Nenakúpiš, nenapečieš! Vianočné prikázania a globálne výzvy.

Samozrejme, ani tá naša domácnosť sa všadeprítomnému predvianočnému zhonu úspešne nevyhla. Nervozita ohľadom všetkého nakúpeného, pripraveného a hlavne poupratovaného pre posviatočné návštevy sa dala krájať, podobne ako varené údené z kapustnice ďalší týždeň. Aby som ale najkrajší čas v roku nevykresľovala len ako frustrujúce obdobie, musím sa priznať, že práve tento rok som ho začala vnímať, aj práve vďaka predmetu Globálne výzvy, ktorý mi pripomenul úskalia nášho dnešného konzumného života, tak trošku uvedomelejšie a hlavne menej konzumne. A to doslova.

1. Nákupné centrum - zákaz vstupu!

Vianočné výpredaje lákajúce päťdesiat percentnými zľavami pomätený ľud na každom rohu. A na mňa boli aj tak z nejakého dôvodu marketingoví experti, reklamy aj billboardy tento rok akosi prikrátke. Áno, priznávam, toto nepodľahnutie nemala na svedomí len moja super pevná vôľa, ale z veľkej časti aj obmedzené časové možnosti, ktoré mi chvalabohu nedali veľa priestoru na obiehanie bratislavských vysvetielkovaných nákupných centier. Určite sa ale na menej času strávenom bezcieľnym potulovaním sa po obchodoch podpísalo aj premýšľanie o tom, či naozaj má zmysel kupovať niečo, o čom viem, že človek ani nepotrebuje. Niežeby som zo svojho novoobjaveného eko-nadšenia chcela odopierať radosť svojim najbližším z nájdenia si pod stromčekom aspoň malú drobnosť. Naopak. Avšak namiesto kúpy úplnej zbytočnosti a odškrtnutia si ďalšej fajočky na vianočnom "to do liste", z ktorých by som zrejme mala v konečnom dôsledku chvíľkové potešenie len ja sama, je určite lepším variantom zamyslieť sa a naplno využiť zásoby svojej hlboko driemajúcej kreativity ešte pred tým, ako ju zavalia tie štyri taniere babkinej šošovicovej polievky a majonézového šalátu. Veď aj v detstve našich rodičov najviac potešila s láskou vyrobená krivo-vystrihnutá pohľadnica z výtvarnej.

2. Bez pyžama aj iPhonu 8!

Samozrejme, rovnako skromné posolstvo som sa potom snažila tlmočiť aj mojim milovaným blízkym a mamine, ktorá v mojich 22 rokoch stále pochybuje, či mi tých desať zimných pyžám v skrini na prežitie tejto sezóny bude stačiť. S určitosťou som jej povedala, že bude. Presne tak ako tá kopa tričiek, vianočných svetrov a papúč od Ježiška za minulé roky. Dokonca aj mobil mi po PIATICH rokoch (dobre čítate - piatich rokoch) stále funguje. Keď som si ale v deň D pod vianočným stromčekom nič z toho napokon naozaj nenašla, v prvom momente som si myslela, že Jimmy Kimmel prišiel natočiť slovenskú verziu videa I Gave My Kids a Terrible Present a maminym cieľom je vidieť ma hodiť sa na protest o zem. Až neskôr som pochopila, že mama netuší, kto je Jimmy Kimmel a ja som dostala ten najkrajší darček, tým, že som nič, čo nepotrebujem, nedostala.

3. Môžem sa nevydávať!

Som si vedomá, že podľa počtu napečených koláčov tieto Vianoce, som sa o to povestné: "Môžeš sa vydávať!" od každej babky obrala sama. Verím, však, že táto obeta priniesla so sebou iné koláče, než by prinieslo moje požehnanie na vydaj. Aj my totiž napriek zaprisahaniu sa, že budúci rok napečieme a navaríme o tretinu menej, patríme k tým, čo si Vianoce bez stolov preplnených jedlom vedia už len ťažko predstaviť. Nemusím Vám asi hovoriť, kde aj v podobných domácnostiach tieto haldy jedla končia (nie sú to len naše boky a stehná). A síce si nie som istá, či som svojim protestným aktom naviedla na nepečúce chodníčky aj tie najväčšie gazdinky v našej rodine, minimálne som spokojná, že to nie sú moje vyschnuté koláče na tácke v obývačke, na ktoré sa musím 10. januára 2018 ešte stále pozerať.

Aby bolo každému jasné, veľmi dobre si uvedomujem, že týmito svojimi drobnými gestami som súčasné nastavenie Vianoc ani spoločnosti ako takej nezmenila. Rovnako som nimi nevyriešila obrovské plytvanie jedla a naopak hlad na opačnom konci sveta. Tým, že som nedostala nový telefón, sa nepriateľské strany v Kongu súperiace o prístup k ložiskám kobaltu na výrobu takýchto dotykových smartfónov tiež nepomerili. A takisto sa, žiaľ, nezlepšili ani neľudské pracovné podmienky čínskych zamestnancov pracujúcich od rána do večera na tých haldách oblečenia vo výpredajoch. Teší ma však aspoň fakt, že som práve týmto zdanlivo vzdialeným problémom mohla venovať počas sviatkov o niečo viac času na zamyslenie, ako tým, ktoré sa v nás snažia obchodníci a okolie v našom každodennom živote umelo vyvolať.

Autorka je študentkou Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Text vznikol v rámci predmetu Globálne výzvy, ktorý vedie Zuza Fialová.