Gaslighting - manipulatívna technika „blikajúcej plynovej lampy“

Gaslighting v osobných vzťahoch

Paula je mladá žena, ktorá žije v Londýne so svojou tetou, slávnou opernou speváčkou. Počas lúpežného prepadu jej tetu zavraždia a Paula sa v hrôze rozhodne odsťahovať do Talianska. O desať rokov na to sa zoznámi s vysoko inteligentným a príťažlivým klaviristom Gregorym a po krátkej známosti sa zaň vydá. Ten ju presvedčí, aby sa presťahovali naspäť do Londýna, do bývalého domu jej tety. Paula netuší, že novomanžel Gregory je vrahom jej tety. Zamilovanosť predstiera, aby získal jej dôveru a odhalil miesto v dome, kam jej teta schovala vzácnu skrinku so šperkami. V dome dochádza k nevysvetliteľným javom.

Ozývajú sa hrôzostrašné zvuky, zdá sa, ako by sa v dome niekto pohyboval. Záhadné javy Paulu stále viac zneisťujú. Svetlo plynových lámp sa chvíľami rozjasní a chvíľami zasa stlmí, kroky počuť, aj keď v dome nik nie je. Niektoré veci z domu miznú a opäť sa objavujú na iných miestach. Paula sa sťažuje svojmu mužovi, ale ten sťažnosti odmieta a zosmiešňuje. Dáva jej najavo, že sa správa vzťahovačne a bláznivo. Paula nemôže spávať, zvierajú ju úzkosti a panika. Stráca akýkoľvek záchytný bod. Keď volá o pomoc a Gregory vstúpi do miestnosti, aby skontroloval, čo sa deje, nepravidelné stmievanie a rozsvecovanie lámp prestáva. Svetielkovanie lámp, pohyby a zvuky vníma len ona a po čase Paula prestáva veriť svojim zmyslom. Predsa nie je možné, aby sa to všetko dialo bez toho, aby si to zaznamenal aj jej muž, alebo ktokoľvek iný v dome. Bola by to neuveriteľná súhra náhod. Dá sa veriť vonkajšej realite? Dá sa spoliehať na svoje zmysly, ak v minulosti platilo všetko, čo Paula vnímala? Čo ak mi najbližší človek, ktorému stopercentne verím, hovorí, že všetko je inak? Paula dochádza k presvedčeniu, že chyba musí byť v nej. Z pôvabnej pokojnej ženy sa stáva uzlíček nervov, strhaná neurastenička, ktorá nevie rozlíšiť ktoré zo odstrašujúcich zvukov a pohybov sa dejú naozaj a ktoré iba v jej hlave. Takto asi vyzerajú halucinácie. Toto asi prežíva človek, ktorý sa regulárne zbláznil. A jej muž Gregory to potvrdzuje. Ak máš stále pocit, že plynové lampy blikajú, aj keď je dom prázdny, ak okolo teba bez príčiny pretrvávajú zvuky, ktoré počuješ len ty, problém je v tebe. Dokazuje to, že si sa zbláznila, opakuje jej Gregory... Paula netuší, že nevysvetliteľné blikanie lámp a zvuky spôsobuje práve Gregory. Ten manipuluje so svetelnými a zvukovými podnetmi, aby svoju ženu dohnal k šialenstvu. Vie, že raz sa zmocní šperkov, ktoré sú schované niekde v dome.

To je obsah amerického čiernobieleho thrilleru nazvaného „Gaslight“ (Svetlo plynových lámp) z roku 1944, natočeného podľa divadelnej hry z roku 1938. Nezabudnuteľnú rolu, ženy na pokraji šialenstva, ktorá prestáva rozlišovať, čo sa deje naozaj a čo iba v jej hlave, si vo filme zahrala slávna herečka Ingrid Bergmannová. Film Gaslight geniálne zobrazil zriedkavú ale mimoriadne zákernú techniku manipulácie, ktorá neskôr (v 60-tych rokoch) získala označenie „gaslighting“.

Film Gaslight https://www.youtube.com/watch?v=0ToLfQU2xmg

„Gaslighting“ je prepracovaná a mimoriadne zákerná technika psychologickej manipulácie, ktorá väčšinou prebieha dlhší čas. Je založená na tom, že psychopatický, ale dosť inteligentný manipulátor sa orientuje na obeť, ktorá je citlivá až hypersenzitívna a vnímavá na vonkajšie signály. Zámerom manipulátora („Gaslightera“) je vytvárať nekončiacu sériu komunikačných situácií, ktoré majú za cieľ postupne podkopať dôveru obete v jeho/jej schopnosť rozlíšiť pravdu a nepravdu, to, čo je pre obeť dobré a zlé, spochybniť či sa skutočnosť, ktorú obeť vníma, reálne deje. Dosiahnuť stav, keď sa všetko čo obeť vníma natoľko odlišuje od toho čo vidí jej okolie, že obeť začne pochybovať o svojom vnímaní, o tom, či má pod kontrolou svoje zmysly, pochybovať o svojom duševnom zdraví. Pri poškodenom sebahodnotení a schopnosti validovať svoje vnímanie, dochádza k zneisteniu obete, väčšej závislosti na manipulujúcom „gaslighterovi“ a väčšej zraniteľnosti voči ďalšej manipulácii. Ničivý dôsledok útokov sa v neskoršej fáze nedosahuje aktívnym konaním agresora, obeť si osvojí zdôvodnenie agresora a vo vnútri sa zožiera aj bez priameho pokračovania útokov – devastácia obete sa šíri prostredníctvom mechanizmov introjekcie (Calef, Weinshel, 1981) Edward Weinshel upozornil , že na takúto deštruktívnu komunikáciu treba dvoch partnerov – toho, kto manipuluje ale aj toho, kto sa postupne nastaví tak , že umožňuje a nechtiac povzbudzuje túto manipuláciu. Weinshell hovorí o „dysfunkčnom tanci“, kde jedna osoba “externalizuje a projikuje“ a druhá „inkorporuje a asimiluje“, hovorí, že je to ako komunikácia tvrdej „gumy a lepidla“.

„Gaslighter“ býva človekom s psychopatickou poruchou osobnosti, ktorý si formou narcistického zneužívania, uspokojuje vlastnú patologickú potrebu byť uznávaným, váženým, dôležitým. Túto mocenskú potrebu nedokáže naplniť vlastným intelektuálnym výkonom, tvorivosťou alebo pracovitosťou (tak to býva u väčšiny zdravých ľudí). Zásoby pre svoje „narcistické palivo“ dosahuje vyhľadávaním zraniteľných ľudí a ich premenou na intelektuálnych a emocionálnych otrokov, ktorými paradoxne pohŕda kvôli ich zraniteľnosti a strate osobnostnej odolnosti. „Gaslighter“ má taktiež narušenie vnímanie reality a aj keď sú jeho manipulatívne kroky zámerné nie vždy vidí kontext a súvislosti vzťahových situácií, do ktorých dostáva ľudí zo svojho okolia. Gaslighter často projikuje (premieta) svoju úzkosť a emočnú neistotu do iných ľudí. Týmto spôsobom sa vyrovnávajú s neprijímanými emóciami u seba. Ak sami seba presvedčia, že ich partner začal s nenávisťou a podrazmi, umožní im to vidieť vlastné nepatričné správanie len ako pochopiteľnú odpoveď na neakceptovateľné kroky partnera. Umožňuje im to ospravedlniť/ zdôvodniť vlastnú agresiu a lži, lebo to zlo pochádza od partnera a „gaslighter“ iba „odpovedá“. Ak sa manipulátorovi poradí rozložiť jeho obeť. Ak sa u obete podarí navodiť pocit, že táto obeť nechápe čo sa to deje okolo, ak obeť začne byť úplne dezintegrovaná, manipulátor boduje. Môže začať výraznejšie kontrolovať vzťah s obeťou, posilniť svoju moc, hrať rolu toho stabilnejšieho, ktorý ostáva neotrasený nepochopiteľnými nepríjemnými zmenami, ktoré sa dejú okolo. „Gaslighter“ potrebuje rozbabrať istotu a stabilitu vo vzťahu, boduje a získava navrch len ak sa nedá spoliehať na pravidlá a pravdy, ktoré platili pred tým. Niekedy je „gaslighting výsledkom tzv. „romantického terorizmu“ (Jeffries, Hayes , 2015) , teda nezrelého správania narcistických jedincov, ktorí účelovo vyrábajú konflikty bez obsahu, pretože chcú pociťovať lásku vo vzťahu a nevedia sa dopracovať k vyjadrovaniu a prežívaniu citov normálnym neubližujúcim spôsobom.

Výroky, ktoré sú typické pre „gaslightera“, spravidla zneisťujú ich adresáta. Pri „správnom“ dávkovaní môžu človeka dohnať až do záchvatov bezmocnosti a dezintegrácie vlastnej osobnosti. Gaslighter dohromady mieša sarkastické výroky, ponižovanie, útoky a zosmiešňovanie, pričom nie je jasné kedy hovorí vážne a kedy vtipkuje, ktoré tvrdenie je výrazom pochopenia a ktoré je čistou paródiou na vcítenie sa toho čo prežíva ten druhý.

Najčastejšími manipulatívnymi ťahmi gaslightingu sú:

• odmietnutie počúvať a prijať nejakú spätnú väzbu („...toto mi už nikdy, nikdy nehovor... toto ma ničí, čo tým chceš dosiahnuť, že ma takto dráždiš...“) ;
• spochybňovanie kompetencie, pamäti a úsudku obete – aj v situáciách keď si to obeť presne pamätá (ako to môžeš tvrdiť, veď o tebe je známe , že si nič nepamätáš, to sa dialo už strašne dávno, ale určite nie tak ako to opisuješ...);
• blokovanie a presmerovanie konverzácie na iné témy (“...a od koho to máš, určite od tej ... však vieš , že jej sa nedá veriť ani slovo, kde presne to malo byť a v ktorom čase presne... vidíš , že nevieš poriadne uviesť ani miesto ani presný čas“);
• trivializácia (“...a to vážne sa chceš zaoberať takou blbosťou, na pitoresknosti nemám čas... také nepodstatnosti keby som mal riešiť každý deň, tak sa zbláznim... tak ako ty teraz“);
• zabudnutie alebo popretie („nič mi to nehovorí, o niečom takom som nikdy nepočul, ... nepoznám ho a na tom mieste som tuším nikdy nebol“).

Typickými zvratmi „gaslightera“ sú napríklad takéto výroky:

• to som len tak žartoval, to predsa pozná každý... kto by tie slová myslel vážne...;
• nič také sa nestalo, to je čistá fantázia, spamätaj sa, to sa ti muselo snívať; (o jave, ktorý adresát videl na vlastné oči)
• nesmieš byť tak precitlivený/á, to už fakt preháňaš, správaš sa ako hysterka;
• načo také emócie...cirkus kvôli ničomu...niečo sa ti zazdalo, nepríde ti blbé otravovať s tým ostatných...;
• to si nemohla počuť na vlastné uši, lebo som nikdy nič také nepovedal, nikdy...;
• a to necítiš, že ti klamali, áno aj tvoja rodina, aj tvoji kamaráti, ktorí neklamú, všetci ti klamali...;
• už zasa?? S nikým nie je problém... ale ty musíš všetko komplikovať...vždy, iba ty. Mohol/mohla by si niekedy myslieť aj na druhých. Nie iba na seba a na to, ako to vidíš ty...mohol/mohla by si brať ohľad aj na druhých , aspoň trochu...

Terapeutka Stephanie Moulton Sarkis napísala peknú knihu „Gaslighting: Recognize Manipulative and Emotionally Abusive People - and Break Free“ (Gaslighting: Ako rozpoznať manipulatívnych emočne zneužívajúcich ľudí a oslobodiť sa).

V nej opisuje 11 častých prejavov v správaní „gaslightera“:

1. Pokojne hovorí jednoznačné lži. Viete, že to čo hovorí nemôže byť pravda ani náhodou. Napriek tomu vám surovo klame do očí. Bez zaváhania, bez akéhokoľvek pohybu tváre. Prečo to robia tak surovo. Lebo tvoria precedens. Raz keď prinesú ozaj brutálnu lož, už si nebudete istí čímkoľvek, čo ten človek hovorí. Cieľom je udržiavať obeť v neistote a narušiť jej rovnováhu.
2. Poprie, že by niečo kedykoľvek povedal, aj keď máte v rukách priamy dôkaz.Viete, že niečo povedal; viete že ste to naisto počuli. A on to poprie, „zmyje to zo stola“. Začnete spochybňovať svoju realitu. A čím viac spochybňujete vlastnú realitu, tým viac akceptujete tú jeho.
3. Zneužíva to, čo je vám blízke a drahé. Používa to ako muníciu. Vie aké dôležité sú pre vás vaše deti, vie ako kľúčová je pre vás vlastná identita. Takže možno to budú dva prvé terče, na ktoré zaútočí. Ak máte deti, povie vám, že mať deti bola chyba. Povie vám , že by ste mohli byť hodnotným človekom, keby ste nemali tak veľa zlých vlastností. Zaútočí na veci, ktoré sú vo vašom živote tie najdôležitejšie.
4. Po čase vás dostane na kolená.To je jednou zo zákerností „gaslightingu“ – deje sa postupne počas dlhšieho obdobia. Malá lož tu väčšia tam, občasná kúsavá poznámka a potom sa to zahusťuje. Aj ľudí , ktorí sú sebaistí a otvorení, môže gaslighting pohltiť – je mimoriadne efektívny. Funguje ako žaba v hrnci so stále teplejšou vodou. Prichádza postupne, takže žaba nevyskočí a uvarí sa.
5. Jeho činy nezodpovedajú slovám. Keď sa ocitnete v kontakte s „gaslighterom“, všímajte si čo robí, nie čo hovorí. To čo hovorí, je nepodstatné, sú to len zvuky. To čo robí, je to jediné čo u neho podstatné.
6. Posilňuje pozitívne odmeňujúce správanie, aby vás zmiatol. Človek, ktorý vás ničí a denne vám To vám len pridá na neistote. Poviete si, o možno nie je až tak zlý. Ale áno, je. Toto je vykalkulovaný krok, ktorý vás má udržať v závislosti. A pozrite si aj začo vás chváli. Obyčajne je to niečo, z čoho má najväčší prospech samotný manipulátor.
7. Vie, že chaos ľudí oslabuje. Gaslighter vie, že ľudia majú radi stabilitu a normálnosť, situácie, keď sa môžu spoľahnúť, že veci budú fungovať ako obyčajne. Cieľom manipulátora je vykývať svoje obete z koreňov, aby si neboli istí ničím, aby si museli znova a znova overovať, čo sa deje.
8. „Číta“ myšlienky obete, inak ich interpretuje, a prisudzuje obeti, čo si myslela. Neustále obviňuje obeť z klamstva alebo z toho, že pije alebo berie lieky. To sa deje tak často, že obeť začína pochybovať o sebe a prestáva rozlišovať, kedy sa takého správania dopúšťa „gaslighter“ a kedy obeť.
9. Snaží sa popudiť ľudí z okolia proti obeti.„Gaslighteri“ sú majstri v získavaní ľudí, ktorých si vedia nakloniť. Týchto ľudí potom používajú proti obeti. Potom majú voči obeti poznámky typu: „Tento človek vie, že nemáš pravdu.“ Ona vie, že si v domácnosti nepoužiteľná.“ Možno í ľudia nič také nepovedali, „gaslighter“ je konštantný klamár. Robí to preto, aby obeť nevedela na koho sa môže obrátiť a na koho nie. Izolovanosť obete dáva manipulátorovi viac moci.
10. Gaslighter nahovorí ľuďom z okolia obete, že obeť je bláznivá. Vie, že ak ľudia uveria, že obeť je bláznivá, nebudú brať vážne jej komentáre o tom, že gaslighter zneužíva svoju moc a správa sa nekontrolovane. Je to majstrovsky zákerná technika.
11. Bude vám tvrdiť, že všetci naokolo vám klamú.To obeť privádza k tomu, aby spochybňovala svoju realitu. Ak všetci klamú tak komu sa dá veriť? Účelom je , aby sa obeť stala závislejšou od „gaslightera“ a upadla do ešte hlbšej pasce skresľovania reality.

Gaslighting sa vyvíja v čase a postupne formuje patologický vzťah manipulátora a stále viac dezitegrovanej obete. Štádiá ktorými sa upevňuje tento patologický vzťah označil Bryant Welsch (2018) ako „zvádzanie“ (teda obdobie, keď manipulátor získava pozornosť dôveru obete). Ďalšími štádiami sú „zmätok“ (teda dlhé obdobie, keď ako následok nepredvídateľného a nekoherentného správania manipulátora obeť zažíva neporozumenie bez konca, neistotu, chaos a prichádza o minulé istoty, o ktoré sa mohla oprieť), štádium nazvané „úzkosť“ (kde je prevládajúcim pocitom úzkosť bez obsahu, ktorá vyplýva z chaosu a straty oporných bodov, ktoré potrebujeme k vyrovnanému životu). Po nich nasleduje „otupenie“ (zablokovanie a presun pozornosti od manipulátora na iné potenciálne ohrozujúce javy a ľudí). Ďalej dochádza „izolácii“ obete od vonkajšieho sveta, ktorý by mohol obeti poskytnúť objektívnejší odstup od bolestivej skutočnosti. Posledným štádiom je plná „dominancia“, kde je vzťah charakterizovaný plnou mocou manipulátora a absolútnou závislosťou obete.

Prečítajte si aj blog Gaslighting v politike, médiách a vo virtuálnom svete.

Literatúra:

Sarkis: 11 Warning Signs of Gaslighting. Gaslighting is a manipulation tactic used to gain power. And it works too well. Psychology Today, Posted January 22, 2017. https://www.psychologytoday.com/us/blog/here-there-and-everywhere/201701/11-warning-signs-gaslighting

Stephanie Moulton Sarkis: Gaslighting. Da Capo Press, 2018

Stephanie Sarkis : Donald Trump is a classic gaslighter in an abusive relationship with America , USA Today Oct 3, 2018

Hayley Coyle: Gay conversion therapist comes out as gay and ends 34-year marriage. Mirror, 24. januára 2019, https://www.mirror.co.uk/news/us-news/gay-conversion-therapist-comes-out-13902545?fbclid=IwAR3pPqBsR82AYwuPxB8xOVnRDDR5XW-NwrNHlRbnPGPrQx7EbOIEvNe9or0

Bryant Welch: State of confusion: Political manipulation and the assault on the American mind. Thomas Dunne Books; 2008 (1st. ed.), 2018 (2nd. adopted ed.), 304 pp. ISBN-10: 0312373066.

Peter Pomerantsev The Disinformation Age: Revolution in Popaganda. Guardian, July 25, 2019, https://www.theguardian.com/books/2019/jul/27/the-disinformation-age-a-revolution-in-propaganda?fbclid=IwAR21gg3Mb-itS_kn9uQJMLTXw0_pWZZRAszz_M0TUqoL1p7r5-WNqEJEQqg

Seth J. Gillihan: When Is It Gaslighting and When Is It Not¸Psychology today, Nov 14

Katharine Seelye: Relentless Moral Crusader is Relentless Gambler, too. The New York Times. May 3, 2003. https://www.nytimes.com/2003/05/03/us/relentless-moral-crusader-is-relentless-gambler-too.html

Hayes S, Jeffries S. Romantic Terrorism: An Auto-Ethnography of Domestic Violence, Victimization and Survival. (Macmillan, 2015 Davis AM, Ernst R. Racial gaslighting. Politics, Groups, and Identities. www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/21565503.2017.1403934. June 17, 2019

Victor Calef & Edward M. Weinshel (1981) Some Clinical Consequences of Introjection: Gaslighting, The Psychoanalytic Quarterly, 50:1, 44-66, DOI: 10.1080/21674086.1981.11926942

Katy Waldman: „From Theater to Therapy to Twitter, the Eerie History of Gaslighting“, Slate, April 18, 2016, https://bit.ly/2UqIhU1

Frida Ghitis : Donald Trump is 'gaslighting' all of us, January 16, 2017

Jeremy Sherman: How to Tell Gloataholic Gaslighters Off10 tips for dealing with know-it-alls. Psychology Today , Posted Aug 10, 2019¸ https://www.psychologytoday.com/us/blog/ambigamy/201908/how-tell-gloataholic-gaslighters

Erik Tabery: Kdo po Zemanovi (edoitorial). Respekt, 11. 8. 2019

Christian Fuchs: Digital Demagogue. Authoritarian Capitalsm in the age of Trump and Twitter. Pluto Press, London, 2018.

Fico, Robert: „Premiér Fico: Kto do nás kameňom, my do neho dvoma“. Noviny sk, 09.12.2017 Noviny.sk

Jacob Bogage: Whom are you voting for? This guy can read your mind.The Washington Post. June 23, 2016, https://www.washingtonpost.com/news/the-switch/wp/2016/06/23/whom-are-you-voting-for-this-guy-can-read-your-mind/?noredirect=on