Povedz mi niečo o dôvodoch, prečo ste sa rozhodli zapojiť do Programu digitálneho aktivizmu?
Uvedomovali sme si, že ako organizácia máme slabé znalosti v témach dezinformácií a v oblasti kyberbezpečnosti. Zažili sme situáciu, keď hackeri napadli náš web, a trvalo nám dva roky, kým sme sa z toho úplne dostali a dali ho dokopy. Vedeli sme, že v oblasti kyberbezpečnosti nerobíme nič ani pre mladých ľudí. Pri rozhovoroch s nimi vidíme, že často veria rôznym hlúpostiam. Nejde len o informácie z online priestoru, ale aj o tie, ktoré si vypočujú v reálnom svete a okamžite im uveria.
Ako organizácia aj ako komunita zažívame veľa útokov aj v reálnom svete. Ľudia o nás nič nevedia, ale napriek tomu majú na nás názor, ktorý aktívne šíria – lebo Orava. Cítime negatívne dopady: mladí ľudia, ktorí k nám prídu, majú často predsudky už vopred. Urobia si názor na diaľku a trvá, kým prelomíme bariéry.
Romana Michaela Michalíková, projektová manažérka a Lukáš Vojtuš, ktorý vedie rolové hry larp. Foto L. Stanek
Akí sú mladí ľudia, s ktorými pracujete, a ako sa im dnes na Orave žije?
Pracujeme hlavne s mladými vo veku 14 – 18 rokov. Vidíme dva protipóly. Máme mladých, ktorí sú veľmi aktívni, otvorení, chcú veci meniť, zapájať sa a posúvať ďalej. Na druhej strane máme mladých, ktorí sú zmätení, bojujú s nízkym sebavedomím a s tým, že sú od malička nálepkovaní. Majú silné problémy vo vzťahoch – možno tvrdia, že vedia žiť a nadväzovať vzťahy, ale v skutočnosti to nezvládajú.
Vidíme, že mnoho mladých ľudí nemá odvahu púšťať sa do nových vecí. Ak sa im niečo zdá byť náročné, reagujú útekom, a pritom ani presne nevedia, čo ich čaká. Zapnú si svoje prirodzené obranné mechanizmy a nezapoja sa. Niekedy, aj keď sú už tu, by najradšej ostali zavretí vo svojich izbách, pripojení na Wi-Fi. Prvá otázka, keď prídu, býva: Aké je heslo na Wi-Fi? To im však nedávame, a to je pre nich náročné. Vidíme, že veľa mladých žije izolovane – chodia do školy a potom sú doma na internete.
Vnímate aj nejaké širšie trendy, ktoré ovplyvňujú život mladých ľudí na Orave?
Vidíme, že im často chýbajú pozitívne vzory, ktoré by mohli nasledovať. Potrebujú zdravé a funkčné spoločenstvo, ktoré však často nemajú. Na niektorých miestach existuje, ale väčšinou chýba. Mladí potrebujú zdravé komunity, ktoré ich budú podporovať a ťahať dopredu, nie také, ktoré ich vedú do patologických vzťahov.
Medzi mladými ľuďmi sú veľké sociálne rozdiely. V našom komunitnom centre pracujeme aj s deťmi zo sociálne slabých skupín a rozdiely sú výrazné. Mladí z týchto skupín často zažívajú neúspech a sú nálepkovaní ako problémoví. To ich vedie k tomu, že sa sami ako problémoví prezentujú – je to ich spôsob, ako na seba upozorniť. Ich sebavedomie je však na bode mrazu.
Vnímam, že mladí dnes asi najviac riešia otázku, kým sú a aký je zmysel ich existencie. Často sa tiež pýtajú: Čo robiť, aby ma mal niekto rád? Na tieto otázky hľadajú odpovede rôznymi spôsobmi, no žiaľ, nie vždy tými najlepšími.
Ako vaša účasť v Projekte digitálneho aktivizmu ovplyvnila vašu mimovládku?
Ako organizácia sme naplno pochopili, aké dôležité je zaoberať sa kyberbezpečnosťou. Hoci sme stále na začiatku, už sme si nastavili konkrétne kroky, aby sme boli lepšie chránení. Teraz vieme, čo robiť, aby sme predišli podobným situáciám, ako bola tá pred dvomi rokmi. Toto považujem za najväčší prínos celej iniciatívy.
Ďalším prínosom bolo vytvorenie konkrétnych nástrojov, ktoré nám umožnili vstúpiť do témy dezinformácií a zaoberať sa nimi z rôznych uhlov pohľadu. Napríklad v oblastiach práce s rodičmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, kyberbezpečnosti a vývoja dezinformačného larpu (Live Action Role-Playing, rolová hra naživo). Získali sme nielen cenné skúsenosti pre našu vlastnú ochranu, ale aj príležitosť vytvoriť nástroje, ktoré túto tému dokážu otvárať pre rôzne cieľové skupiny.
V oblasti práce s rodičmi sme vytvorili sériu podcastov, ktorých cieľom je motivovať ich, aby prevzali kontrolu nad tým, čo ich deti robia v online svete. Konkrétny príklad: stretli sme sa s matkou, ktorá vedela, že jej dieťa trávi príliš veľa času na telefóne, ale bála sa mu ho vziať, pretože to medzi nimi spôsobovalo veľké konflikty. Neuvedomovala si, že ona ako rodič musí nastaviť hranice, nie jej dieťa. Toto bola jedna z tém, ktoré sme priniesli – zdôrazniť dôležitosť hraníc. Rodičia získali konkrétne nástroje a tipy, ako postupovať – napríklad ako hovoriť s mladými, ako nastavovať pravidlá tak, aby boli deti chránené aj v online prostredí.
V občianskom združení VIAC máme dlhodobý cieľ robiť prevenciu s využitím inovatívnych nástrojov, ako je napríklad zážitkové učenie cez larp. Chceme, aby mladí pocítili, ako ľahko môžu byť ovplyvnení, a zároveň aby pochopili, ako fungujú dezinformácie.
Zostaňme chvíľu pri larpe. Aké reakcie dostávate od účastníkov, ktorí si túto rolovú hru zahrajú?
Väčšinu mladých hranie baví, je to pre nich atraktívna metóda. Ich reakcie sú veľmi pozitívne. Každá skupina si z toho niečo odnesie – niečo konkrétne, čo im pomôže zmeniť ich postoje. Ani raz sa nám nestalo, že by larp skupinu nezasiahol. Každý z účastníkov sa dokázal stotožniť s postavou, ktorú hral. Táto identifikácia im pomohla lepšie pochopiť situácie, v ktorých sa ocitli, a vnímať súvislosti dezinformácií v širšom kontexte.
Rolová hra larp na tému dezinformacií, Foto OZ VIAC
Čo sú podľa vás hlavné zistenia, ktoré si z larpu odnesú?
Mladí si často uvedomia, že si musia dávať väčší pozor na to, aké informácie prijímajú, a naučia sa ich overovať. Často ich prekvapí, ako ľahko sa nechajú ovplyvniť situáciou, ktorá vznikne v rámci hry. Larp vždy prepájame aj s ďalšími naväzujúcimi aktivitami, ktoré celkový dojem ešte prehĺbia. Pri spätnej väzbe veľa účastníkov uviedlo, že ich znalosti v oblasti dezinformácií boli veľmi obmedzené a že si osvojili mechanizmy na overovanie informácií.
Zároveň, keď v larpe zažijú moment prekvapenia, často hovoria, že to vôbec nečakali. To ich vedie k reflexii – uvedomia si, že v určitých oblastiach môžu skutočne žiť v klamstvách, ktoré si doteraz neuvedomovali.
Aké skúsenosti priniesol nový larp na tému dezinoformácií do OZ VIAC?
Každý dizajn vyžaduje rozvoj zručností a nikdy sa nezastaví. Počas procesu dizajnovania musíte prekonávať prekážky, riešiť problémy a neustále sa učiť. My sme predtým bežne robili larpy pre 10 – 20 účastníkov. Vďaka projektu sme mohli pripraviť veľký larp pre 30 ľudí a navyše s novou témou dezinformácií. Rozpracovanie tejto témy a vytvorenie veľkého formátu je pre nás veľkým prínosom.
Máme zámer zahrnúť dezinformačný larp do uceleného programu. Ten bude zahŕňať viacero aktivít – napríklad po odohraní larpu by sme ešte niekoľkokrát prišli do školy a realizovali nadväzujúce aktivity, ktoré by upevnili orientáciu mladých v problematike dezinformácií.
Rolová hra larp na tému dezinformacií, Foto OZ VIAC
Rozhovor vznikol v rámci Programu digitálneho aktivizmu.
