Čo sú naratívy v komunikácii?
Samotný výraz naratív má v závislosti od kontextu rôzny význam. Jeho interpretácia je iná v psychológii, literárnej vede a opäť odlišná v rámci komunikačnej vedy, na ktorú sa tento blog sústreďuje. V súčasnosti sa pojem naratív stal známym najmä vďaka diskusiám o nepravdivých informáciách.
Radi by sme zdôraznili, že vytváranie a využívanie sily naratívov nie je novým fenoménom. Ich vplyv sa však vo veku sociálnych sietí a tzv. “alternatívnych spravodajských portálov” výrazne zvýšil. Sociálne siete priniesli naratívom nový rozmer – zámerné, vedome formované naratívy sa šíria rýchlejšie a intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Ich spoločenský vplyv síce nesmieme podceňovať, ale zároveň by sme nemali podceniť ani silu naratívov, ktoré sami môžeme vytvárať.
Zdroj: Pexels-alex-andrews
Silné naratívy ako nástroj obrany
Samotné naratívy, vo svojej neutrálnej podstate, môžu byť účinným nástrojom obrany voči nepravdivým informáciám. Kľúčom nie je len potierať nepravdivé, alebo manipulatívne naratívy šírené v rôznych statusoch na sociálnych sieťach, či článkoch, ale zamerať sa na tvorbu a šírenie vlastných naratívov, ktoré odrážajú naše hodnoty a víziu sveta.
Filipínska novinárka Maria Ressa, nositeľka Nobelovej ceny za mier, sa vo svojej práci venuje aj štúdiu šírenia rôznych typov správ. Jej výskum priniesol optimistické zistenie: správy plné nádeje sa môžu šíriť rovnako rýchlo ako negatívne či senzáciou nabité správy. Ako však sama dodáva, vytvoriť takéto pozitívne správy tak, aby mali virálny potenciál, je oveľa náročnejšie.
Jednu z definícií pojmu naratív ponúka mimovládna organizácia Over Zero, podľa ktorej naratívy predstavujú základné príbehy alebo myšlienky, ktoré sú súčasťou mediálnych textov. Tieto základné príbehy bývajú dostatočne všeobecné a nemusia byť v komunikácii explicitne pomenované – často vyplývajú ako jedno zo základných posolstiev komunikácie.
Naratívy si rozprávame sami pre seba, o sebe, ale komunikujeme ich aj iným. Pomáhajú nám chápať svet okolo nás a naše miesto v ňom. Odzrkadľujú naše pretrvávajúce spoločenské hodnoty, no zároveň dokážu reflektovať aj aktuálne spoločenské témy. Sú integrálnou súčasťou rôznych foriem komunikácie – od politického dialógu, príspevkov na sociálnych sieťach až po bežné sociálne interakcie.
Naratívy teda nájdeme rovnako v novinovom článku, statuse na sociálnych sieťach, vtipe či literárnom diele.
Naratívy – dobré alebo zlé?
Napriek tomu, že v rámci verejného diskurzu býva slovo naratív často chápané pejoratívne, naratívy ako také nie sú samy osebe ani pozitívne, ani negatívne. V komunikácii sú naratívy často zámerne vytvárané s cieľom ovplyvniť hodnoty cieľového publika. To, či ich vnímame pozitívne alebo negatívne, závisí napríklad aj od nášho subjektívneho hodnotového rámca – od toho, či s našimi hodnotami rezonujú alebo sú s nimi v konflikte. Ten istý naratív môže byť pre jednu skupinu pozitívny a pre inú negatívny – v závislosti od hodnôt a perspektívy.
Naratívy nám zároveň pomáhajú porozumieť zložitým životným skúsenostiam a otázkam. Dokážu ovplyvniť naše postoje a názory a tie následne vytvárajú podporu, alebo odmietnutie spoločenského diania ale aj konkrétnych verejných politík.
V kontexte súčasných multikríz môžu mať naratívy aj výrazne negatívny dopad – najmä ak smerujú proti hodnotám ľudských práv alebo sú zamerané proti konkrétnym skupinám obyvateľstva.
Nebezpečný vplyv negatívnych naratívov
Takéto využívanie naratívov nie je novinkou, no v dnešnej dobe môže byť ich vplyv obzvlášť nebezpečný. Sociálne siete a alternatívne (často dezinformačné) médiá im poskytujú platformu, ktorá zvyšuje ich dosah a intenzitu.
Negatívne naratívy môžu:
- Nabádať na vylúčenie niektorých skupín zo spoločenského života.
- Podnecovať prijatie diskriminačných verejných politík.
- Legitimizovať porušovanie práv jednotlivcov alebo skupín.
- Dokonca ospravedlňovať či priamo nabádať na násilie voči určitým skupinám.
Pri rozpoznávaní takýchto naratívov je dôležité sledovať viacero aspektov, ako napríklad:
- voči komu je naratív namierený,
- aký politický cieľ môže sledovať,
- kto je jeho šíriteľom, a
- na ktorých kanáloch sa šíri.
To nám poskytne dôležité informácie pri zvažovaní reakcie. Tá nemusí byť nevyhnutne reaktívna. Aktívne môžeme pracovať aj na vytváraní a šírení pozitívnych naratívov, ktoré podporujú hodnoty ako napríklad solidarita, inklúzia a ľudské práva.
Komunikácia prirodzene funguje na princípe „my a oni“
Jedným z najčastejších spôsobov, ako naratívy ovplyvňujú spoločnosť, je rozdelenie na „my“ a „oni“. Táto základná komunikačná schéma umožňuje vymedziť skupiny, čo prináša nebezpečenstvo zjednodušenia, a síce že jedny môžu byť vykresľované ako súčasť problému a druhé ako jeho riešenie.
Príklady využívania naratívov na poškodenie určitých skupín
Cieľom naratívov môže byť napríklad vyčleňovanie skupín obyvateľstva, pričom im je pripisovaná kolektívna vina. Príkladom môže byť situácia, keď je nejaká skupina označená za šíriteľa nejakého vírusu. Takéto zovšeobecnenia môžu vytvoriť zámienku na prijatie legislatívnych opatrení, ktoré porušujú práva členov tejto skupiny.
Takéto naratívy často zobrazujú skupinu ako homogénny celok, ignorujúc jej vnútornú rozmanitosť. Týmto spôsobom vzniká zámienka alebo nástroj na získanie podpory pre opatrenia namierené proti konkrétnej skupine, pričom sa argumentuje tým, že ohrozuje verejné zdravie, ekonomiku alebo kultúrne hodnoty krajiny – teda “náš všetkých”.
Prehlbovanie polarizácie spoločnosti
Ďalším dôsledkom týchto naratívov je prehlbovanie polarizácie – rozdeľovanie spoločnosti na znepriatelené tábory. Keď sa nebezpečné naratívy stanú bežnou súčasťou politického a verejného diskurzu, narastá riziko ohrozenia ľudských práv a eskalácie násilia.
Empatia a manipulácia
Hoci je empatia vo všeobecnosti vnímaná ako pozitívny nástroj na spájanie, môže byť zneužitá ako nástroj manipulácie. Dezinformačné naratívy vzbudzujú empatiu voči „našim“, no zároveň vytvárajú bariéry a predsudky voči „iným“. Príklady takejto manipulácie poznáme zo známych fráz:
- „Prečo pomáhať iným, keď ani my nemáme dosť?“
- „A kto ochráni nás, Slovákov? My sme vždy boli tí slabší.“
Zdroj: Pexels-padrinan
Nebezpečné naratívy a ich dôsledky
Nebezpečné naratívy stavajú na strachu, vytvárajú identitu, ktorá rozdeľuje spoločnosť, a často využívajú empatiu voči vlastnej skupine. Tým legitimizujú nenávisť alebo diskrimináciu voči iným.
Takýto druh empatie môže napríklad ospravedlňovať:
- Nenávisť: „Musíme ich nenávidieť, lebo nás ohrozujú.“
- Násilie: „Ak chceme ochrániť naše hodnoty, nemáme inú možnosť.“
- Diskriminačné politiky: „Tieto opatrenia sú potrebné pre ochranu našej spoločnosti.“
Fakty prezentované v rámci týchto naratívov často hovoria o sľubnej budúcnosti:
- „Bude lepšie, len čo vyriešime tento problém.“
Alebo obhajujú radikálne kroky:
- „Toto násilie alebo diskriminácia je nevyhnutné na to, aby sme sa ako celá spoločnosť mali dobre.”
Naratívy často stavajú na našej lojalite – voči krajine, komunite či hodnotám. „Iní“ sú vykresľovaní ako hrozba, čím sa prehlbuje nedôvera v spoločnosti. Táto taktika nás odvádza od kritického zváženia problémov a ich riešení.
Ako reagovať na manipulácie a komunikovať hodnotovo
Ako by vyzerala spoločnosť, keby sme namiesto rozdeľujúcich príbehov šírili len tie, ktoré nás spájajú? Predstavme si svet, kde namiesto toho, aby sme zdôrazňovali rozdiely, vytvárame príbehy, ktoré prepájajú rôzne skupiny na základe zdieľaných hodnôt. V dnešnom kontexte to pre mnohých zaváňa utópiou, však? Je to však možná realita, ak budeme vedome pracovať na budovaní pozitívnych naratívov.
Budovanie pozitívnych naratívov – aktívny nástroj zmeny
Pozitívne naratívy vytvárané s cieľom podporovať naše hodnoty nie sú iba pasívnou odpoveďou na tie negatívne. Sú aktívnym nástrojom, pomocou ktorého môžeme prinášať spoločenskú zmenu. Umožňujú nám cielene vytvárať vízie, ktoré ľudia chcú nasledovať – vízie spravodlivosti, spolupráce a nádeje.
Svoju komunikáciu môžeme vedome zakotviť v hodnotách, ktoré chceme presadzovať – či už ide o kvalitné vzdelávanie, ochranu životného prostredia alebo podporu demokratických princípov. Tieto hodnoty majú potenciál presiahnuť hranice našich „bublín“.
Napríklad:
- Kvalitné vzdelávanie: Táto hodnota oslovuje ľudí naprieč krajinou – od mestských rodín až po vidiecke komunity. Príbeh o deťoch, ktoré majú prístup k inovatívnemu a spravodlivému vzdelávaniu, môže prepájať rôzne skupiny bez ohľadu na politické presvedčenie.
- Ochrana prírodných zdrojov: Téma ochrany pitnej vody, ako napríklad jej zásobárne pod Žitným ostrovom, je univerzálna. Maže regionálne rozdiely a vytvára spoločný záujem na ochrane zdrojov pre budúce generácie.
Hoci pohľady na spôsoby, ako tieto hodnoty presadzovať, môžu byť odlišné, pozitívne naratívy vytvárajú priestor na dialóg. V ich centre nestojí konflikt, ale hľadanie spoločného cieľa.
Spájanie nečakaných aktérov
Aj pri budovaní takýchto hodnotových naratívov existujú dobré komunikačné odporúčania. Jedným z nich je prepájanie nečakaných aktérov a vytváranie silných prepojení medzi rôznymi časťami spoločnosti. Predstavme si projekt, v ktorom sa aktivisti za ochranu prírody spoja s miestnymi farmármi, aby spoločne chránili vodné zdroje. Alebo spoluprácu medzi IT odborníkmi a učiteľmi, ktorí chcú zlepšiť digitálne vzdelávanie pre deti.
Používanie takýchto naratívov umožňuje nielen riešiť konkrétne problémy, ale aj vytvárať kultúru spolupráce, ktorá presahuje hranice politických, geografických alebo ekonomických rozdielov.
Príbeh ako nástroj zmeny
Každý z nás má moc rozprávať príbehy, ktoré rezonujú. Namiesto pasívneho prijímania manipulatívnych naratívov môžeme aktívne vytvárať mosty pomocou spoločne zdieľaných hodnôt. Otázka by už nemala byť „Prečo niekto manipuluje našou empatiou?“, ale skôr „Ako môžeme empatiu použiť na spájanie?“
Hodnotové naratívy nemusia byť komplikované. Niekedy stačí jednoduchý príbeh – o spolupráci, ktorá priniesla výsledky, alebo o človeku, ktorý zmenil pohľad svojho okolia na inklúziu. Práve takéto príbehy nám pomáhajú pochopiť, že zmena je možná.
Predstavte si svet, kde sú naratívy založené na strachu a nenávisti nahradené príbehmi o prepájajúcich hodnotách. Aký príbeh chcete dnes povedať vy?
Autorka blogu Ľubica Stanek pracuje ako lektorka a konzultantka v PDCS v oblasti komunikácie so zameraním na tvorbu hodnotových naratívov a storytellingu.
Zdroje a ďalšie informácie:
· Over Zero. Counteracting Dangerous Narratives in Times of Uncertainty. Over Zero, 2024. Link. Accessed 24 Jan. 2025.
· Techsoup. Disinformation and Civil Society Report: Visegrad Countries. Collective of Authors, 28 Jan. 2024. Link.
· Maria Ressa. Hope Has a Plan. 28 Jan. 2024. YouTube Link.
· Drevená, Katarína. "Na Slovensku sa šíria tri základné dezinformačné naratívy v spojitosti s vojnou na Ukrajine."Infosecurity, 28 Jan. 2025. Link.
