Foto: Michal Burza – Presídlenci, jeseň 2014
Úvod Politické analýzy situácie na Ukrajine nie sú veľmi optimistické. Anexia Krymu sa javí ako nezvratný fakt na politicky predvídateľné obdobie. Vojna so separatistami v Donecku a Luhansku sa dostala do patovej situácie, v ktorej žiadna zo strán nemá motiváciu sa dohodnúť a zároveň má, aspoň zatiaľ, dosť síl pokračovať v bojoch. Minské dohody sa nedodržujú. Podľa analytikov ich dodržanie v súčasnej politickej situácii nie je možné, nakoľko k nim neexistujú vypracované procedúry a interpretácie jednotlivých bodov. Zložitosti pri prijímaní zákonov o decentralizácii krajiny ukazujú, ako je ťažké pod politickým tlakom medzinárodných aj domácich stakeholderov realizovať reformy, ktoré nie sú v spoločnosti prediskutované, a nie je čas dosahovať v ich prípade čo i len zdanie národného konsenzu. V čase písania tohto článku sa krajina pripravuje na voľby do územných samospráv. Je s tým spojených mnoho obáv z návratu či udržaní sa pri moci oligarchami sponzorovaných „starých štruktúr“, z korupcie a ďalšej profanácie hodnôt, ktoré boli hybnou silou protestov na Majdane. (Pod označením „Majdan“ alebo „protesty na Majdane“ sa v tomto článku označujú nielen krvavo potlačené protesty v Kyjeve v r. 2013-2014, ale aj udalosti v iných mestách ako Ľvov, Charkov, Černigov, atď., ktoré podporovali zmenu vtedajšej politickej moci a smerovanie krajiny k zbližovaniu s EÚ.) Preto je na mieste otázka, čo sa vlastne na Ukrajine zmenilo? Je to len snaha EÚ „prebiť“ svojou politickou ponukou Rusko, alebo Majdan zanechal aj iné hlbšie zmeny? Kam bude v budúcnosti ukrajinská spoločnosť smerovať?Skončí sa Majdan podobne ako pomarančová revolúcia len sklamaním a frustráciou, alebo zanechal niečo trvalé a nezvratné?
Ukrajinská spoločnosť sa po Majdane zmenila skutočne zásadným spôsobom, a to minimálne v dvoch parametroch. Prvým je vytvorenie politického národa z etnicky zmiešanej spoločnosti ľudí s rôznou historickou skúsenosťou a identitou. Druhým je nárast dobrovoľníctva a spoločenského statusu dobrovoľníkov. Oba tieto parametre vytvorili zásadne iné predpoklady pre úlohu občianskej spoločnosti v ďalšom vývoji krajiny. Pred r. 2013 boli občianske organizácie často vnímané ako umelé výsledky pôsobenia zahraničných donorov a politických inštitúcií, než niečo prirodzene generované ukrajinskou spoločnosťou a zároveň potrebné pre spoločenský a politický život v krajine.
Majdan dal množstvu ľudí pocit sily a možnosti reálne ovplyvňovať dianie vo svojej krajine, regióne či meste. Vytvoril podmienky pre prirodzený občiansky aktivizmus a komunitný rozvoj, ktorý je vnímaný ako cesta na zlepšenie kvality života. Odovzdanosť a čakanie na politickú zmenu zhora je minulosťou, čoraz viac sú viditeľné hnutia a aktivity ukazujúce silu aktivít „pri koreňoch tráv“.
Tento text sa opiera o prípadové štúdie 30 lokálnych aktivít v rôznych mestách Ukrajiny a hĺbkové rozhovory s 10 lídrami či animátormi komunitného rozvoja, ktorí dané aktivity realizujú. Pozorovania sa uskutočňovali v priebehu približne jedného roka (jeseň 2014 – jeseň 2015), semištrukturované rozhovory prebehli v auguste 2015. Prezentované aktivity sú v súčasnosti podporované aj z prostriedkov SlovakAid. Nejde o komplexný výskum, skôr o kvalitatívnu sondu odzrkadľujúcu meniacu sa kvalitu občianskej spoločnosti.
1. Zmeny v občianskej spoločnosti po udalostiach na Majdane
Prvá vlna dobrovoľníctva vznikla ešte počas Majdanu. Nielen mladí ľudia z celej krajiny prichádzali do Kyjeva podporovať protestujúcich svojou vlastnou prítomnosťou, ale aj materiálnou pomocou, potravinami, ako aj prostriedkami na prežitie na uliciach v podmienkach chladnej zimy. Po krvavých útokoch na protestujúcich vo februári 2014 dobrovoľníctvo nabralo iné podoby. Vznikali siete zdravotníckej pomoci zraneným, ktorí sa báli ostať hospitalizovaní v štátnych zdravotníckych zariadeniach z dôvodov únosov a niekoľkých prípadoch zmiznutí bez stopy týchto pacientov. Príkladom je sieť Narodnyj gospitaľ, ktorá spájala niektoré zdravotnícke zariadenia, poľné nemocnice v kyjevských chrámoch, ako aj mobilné tímy zdravotníkov a dobrovoľníkov. Zaujímavosťou je, že medzi jej organizátorov patrili úspešní podnikatelia, ktorí sami pracovali ako dobrovoľníci. V prvej fáze sa teda dobrovoľníctvo viazalo bezprostredne k udalostiam v Kyjeve a v iných mestách zapojených do protestov.
V druhej fáze, po anexii Krymu a v začiatkoch vojny na východe krajiny vznikla humanitárna kríza v podobe desiatok tisícov presídlencov, ktorí utekali pred vojnou, neistotou, či politickými perzekúciami. V lete 2015 sa odhady počtu osôb vnútorne presídlených z dôvodu vojny a anexie Krymu pohybovali od konzervatívneho necelého milióna osôb, ako uvádza ukrajinská vláda podľa svojho registra, až po takmer milión a pol ľudí podľa nezávislých zdrojov a UNHCR. Od jari 2014 vzniklo na Ukrajine množstvo národných i lokálnych iniciatív zameraných na pomoc týmto ľuďom. Na začiatku sa pomoc zameriavala predovšetkým na základné potreby na prežitie, ubytovanie, umiestnenie detí do škôl a predškolských zariadení, právnu a psychologickú pomoc, hľadanie práce, apod. Viaceré národné iniciatívy vznikli na základe existujúcich mimovládnych organizácií s dlhoročnou reputáciou a ľudskoprávnym či sociálnym zameraním. Príkladom môže byť iniciatíva VOSTOK-SOS, ktorá vznikla pri ľudskoprávnej organizácii Postup, ktorá sa z dôvodu represií bola nútená presťahovať z Luganska do Kyjeva. Pôvodne sa organizácia venovala budovaniu kapacít novinárov a podpore slobody slova. Svoju ľudskoprávnu agendu si ponechala, avšak zároveň vytvorila mladý tím ľudí, ktorí sa venujú nielen pomoci presídlencom, ale aj evakuácii civilných osôb z bojových zón a predovšetkým dodávke humanitárnej pomoci ľuďom, ktorí sú v oblastiach kontrolovaných separatistami odrezaní od zdrojov potravín, vody, paliva a liekov. Počet lokálnych iniciatív na pomoc presídlencom v celej Ukrajine je však prakticky nemožné spočítať. Takmer v každom meste sa pri supermarketoch pohybujú dobrovoľníci zbierajúci potraviny či peniaze. V chrámoch sú vyhlásené zbierky na pomoc nielen ukrajinskej armáde, ale tiež ľuďom v núdzi, čo prišli o všetko kvôli udalostiam r. 2014-2015.
Zaujímavo sa vyvíjal vzťah medzi ukrajinskými a veľkými medzinárodnými humanitárnymi organizáciami. Ukrajinci mali možnosť pozorovať, že z dôvodu ohrozenia bezpečnosti svojich pracovníkov sa medzinárodné organizácie takmer vôbec nezapájajú do pomoci ľuďom v konfliktných zónach. „...Existencia prísnych pravidiel v týchto organizáciách (predovšetkým týkajúcich sa bezpečnosti spolupracovníkov) im nedovoľuje adekvátne reagovať a podporovať ľudí počas konfliktu. Ukážkovým príkladom je ukrajinský konflikt. Koncom januára (2015 – pozn. aut.) počas eskalácie bojových akcií boli prvými a kľúčovými aktérmi pri evakuácii civilného obyvateľstva z bojových zón práve domáci ukrajinskí dobrovoľníci. Ani jedna medzinárodná organizácia sa vecou nezaoberala až do otvorenia koridoru, lebo nemali záruky bezpečnosti.“ (ZN,UA, 2015, http://gazeta.dt.ua/socium/pro-gumanitarku-bez-kupyur-_.html) Ťažisko humanitárnej pomoci teda ani zďaleka neležalo za hranicami krajiny, ale práve na zmobilizovanej občianskej spoločnosti, množstve viac či menej sformalizovaných iniciatív, ktoré sa snažili pomôcť svojim spoluobčanom postihnutým vojnou a represiami.
Ďalšou fázou aktivít sú tie na pomedzí humanitárnej pomoci a komunitnej práce, ktoré sa snažia pomôcť integrovať presídlencov do ich nových komunít. Hľadajú spôsoby komunikácie, odbúravania stereotypov a vzájomnej nedôvery medzi pôvodným obyvateľstvom a prišelcami, ako aj spôsoby spoločného trávenia voľného času, či riešenia problémov municipalít, netýkajúcich sa bezprostredne presídlencov. V mnohých miestach sú práve presídlenci tou aktívnou zložkou miestnej komunity, ktorá túži zlepšiť podmienky vo svojom novom domove (viď príklad z mesta Kremenčug opísaný nižšie). Veľmi cennou zložkou občianskej spoločnosti na Ukrajine, ktorá je paradoxne relatívne málo viditeľná zo zahraničia, sú práve lokálne iniciatívy a projekty zamerané na kultúru, vzdelávanie, voľný čas, životné prostredie, či komunálne problémy miest a obcí. Tieto iniciatívy boli prítomné už pred r. 2013, ich dosah však často siahal len po hranice danej obce. Až po majdanských udalostiach sa ukázalo, že komunitný život dokáže viac, než len riešiť problém odpadkov či chýbajúceho kultúrneho vyžitia. Existujúce sociálne väzby a lídri so zručnosťami komunitného rozvoja sú schopní reagovať na celospoločenské konflikty a pôsobiť na miestnej úrovni ako katalyzátor hlbších spoločenských a politických zmien smerom k participatívnej demokracii a právnemu štátu.
Táto mnohostranná činnosť dobrovoľníkov priniesla nebývalú úctu k ľuďom, ktorí sa venujú dobrovoľníckej práci. Až do takej miery, že dobrovoľníctvo „prišlo do módy“. Ako uviedol jeden z respondentov, „ak si pred Majdanom povedal niekomu na Ukrajine, že si dobrovoľník, pozerali na teba ako na blázna. Teraz ak nedobrovoľníčiš, si mimo. Dobrovoľníctvo je módou. Byť dobrovoľníkom je ´in´.“ Dobrovoľníci sú podľa prieskumov verejnej mienky jednou z najvplyvnejších skupín. Tešia sa tiež najväčšej dôvere zo všetkých sociálnych skupín a inštitúcií v Ukrajine. Podľa údajov uverejnených na BBC (http://www.bbc.com/ukrainian/ukraine_in_russian/2015/08/150804_ru_s_dif_sociology_trust_rate) z leta 2015 dobrovoľníkom dôveruje až 67% Ukrajincov.
2. Dobrodel: komunitné iniciatívy ako hybná sila aktívneho občianstva
Príkladom životaschopnej časti ukrajinskej občianskej spoločnosti, ktorej vznik ani pôsobenie sa však bezprostredne neviažu k udalostiam z Majdanu je nezisková organizácia AHALAR z Černigova. Ako mnohé vznikla v polovici 90-tych rokov v čase boomu neziskového sektora spôsobeného aktivitou predovšetkým západných súkromných donorov po rozpade Sovietskeho zväzu. Od svojich počiatkov však lídri organizácie zvolili svoju vlastnú, a na vtedajšiu dobu originálnu stratégiu rozvoja, spočívajúcu v podpore malých prirodzených lokálnych iniciatív občanov. Tieto iniciatívy zvyčajne v svojich začiatkoch nie sú ukotvené v žiadnych mimovládnych organizáciách či oficiálnych inštitúciách. Dôležitým faktorom je rozvoj komunity. Tematické zameranie iniciatív je veľmi rozmanité, zahŕňa kultúrne, ekologické, ľudskoprávne, sociálne, či vzdelávacie aktivity. Organizácia poskytuje týmto komunitným lídrom nielen tréningy, ale aj každodenné konzultácie online či návštevy expertov v komunitách. V niektorých prípadoch podporujú komunity minigrantami.
Prelomovou aktivitou v sieti AHALAR bolo založenie portálu Dobrodel. Portál je výnimočný tým, že podporuje nielen výmenu informácií medzi komunitnými lídrami z celej Ukrajiny, medzi komunitami a širšou verejnosťou (napr. prostredníctvom prepojení na sociálne siete), ale aj crowdfundingové riešenia pre lokálny fundraising a spoluprácu s podnikateľským sektorom. Každý môže svoju komunitnú iniciatívu zaregistrovať na portály a hľadať pre ňu podporovateľov, dobrovoľníkov, či expertov. Portál je veľmi podrobne moderovaný a supervizovaný, takže obsahuje len aktivity, ktoré sú v súlade s misiou a hodnotami organizácie (nenásilie, pomoc iným, rozvoj komunity, dialóg, apod.). V čase písania tohto článku portál obsahoval približne 500 komunitných iniciatív v rôznom štádiu vývoja, od nápadov cez aktivity v realizácii, až po ukončené projekty. Z 30 podrobne monitorovaných iniciatív uvádzame príklady, ktoré ilustrujú obsahovú aj geografickú rozmanitosť.
Prípad 1: Zelená scéna, Černigov. Projekt vymyslela skupina hudobníkov, umelcov a hudobných redaktorov, ktorým nevyhovoval dovtedajší „zastaraný charakter kultúrneho života v meste“. Na začiatku bolo ich motiváciou vlastné kultúrne vyžitie a zábava pre okruh svojich známych. Postupne sa iniciatíva vyvinula na sériu pravidelných letných kultúrnych podujatí v zelených priestoroch mesta, pod spoločným názvom Zelená scéna. Okrem koncertov podujatia zahŕňali aj výstavy výtvarných diel, predvádzanie práce umeleckých remeselníkov, umelecké trhy, divadlo a iné formy umenia. Podujatia boli hojne navštevované aj zahraničnými umelcami. Organizátori spolupracujú s miestnou samosprávou a so súkromnými firmami. Do aktivít sa zapája množstvo dobrovoľníkov. Podľa odhadov sa v priebehu leta 2015 zúčastnilo predstavení okolo 8000 návštevníkov.
Prípad 2: Potrebujú našu pomoc, Domanivka – Mykolaivský región. Aktivita je zameraná na pomoc deťom s deviantným správaním a sklonmi k porušovaniu zákona, ktoré sú v zoznamoch úradu pre sociálnu prácu s deťmi. Iniciátori sú ľudia s dlhoročnými skúsenosťami v práci s deťmi so sociálne marginalizovaných rodín. Ich práca zahŕňa spoluprácu s miestnou políciou, úradom sociálnej starostlivosti, samosprávou, ale predovšetkým s rodinami týchto detí. Hlavným ťažiskom je organizovanie zmysluplných voľnočasových aktivít pre deti, súčasťou ktorých je aj sociálna starostlivosť a výchova (krúžky, detské tábory, apod.). Projekt funguje už niekoľko rokov a aj vďaka nemu sa v mestečku znížila kriminalita mládeže o viac ako 50%. Dôraz sa kladie na terénnu sociálnu prácu v rodinách.
Prípad 3: Občianska hliadka, Zdolbunov – Rivenský región. Aktivitu založil stredoškolák, syn komunitného aktivistu, miestny lokálpatriot. Cieľom je pomocou osvety, ale aj občianskej intervencie bojovať proti nelegálne rozmiestňovanej reklame a oznamom. Iniciatíva zahŕňa informovanie obyvateľov v miestnych médiách, spoluprácu s políciou, miestnou samosprávou, ale aj dobrovoľnícke akcie ako upratovanie mesta či čistenie domov od nelegálne nalepených inzerátov. Napriek tomu, že aktivita je organizovaná mladými ľuďmi, z ktorých mnohí nie sú plnoletí, javí znaky veľmi zrelého prístupu k hľadaniu riešení problémov na miestnej úrovni zapájaním rôznych aktérov, dialógom a príkladom dobrovoľníckej práce.
Prípad 4: Teritória dobra, Achtyrka – Sumský región. Iniciatíva sa viaže na dobročinnú webovú stránku, ktorá umožňuje ľuďom v mestečku pomáhať sociálne slabým spoluobčanom. Adresná charitatívna pomoc umožňuje prepájanie darcov a prijímateľov pomoci. Sprievodné aktivity v knižnici zas umožňujú diskusiu o sociálnych problémoch v meste a možnostiach ich riešenia. Zapájajú sa aj miestne médiá a samospráva, či už ako inštitúcie v rámci svojich kompetencií a zamerania, či už ich predstavitelia ako súkromné osoby. Širším cieľom tejto iniciatívy je aktivizácia komunitného života v Achtyrke.
Prípad 5: ArtDom – Tvorivosť prináša teplo rodného domu, Kremenčug – Poltavský región. Aktivita vznikla ako pokus vytvoriť voľnočasovú činnosť pre ženy – presídlenky. Pravidelné stretávanie sa na tvorivých dielňach v rôznych miestach, vrátane otvorených mestských priestorov, pod vedením umelcov či umeleckých remeselníkov, malo priniesť zníženie stresu a hľadanie nových sociálnych väzieb pre tieto ženy, ktoré stratili domov. V priebehu jednej letnej sezóny sa však ukázalo, že projekt má potenciál spájať presídlencov z miestnym obyvateľstvom, a navyše priniesol do mesta novú kvalitu stretávania a trávenia voľného času atraktívnu aj pre starousadlíkov, a to nielen ženy, ale aj mužov.
Mnohí komunitní aktivisti zo siete AHALAR udržujú medzi sebou živé kontakty nielen prostredníctvom portálu Dobrodel, ale aj vďaka podujatiam, ktoré spoločne navštevujú a navzájom sa na ne pozývajú. Aktuálne dianie v Ukrajine sa odzrkadľuje na charaktere projektov tým, že v mnohých sa objavujú presídlenci ako cieľová skupina. Viac sa zaoberajú riešením konfliktov a problémov v komunite spojených s presídlencami či vojnou (trauma vojakov navrátených z fronty), ale aj humanitárnych otázok.
3. Postoje komunitných lídrov k spoločenským zmenám po r. 2014
a) Motivácia pracovať s komunitou: „Páčilo sa mi, ako pracujú rodičia. Oni stále niečo robili, nejaké projekty, tak som sa inšpiroval. Páči sa mi pomáhať druhým, verím v to, že každý môže urobiť veľa, ak len veľmi chce.“ Andrej, 16 rokov, Zdolbunov (AO)
Všetci z respondentov prejavovali vieru v schopnosť každého človeka formovať realitu okolo seba a chuť zapojiť sa do tejto zmeny, alebo ju priamo iniciovať.
„My sa už nesmieme sťažovať, že máme zlého prezidenta, my sami sme povinní niečo meniť. Ale je to ťažké, veľa ľudí má taký postoj, že veď ja platím dane, prečo to niekto neurobí? Ja vravím tak urob sám, zdvihni zahodenú fľašu, natri si múrik pred domom... Potom dáš napiť túlavému psovi a už ti nie sú veci ukradnuté.“Alexandra, 39 rokov, Černigov (AF)
Z výpovedí cítiť optimizmus, ktorý títo ľudia šíria.
„Môj život sa za posledného poldruha roka zmenil úplne zásadne. Žila som v Lugansku, mala som krásny dom, svoj biznis, všetko bolo nádherné. Prišla vojna a bála som sa tam zostať. Ušla som, aby moje dieťa neprežívalo tie stresy, čo tam hrozili. ... Verila som, že sa mi všetko podarí. Keď už som raz tu, budem žiť tu a teraz a nebudem čakať, že sa raz vrátim tam. ... Ľudia okolo mňa sa na mňa pozerajú ako na stimul prizrieť sa svojmu životu a uvidieť, že sa majú veľmi dobre a prestať sa sťažovať.“Lena, 39 rokov, Kremenčug, presídlenka (LN)
„Vrátil som sa zo Španielska, kde som žil niekoľko rokov a vtedy všetci chceli odísť. Chcel som urobiť maličký projekt, ktorý by ukázal ľuďom, že sa dá urobiť niečo maličké u seba doma, aby všetci prichádzali k nám a nie my aby sme odchádzali za hranice.“ Andrej, 40 rokov, Kamenec Podolský (AZ)
„Otvoriť ľuďom pohľad na to, že naše mesto môže byť krásne, ak ho máme radi. Ak to neurobíme sami, nikto to nespraví.“LN
Mnohí z nich priznávajú, že svojimi aktivitami na začiatku uspokojovali aj svoje potreby inej kultúry, vzťahov v komunite, či trávenia voľného času.
„Nezúčastňovať sa Zelenej scény sa jednoducho nedalo. ... Mesto sa stalo otvorenejším pre nové informácie, pre kultúrny život, divadlo, filharmónia, ... prichádzajú turistické skupiny, ktoré špeciálne plánujú piatok, aby stihli Zelenú scénu.“Dmitryj, 38 rokov, Černigov (DJ)
„Pochopila som, že treba spájať ľudí. ... Okolo je toľko stresu v spoločnosti, toľko negatívnej informácie, že treba s tým bojovať, treba uvoľňovať to napätie, ktoré si najviac odnášajú práve ženy.“ LN
b) Ako ovplyvnili udalosti na Majdane život a prácu komunitných lídrov:
Každý z respondentov reagoval na túto otázku veľmi emocionálne. Hlboké, až intímne zdôverenia sa s vlastnými zážitkami z toho obdobia často prekračovali rámec výskumu.
„Veľmi sa všetko zmenilo. Kým to bol len Euromajdan, veľmi som sa nezapájala. Po sklamaní z r. 2004, rozčarovanie z Juščenka... Bola som nahnevaná, že sa nikto mňa neopýtal, či chcem do EU, že nebolo referendum. Potom v januári zbili študentov, potom miznú ľudia. Nielen takí nejakí ľudia, ale môj známy. Potom prvá obeť. Šok. Potom februárové udalosti. Nikto nemôže pracovať, všetci pozerajú telku. Helmy, čierny dym. Umierajú ľudia. Bola som vtedy na služobnej ceste v Kyjeve, tesne predtým, ako zablokovali metro. Nedostala som sa do centra. Doma som to potom videla v televízii, ako zabíjali ľudí. Potom ich pohreb. Strašne sa nás to dotklo, ich životopisy: Študent, učiteľ, profesor – ľudia s veľkým potenciálom. Potom vojna s Ruskom. Do poslednej chvíle neveríš, to sa nestane že vojna s Ruskom. Potom telefonáty od kamarátov a rodiny z Ruska, že prečo bombardujeme Donbas. Čo? My bombardujeme? Totálne nepochopenie. Potom v Kryme dupali po ukrajinských zástavách. No z druhej strany nás to spojilo. Ľuda sa začali stretávať a viac rozprávať. Zrazu vidíš nebo. Potom odchádzajú na front naši známi, snažíme sa im pomôcť s výbavou a zapájame sa do dobrovoľníctva. Náš kamarát padol pod Kramatorskom. Vďaka ťažkým zbraniam, ktoré oficiálne boli zakázané. Jeho pohreb sme veľmi prežívali.“ AF (etnická Ruska a Bieloruska)
„Je príjemné vidieť silu svojho národa, samoorganizáciu a to šialené dobrovoľníctvo. Už sa to nemôže vrátiť späť. Pocítili sme, že sa môžeme postaviť zlu.“DJ
„Chcela som v Kremenčugu chodiť po ulici a kričať, ľudia, ako vám je tu dobre!“LN (etnická Ruska, presídlenka z Luganska)
„Na Majdane som dobrovoľníčila. Zomrel tam môj dobrý kamarát. Dlho potom som nemohla pracovať, všetky ideály sa vo mne zlomili a musela som si vystavať svoju motiváciu odznova.“Katarína, 28 rokov, Kyjev (KK)
„Bojím sa o syna, má 22 rokov, bojím sa o budúcnosť. Nerozumiem, prečo sa u nás dejú takéto strašné veci. (plač) Je smutné, že tí, ktorí mohli urobiť tento svet krajším, už nie sú medzi nami.“Lena, 41 rokov, Černigov (LK)
c) Čo vidia ako najdôležitejšie pre budúcnosť svojej krajiny a svojej komunity:
Aj projekcia budúcnosti sa u komunitných aktivistov odvíja od ich videnia sveta, teda od ľudí, s ktorými pracujú.
„Všetko staré sa skôr či neskôr zmení. Ak budeme správne vychovávať mládež, môžeme predvídať aj vývoj krajiny.“ AO
„Nevrátiť sa z tej cesty, na ktorú sme nastúpili. Je také nebezpečenstvo, lebo ľudia si príliš zvykli, že za nich niekto rozhoduje. Rozmýšľajúci ľudia vidia, že nie všetko je dobré, čo sa u nás deje, ja tiež som nespokojná so súčasnou vládou, hoci som ich volila. Predovšetkým my sami musíme byť Európanmi.“ AF
„Dôležité je, že sa objavuje množstvo ľudí, ktorí robia svoje miesto lepším. Ak ich je veľa, pôjde dopredu celá krajina. Krajina vyletí na krídlach týchto ľudí.“LN
„Dialóg o tom, ako deliť peniaze, kompetencie, ako rozhodovať o prioritách. Zatiaľ to ešte nevieme. Treba sa nám učiť v zahraničí.“ Oľga, 56 rokov, Achtyrka
„Čestnosť a zodpovednosť. My všetci máme vzťah v korupcii, každý by mal začať od seba. Vrátiť sa k zodpovednosti a k hodnotám.“ KK
Mnohí z respondentov sa priznali, že udalosti posledných dvoch rokov priniesli u nich krízu identity spojenú s ich etnicitou, miestnou príslušnosťou (presídlenci), rodinou v zahraničí (informačná voja), či stretom so smrťou, chudobou, stratou pocitu bezpečia:
„Ja som polovičná Ruska a polovičná Bieloruska. Mám veľmi rada ruský jazyk, môj rodný jazyk, literatúru, kultúru. Keď bolo u nás obdobie násilnej ukrainizácie, nesúhlasila som s tým. Teraz je iná doba. Je vojna. Keby to prišlo teraz, súhlasila by som a nijako ma to neohrozí, lebo teraz je to jazyk nepriateľa a ešte sa to môže proti nám – Ukrajincom obrátiť. A veď je veľa krajín s rôznymi jazykmi...“ AF
„Vždy ma dráždilo, keď sa ma pýtali, či sa chcem vrátiť domov. Môj domov, to je Kremenčug, tam žijem. Lugansk, tam sú moje korene, odtiaľ je moja rodina. ... Najťažšie bolo vzdať sa možnosti návratu. Nechcem sa vrátiť. Minulý život už neexistuje a nechcem sa vrátiť do toho, čo tam je teraz.“ LN
„Keď som začala pracovať ako dobrovoľníčka, videla som deti, ktoré sú chudobné a vtedy som prehodnotila svoj život. Pochopila som, čo všetko mám a chcela som sa podeliť.“Katarína, 28 rokov, Kyjev KK
Záver:
Prípadové štúdie i rozhovory s komunitnými lídrami potvrdili, že títo napriek kritickému pohľadu na domácu i zahraničnú politiku zdieľajú optimistické vyhliadky na budúcnosť krajiny. Tento optimizmus odvíjajú od malých úspechov svojich lokálnych iniciatív a od zmien, ktoré pozorujú a ktorých sú súčasťou na miestnej úrovni. Táto podoba občianskej spoločnosti je najmä cez spopularizovaný pojem dobrovoľníctva pochopiteľná a akceptovateľná pre väčšinu občanov. Preto je na mieste podpora tohto typu prirodzeného lokálneho aktivizmu, ktorý postupne naberá prvky participatívnej demokracie cez zapájanie rôznorodých aktérov naprieč sektormi a sociálnou hierarchiou.
Tento článok vyšiel pod názvom: Dobrovoľníctvo a občianska angažovanosť ako kľúčové faktory transformácie občianskej spoločnosti v Ukrajine po udalostiach na Majdane.
Bibliografické údaje: Fialová, Z., 2015. Dobrovoľníctvo a občianska angažovanosť ako kľúčové faktory transformácie občianskej spoločnosti v Ukrajine po udalostiach na Majdane. In: Thinking Ahead for Sustainable Development, International Conference Booklet, Bratislava: Pontis Foundation.
