V štvrtom týždni našej výzvy Stojí za to rozprávať sa budeme trénovať práve takéto rozhovory.
Ilustračné foto: boredpanda.com
Čo vlastne budeme tento týždeň robiť?
Nie, nemusíme hneď skúšať pochopiť ľudí so zločineckým či násilníckym pozadím. Začnime niečím menej strašidelným. Rodičmi, ktorí podľahli konšpiračným teóriám. Kamarátom, ktorý sa vysmieva z klimatickej krízy. Bývalou spolužiačkou, čo má predsudky voči veriacim ľuďom. Príbuznou, ktorá má veľmi radikálne názory na vojnu… Budeme sa rozprávať s blízkymi, na ktorých nám záleží, ale o spoločenských veciach sa s nimi rozpráva veľmi ťažko. Štvrtý týždeň našej výzvy je venovaný rozhovorom s tými, ktorým nerozumieme a ktorí nerozumejú nám.
Budeme sa takisto snažiť hľadať na sociálnych sieťach osobnosti, ktoré stoja na iných pozíciách v niektorých politických či spoločenských otázkach a hlboko s nimi nesúhlasíme. Napriek tomu si ich však vieme vážiť. Môže to byť napríklad známy vedec, ktorý vo svojej odbornosti prináša užitočné poznatky, jeho názory na iné témy sú však ťažko akceptovateľné. Alebo herečka, ktorá realizuje množstvo užitočných spoločensky zodpovedných projektov, avšak šíri pri tom zvláštnu ideológiu. Môže to byť kolega či kolegyňa z brandže, ktorí majú úspechy vo svojej oblasti, ale prezentujú ich konfliktným spôsobom… Budeme sa snažiť hľadať nuansy, chváliť, čo sa pochváliť dá a vystavovať sa počúvaniu iných príbehov, než na ktoré sme zvyknutí.
A ak sa podarí, pôjdeme na stretnutie ľudí, ktorí sú “z inej planéty”. Pôjdeme do spoločnosti, kam by sme predtým nešli. Ak sme z mesta - na vidiecku zábavu. Ak sme z dediny - na diskusiu do univerzitnej knižnice. A skúsime tam vydržať a počúvať. Neposudzovať, neohradzovať sa, nikoho nepresvedčovať. Ani seba. Iba počúvať tak, ako sme sa to naučili počas minulého týždňa. Uuuff!
Ako sa dá zhovárať s “nepriateľom”?
Mnohí sa Daryla pýtajú na to, ako je to možné, že sa mu darí priateliť sa s rasistami, s násilníčkami, s ľuďmi tak zásadne iných názorov. A prečo to vlastne robí?
“Vyrástol som ako dieťa diplomata. Bol som zvyknutý chodiť do škôl, kde bol každý iný. S rasizmom som sa prvýkrát stretol až doma v USA a nemohol som to pochopiť. Ako ma môže nenávidieť niekto, kto ma ani nepozná? Tak som to chcel pochopiť. Začal som sa s nimi stretávať a rozprávať. Bral som neonacistov ako inú kultúru,” hovorí Daryl v mnohých rozhovoroch.
A čo je zázračná pilulka? Neexistuje. Žiaden človek nezmení svoje názory ani po jednom rozhovore, ani po dvoch. Niektorí nikdy. Napriek tomu má Daryl skriňu plnú rób vysokých hodnostárov Ku-klux-klanu, ktoré dostal od tých, čo sa vzdali svojej viery. Ak by som mala zhrnúť poznatky z mnohých našich rozhovorov, tu je niekoľko zásad, ktoré pomáhajú, ak sa zhovárate s niekým, kto má voči vám nepriateľské názory:
-
Buďte otvorení. Pozerajte na svojho spolubesedníka ako na inú kultúru. Zaujímajte sa o to, čo ho viedlo k takým názorom. Buďte pripravení sami skorigovať či zmeniť svoje názory.
-
Snažte sa hľadať spoločné témy, ale nie nasilu. Nemusíte byť podobní. Niekedy môže spájať aj negatívna emócia. Strach o svoje deti. Obava z budúcnosti. Snažte sa vidieť človeka aj z inej stránky, nielen cez optiku názorov na jednu tému.
-
Netlačte na pílu. Nevyvracajte všetky argumenty. Ukážte iný pohľad. Zasejte pochybnosť a nechajte spolubesedníčku, nech nad vecou premýšľa neskôr.
-
Dajte možnosť druhej strane uchovať si vlastnú tvár, zmeniť názor (ak chce), bez straty dôstojnosti. Rýchlosť tej zmeny nechajte na ňu. Možno ani nenastane.
-
Rešpektujte emócie ľudí zapojených do rozhovoru, aj svoje vlastné. Skúste o nich hovoriť. Nehanbite sa prejaviť empatiu.
-
Nepretvarujte sa, buďte úprimní. A nebojte sa.
Rozhovor môže byť veľmi vzrušujúcim zážitkom. Držím palce. Napíšte, ako sa vám darilo. #rozpravamsa
Poznámka: Daryl sám seba nazýva "čiernym" Američanom. Preto to v tejto forme uvádzam aj tu.
