia máme zodpovednosť za výchovu našich mladých ľudí, aby mohli potom vyjsť do spoločnosti a byť zapojení do mieru a zmierovania v Severnom Írsku.
Zhodli sme sa ako učitelia, že sme viac, než len škola čo dáva nejakú kvalifikáciu, čo učí nejaké predmety a vedomosti a dáva za to známky. Chceli sme byť viac ako len to. Lebo máme pripraviť naše deti na to, aby boli občanmi.
Bolo ťažké získať súhlas rodičov na takýto výchovný prístup?
Naše deti prichádzajú z katolíckych i protestantských škôl, ale máme aj deti, ktoré prešli integrovaným vzdelávaním od svojich 4 rokov, takže je to zmiešané. Pracujeme s rodičmi, ktorí samozrejme na začiatku vyjadria svoju podporu pre integrované vzdelávanie. Integrácia znamená inklúziu, zapojenie rôznych skupín. Musíme ale rodičov upozorňovať, že musia byť pripravení na určité riziko. Musia byť pripravení vyrovnať sa s kontroverznými otázkami, nakoľko my ako integrovaná škola nemôžeme mať taký prístup že nie, to je niečo o čom nebudeme hovoriť. Práve naopak. Chceme dať naším žiakom ale aj pracovníkom zručnosti, aby boli schopní počúvať sa navzájom, aby boli schopní mať rôzne názory, ale zároveň byť s nimi spolu v jednej miestnosti a vychovávať sa navzájom. Snažíme sa zapájať rodičov a komunikovať s nimi čo najviac. Akúkoľvek metódu používame, vysvetľujeme to našim rodičom. Napríklad pripravujeme obsahové zložky (fact files) ku kontroverzným témam, napríklad pamätným dňom a sviatkom, ktorých máme v Severnom Írsku veľa a sú to veľké udalosti v našej histórii, ktoré môžu byť kontroverzné a vyvolávať polarizované postoje v závislosti od toho, k akému náboženstvu alebo identite sa hlásite. Prístupom našej školy je, že chceme týmto udalostiam vrátiť ich historickú významnosť. Môžu sa však stať menej kontroverznými, keď sa vrátime k faktom.
Naša škola sa otvorene prezentuje tým, že otvárame tieto témy, máme to na webe, komunikujeme to rodičom a samozrejme dostávame otázky, že prečo sa tým zaoberáme. Ale to je dialóg. Snažíme sa ich zodpovedať a je to proces. Potom tu máme samozrejme miestnych politikov, ktorí by sa chceli zapojiť. Niekedy najväčšie výzvy prichádzajú práve od takýchto ľudí.
Čo robíte s konfliktami medzi žiakmi, zvlášť ak sa týkajú tém súvisiacich s identitou?
Veľa záleží od samotného jazyka, ktorý používame. Veľa na tom pracujeme - na komunikácii a emóciách. Je dôležité, že deti sú schopné vyjadriť svoje pocity. My im pomáhame voliť vhodné slová a jazyk, ktorý môžu používať, a ktorý zároveň nie je neúctivý. Takže môžete byť v jednom priestore, ale dokážeš povedať „Ja nesúhlasím s tým, čo hovoríš, lebo... Ale rešpektujem tvoj názor.“
Keď deti prichádzajú k nám do prvého ročníka - máme také programy, keď ich berieme von na teambuildingové dni a začneme tento proces prakticky od chvíle, keď vstúpia do školy. Ale áno, stále máme konflikty, nehovorím, že je všetko v poriadku. Ale domnievame sa, že proces zmierovania napríklad v škole je skvelou štruktúrou pre skúmanie konfliktov. Naša zmierovacia prax umožňuje obom ľuďom, ktorí sa zúčastnili konfliktu, hovoriť o tom, ako sa cítia a ako vznikol konflikt. A tiež, čo musíme urobiť, aby sme sa s ním vysporiadali správnym spôsobom.
Stále sa snažíme pracovať s deťmi na tomto jazyku, pretože keď opustia školu, budú v pracovnom prostredí, v univerzitnom prostredí, kde sú konflikty. Takže máme pocit, že je to prenesiteľné do života. Naši rodičia si veľmi dobre uvedomujú, že sú tu konflikty. A konflikty nie sú vždy o náboženstve – v skutočnosti to je len malé percento z toho, čím sa zaoberáme – väčšinou sú to zvyčajné nedorozumenia. Áno, v škole sme mali niekoľko príkladov konfliktov, keď sa vyskytli sektárske pripomienky, pretože je to možno v reakcii na niečo, čo sa deje v médiách. Niekedy naše deti prídu s niečím, a potom keď sa ich na to spýtate, ani nevedia, prečo to hovorili, alebo to niekde počuli... A to je príležitosť, aby sa vzdelávanie opäť začalo. Je to naša silná stránka, že používame konflikt ako vzdelávaciu príležitosť, snažíme sa to znova preskúmať: "Prečo ste uviedli tento komentár?" Potrebujete veľa energie, aby ste mohli pokračovať. Ale cítime, že z dlhodobého hľadiska je to výhodou, pretože samotné deti sú si vedomé procesu riešenia konfliktu. V niektorých prípadoch môžu dokonca vyriešiť konflikt sami.
Máme v škole skvelú skupinu, ktorá sa nazýva "veľvyslanci proti šikanovaniu", pretože veríme vo vzájomné učenie. A tak máme skupiny detí, ktoré vytvárajú výbory - máme uvítací výbor, výbor proti šikanovaniu, to robí veľa škôl. Je však fascinujúce vidieť, ako tieto deti riešia problémy medzi kamarátmi, pretože prešli týmto procesom. Takže toto je prenesiteľné na rôzne drobné konflikty a deti si to odnášajú so sebou do života, sú schopné niečo s týmito konfliktami robiť a urobiť to inak.
Komunity
Hodnotové konflikty
Európa
Zuza Fialová
Zuza Fialová je medzinárodne renomovaná expertka v...
Zobraziť viac >
Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).
Zuza Fialová je medzinárodne renomovaná expertka v oblastiach riešenia konfliktov, ľudských práv, demokratickej transformácie a medzinárodného rozvoja. Svoje skúsenosti získavala prácou pre rôzne medzinárodné organizácie vrátane OBSE a NATO, ako aj pre miestne ľudskoprávne a advokačné organizácie, vzdelávacie inštitúcie a štátne úrady na Slovensku i v zahraničí. Jej profesionálna dráha začala v roku 1992 a zahŕňa pozície výskumníčky, školiteľky a terénnej pracovníčky. Je autorkou viac ako 50 odborných publikácií a jej kniha o monitorovaní ľudských práv bola vydaná v piatich jazykoch, vrátane azerbajdžanského. Jej pracovná pôsobnosť zahŕňa viac ako 20 krajín Európy a Ázie, vrátane dvojročného pôsobenia v Afganistane.
Magisterský titul zo sociológie získala na Univerzite Komenského v Bratislave (1995), doktorandské štúdium absolvovala na Inštitúte politických štúdií Poľskej akadémie vied vo Varšave (1999).
Od roku 1997 sa venuje výučbe a tréningom pre dospelých. Vytvorila špeciálne vzdelávacie programy pre neziskové organizácie, štátne inštitúcie a univerzity v niekoľkých krajinách. Je tiež spoluautorkou rôznych vzdelávacích príručiek zameraných na prácu s konfliktami. Súčasne sa zameriava najmä na spoločenské aspekty klimatickej krízy, vrátane konfliktov súvisiacich so zelenou transformáciou, riadením prírodných zdrojov a hodnotovým prístupom k prírode. Vedie tréningy v oblasti komunikačných techník a dialógu pre zástupcov verejnej správy, vedeckej komunity a neziskového sektora.
Výmena na poste riaditeľa
Po 12 rokoch riadenia PDCS sa Kaja Miková rozhodla odstúpiť z pozície riaditeľky a venovať sa výhradne odbornej práci na Slovensku a v medzinárodnom kontexte.
Od septembra 2024 riadenie PDCS preberá Lukáš Zorád. Lukáš dlhodobo v PDCS pôsobil ako projektový koordinátor, neskôr programový riaditeľ, ale aj ako odborný pracovník so zameraním najmä na prevenciu extrémizmu, depolarizáciu, či stratégie ako sa vysporiadať s rôznymi online hrozbami od nenávistných prejavov až po užívateľskú a organizačnú kyberbezpečnosť. Lukáš má hlboké porozumenie poslaniu PDCS a dokáže organizáciu viesť v súlade s hodnotami dialógu, posilňovania demokratickej kultúry v spoločnosti i nenásilného riešenia konfliktov.
Prečítajte si o našich hlavných aktivitách v minulom roku vo výročnej správe 2023.
Novinky z našej publikačnej činnosti
Naša nová príručka nasvetľuje environmentálne konflikty z rôznych pohľadov a prináša nástroje, ako si s nimi lepšie poradiť v každodennej práci. Stiahnuť si ju môžete na našej web stránke.