Inovovať sa dá recept na nápoj (aj neúspešne, ako sa v 80-tych rokov presvedčila firma Coca-Cola), a inovovať sa dá aj systém sociálneho zabezpečenia (ako sa nedávno pokúsilo Fínsko čiastočným pilotným zavedením univerzálneho príjmu).
V biznise dnes heslo „inovuj, alebo zanikni“ dostáva nový význam pre výrobcov dieselových motorov, vývojárov operačných systémov, ale aj výrobcov elektriny z uhlia.
Vo verejnej správe sa inovácie výrazne prejavujú v elektronizácii (ani malý živnostník už dnes nepodá daňové priznanie osobne), participatívnej tvorbe verejných politík, ale aj napríklad kladením dôležitej analytickej otázky, či ako daňoví poplatníci dostávame od verejnej správy primeranú hodnotu za peniaze.
Čo však inovácie, ktoré neprináša ani štátna správa, ani na zisk orientované podniky? Kto inovuje a nie preto, aby zvýšil výnosy? Nie preto, aby zefektívnil fungovanie štátu? Kto usiluje o inovácie, aby dostali šancu aj ľudia, ktorým býva upieraná? Aby spotrebitelia nakupovali menej, ale zato kvalitnejších produktov a predchádzali tak mrhaniu zdrojov a posilnili udržateľnosť životného prostredia? Aké inovácie majú pomôcť rozvoju komunity či regiónu a môžu byť úspešné aj vtedy, keď na nich nikto finančne nezbohatne?
Jednou zo sociálnych inovácií posledných rokov, ktoré si našli svoje miesto, sú aj lesné škôlky.
Takéto inovácie sa označujú ako sociálne inovácie. Môže ísť o produkty (potravinová banka, lesná škôlka), procesy (triedenie odpadu pred jeho spracovaním a recykláciou), či podnikateľské modely (upcycling oblečenia). Aj medzi nimi sú však také, ktoré skončili v slepej uličke (napríklad „inovácia“ ochrániť deti pred vedľajšími účinkami vakcín úplným odmietnutím očkovania), alebo ich zavedenie čelilo nášľapným mínam (napríklad, keď vandali poškodzujú biele, pre verejnosť určené bicykle).
Niektoré sociálne inovácie predstavujú postupné mierne vylepšenia (zapojenie verejnosti do plánovania verejných priestorov či rozhodovacích procesov na úrovni samosprávy), iné sú prelomovo nové (nízkoprahové centrá pre mládež).
Odlišujúcim prvkom sociálnych inovácií nemusí byť len úmysel šľachetnejší než zdvojnásobenie zisku pre akcionárov, ale je to aj napríklad úloha sociálneho kapitálu – vzťahov a ich sietí (teda nielen finančného kapitálu /finančné zdroje/ či kultúrneho kapitálu /vzdelanie, poznatky, zručnosti/). Práve sociálny kapitál umožňuje ľuďom spolupracovať a spolu zvládnuť úlohy, ktoré by boli pre jednotlivca príliš ťažké či neúnosne nákladné.
Sociálni podnikatelia ako nositelia mnohých sociálnych inovácií sú vynikajúcimi „sieťovačmi“ a dokážu pracovať so sociálnym kapitálom. Aktívne sa zapájajú do formálnych aj neformálnych stretnutí, zdieľajú svoje znalosti a skúsenosti a pomáhajú komunitám porozumieť, v čom je význam a prínos inovácií. Sú ich motorom aj „ambasádorom“. (P. Dawson, J. M. Scott, J. Thompson, D. Preece: “The dynamics of innovation and social capital in social enterprises: a relational sense-making perspective”)
Sociálni inovátori ako jednotlivé osoby dokážu napomôcť procesu, pri ktorom si spoločnosť formuluje zmysel inovácie. Vysvetľovanie a získavanie podpory je dôležité aj preto, že na dosiahnutie sociálnej návratnosti investície („social ROI“) niekedy treba siahnuť po netradičných zdrojoch financovania (napr. crowdfunding, sociálni investori) či úprave štruktúr riadenia (napr. založiť občianske združenie so správnou či poradnou radou a valným zhromaždením členov).
Samotný inovatívny nápad ešte sociálnu inováciu netvorí (napríklad radikálny nápad zachrániť planétu vynechaním mäsa zo stravy si nezískava široké prijatie). Inovácia je skutočná až vtedy, keď sa rozšíri a spoločnosť ju pochopí a prijme (ako k tomu postupne dochádza napríklad s vynechávaním telesných trestov z výchovy detí). Alebo si nájde prijatie aspoň medzi odborníkmi (napr. pochopenie, že náklady na znižovanie zdravotných rizík u užívateľov drog formou výmeny striekačiek sú mnohonásobne nižšie než škody, ktoré by vznikli bez takýchto "harm reduction" aktivít).
Tak čo? Drieme aj v tebe nápad, ako zlepšiť veci pre ľudí vo svojom okolí? Alebo životné prostredie? Možno vidíš miesto pre inováciu, kde majú slepú škvrnu biznis aj štát a vzniká priestor pre sociálneho inovátora.
Text vznikol ako súčasť projektu People to People Slovakia, v ktorom sa British Council Slovakia a mimovládna organizácia EPIC zameriavajú aj na sociálne inovácie.
This text was written as part of the People to People Slovakia project delivered by the British Council Slovakia. It aims to connect communities with limited access to international networks and opportunities, both within Central Europe and the UK. This includes providing space for joint reflection, brokering the exchange of knowledge and ideas, and supporting innovation around shared challenges (e.g. youth unemployment, local economic growth, or developing skills and jobs for the future).
Použitá literatúra:
Dawson, P. (Patrick); Scott, J. M. (Jonathan); Thompson, J. L. (John); Preece, D. (David): The dynamics of innovation and social capital in social enterprises: a relational sense-making perspective (http://tees.openrepository.com/tees/bitstream/10149/220512/2/220512.pdf)
