V Dubline sa už mnoho rokov stretáva skupina duchovných lídrov veľmi rozmanitých vierovyznaní. Rozprávajú sa navzájom, navštevujú školy, komunikujú s mestským zastupiteľstvom. Na čo je v katolíckom Írsku potrebný medzináboženský dialóg, o tom sme sa porozprávali s jedným z jeho protagonistov.
Zdieľajte s okolím
Zuza Fialová
08.06.2018 / 3 minúty čítania / prečítané 1427x
Adrian Cristea hovoril na konferencii Face to Face aj o tom, prečo je stále dôležité rozprávať sa zoči-voči.
V Írsku sú predsa všetci katolíci, aký má teda zmysel medzináboženský dialóg?
Írsko zažilo veľmi náhly skok do mora multikulturalizmu. V priebehu posledných 25 rokov sme sa posunuli od katolíckej monokultúrnej spoločnosti – bielej, k spoločnosti veľmi rozmanitej. A toto je niečo, čo potrebujeme vstrebať. Všímame si rôzne miesta v Európe, ktoré sa stretávajú s týmto javom oveľa dlhšie ako my, ako sa vyrovnávali s diverzitou. Sú s tým spojené viaceré otázky, napr. imigrácia, integrácia alebo asimilácia, rôzne právne systémy v Európe majú rôzne stratégie. Niektoré im fungovali, niektoré nie. A teraz môžeme vidieť výsledky tých rozhodnutí, ktoré boli urobené pred istým časom. Máme preto dobrú pozíciu, máme toto malé okienko príležitosti, kde sa môžeme pozrieť vôkol a povedať aha, táto politika tamto nefungovala alebo tamtá fungovala. Je tam niečo, čo si vieme vziať ako príklad a uplatniť to v našom kontexte tak, aby to pre nás fungovalo?
Ako v praxi vyzerá taký medzináboženský dialóg?
Pracujem pre organizáciu, ktorá sa volá Dublin City Interfaith Forum (Medzináboženské fórum mesta Dublin). Je to vlastne sieť predstaviteľov a lídrov rôznych náboženských skupín, ktoré sú dnes súčasťou života nášho mesta. Máme širokú a rozmanitú sieť. Máme predstaviteľov bahájskej komunity, budhistov (vlastne idem v abecednom poradí), kresťanských komunít. Kresťanské komunity sú veľmi rôznorodé s viacerými denomináciami. Katolíci sú len jednou z nich. Protestanti: Tu máme Cirkev Írska, čo sú anglikáni, luteránov, máme metodistov, presbyteriánov, pravoslávnych východných ale aj orientálnych, máme tu predstaviteľov z Indie, Eritrei alebo Etiópie, máme predstaviteľov komunity sikhov, hinduistov, židov, znovu v podobe rôznych skupín, progresívnejších či konzervatívnejších, moslimov, máme predstaviteľov štyroch hlavných mešít v meste. Je nás okolo 25 až 30 ľudí, keď sa všetci zhromaždíme okolo stola. A stretávame sa za stolom pravidelne. Čo robíme v praxi? Pracujeme so školami. Ideme do stredných škôl a snažíme sa zapojiť žiakov do diskusií o tom, čo sa im zdá dôležité v rôznych duchovných tradíciách. Odpovedáme na ich súčasné otázky, rozprávame sa o ISIS, ako ten problém na nich vplýva. Rozprávame sa o ich problémoch. Jedna časť je práca so školami, druhá je práca s mestom. Sme v kontakte s miestnou samosprávou, akékoľvek podujatia sa organizujú v meste, sme ich súčasťou. Naša platforma je potrebná pre samosprávu, lebo máme dosah na komunity, ktoré by boli inak pre samosprávu ťažšie dosiahnuteľné. Sprostredkujeme prepojenie medzi mestom a náboženskými skupinami. Pre ne je to dôležité, lebo majú platformu, kde môžu vysloviť svoje potreby či problémy.
Aký má samospráva záujem na podpore medzináboženského dialógu?
Po prvé chcú, aby si tie komunity medzi sebou vychádzali. A tiež aby sa služby dostali ku všetkým. Akékoľvek politiky či predpisy sú prijaté, všetci ich dodržujú a chápu. A v meste, kde ľudia spolu vychádzajú, kde je verejný priestor rovnocenne zdieľaný a využívaný, tam máte obyvateľstvo, ktoré je relatívne v pohode a šťastné. A to predchádza konfliktom, ale aj strachu a nervozite v komunite.
Žijeme v digitálnom veku. Je stále potrebné rozprávať sa zoči-voči?
Táto sieť by neexistovala, ak by sme sa navzájom nerozprávali. Rozprávame sa na stretnutiach, alebo ideme a navštevujeme sa navzájom vo svojich motlitebniach. Pravidelne chodíme do mešít, chodíme do kostolov, chrámov, gurdvár, ideme tam a ľudia nám o sebe rozprávajú veľmi neformálne. Rozprávajú nám o svojich tradíciách, rozprávajú nám o čomkoľvek, čo je pre nich dôležité. Rozprávame sa pri šálke čaju, lebo my teda pijeme čaj. Rozprávame sa o sebe a svojich rodinách. Za tie roky sme sa stali priateľmi. Ja by som nikdy nepodceňoval dôležitosť toho, že si spolu sadneme a rozprávame sa. Či už o futbalovom zápase, alebo o nejakej veľmi vážnej veci. Rozprávanie zoči-voči je základ.
Komunity
Hodnotové konflikty
Európa
Zuza Fialová
Zuza Fialová je medzinárodne renomovaná expertka v...
Zobraziť viac >
Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).
Zuza Fialová je medzinárodne renomovaná expertka v oblastiach riešenia konfliktov, ľudských práv, demokratickej transformácie a medzinárodného rozvoja. Svoje skúsenosti získavala prácou pre rôzne medzinárodné organizácie vrátane OBSE a NATO, ako aj pre miestne ľudskoprávne a advokačné organizácie, vzdelávacie inštitúcie a štátne úrady na Slovensku i v zahraničí. Jej profesionálna dráha začala v roku 1992 a zahŕňa pozície výskumníčky, školiteľky a terénnej pracovníčky. Je autorkou viac ako 50 odborných publikácií a jej kniha o monitorovaní ľudských práv bola vydaná v piatich jazykoch, vrátane azerbajdžanského. Jej pracovná pôsobnosť zahŕňa viac ako 20 krajín Európy a Ázie, vrátane dvojročného pôsobenia v Afganistane.
Magisterský titul zo sociológie získala na Univerzite Komenského v Bratislave (1995), doktorandské štúdium absolvovala na Inštitúte politických štúdií Poľskej akadémie vied vo Varšave (1999).
Od roku 1997 sa venuje výučbe a tréningom pre dospelých. Vytvorila špeciálne vzdelávacie programy pre neziskové organizácie, štátne inštitúcie a univerzity v niekoľkých krajinách. Je tiež spoluautorkou rôznych vzdelávacích príručiek zameraných na prácu s konfliktami. Súčasne sa zameriava najmä na spoločenské aspekty klimatickej krízy, vrátane konfliktov súvisiacich so zelenou transformáciou, riadením prírodných zdrojov a hodnotovým prístupom k prírode. Vedie tréningy v oblasti komunikačných techník a dialógu pre zástupcov verejnej správy, vedeckej komunity a neziskového sektora.
Výmena na poste riaditeľa
Po 12 rokoch riadenia PDCS sa Kaja Miková rozhodla odstúpiť z pozície riaditeľky a venovať sa výhradne odbornej práci na Slovensku a v medzinárodnom kontexte.
Od septembra 2024 riadenie PDCS preberá Lukáš Zorád. Lukáš dlhodobo v PDCS pôsobil ako projektový koordinátor, neskôr programový riaditeľ, ale aj ako odborný pracovník so zameraním najmä na prevenciu extrémizmu, depolarizáciu, či stratégie ako sa vysporiadať s rôznymi online hrozbami od nenávistných prejavov až po užívateľskú a organizačnú kyberbezpečnosť. Lukáš má hlboké porozumenie poslaniu PDCS a dokáže organizáciu viesť v súlade s hodnotami dialógu, posilňovania demokratickej kultúry v spoločnosti i nenásilného riešenia konfliktov.
Prečítajte si o našich hlavných aktivitách v minulom roku vo výročnej správe 2023.
Novinky z našej publikačnej činnosti
Naša nová príručka nasvetľuje environmentálne konflikty z rôznych pohľadov a prináša nástroje, ako si s nimi lepšie poradiť v každodennej práci. Stiahnuť si ju môžete na našej web stránke.