BLOG
sobota, 13 august 2016 00:00

Ako čeliť fragmentácii?

John Paul Lederach je známy mediátor, peacebuilder, sociológ, mennonita. Úspešne pôsobil v transformácii mnohých konfliktov, napr. v Somálsku, Tadžikistane, Mexiku... Vo svojich knihách k tejto téme vždy zdôrazňuje kultúrnu citlivosť, tvorivosť a pokoru. V súčasnosti absolvuje fellowship v organizácii Humanity United. Odtiaľ napísal hĺbavý blog o inšpiratívnych javoch ako „imaginácia vnúčat“ a „životná škola celostnosti“. Hovorí o štyroch kvalitách, ktoré sú kľúčové: 1/ pestovať a rozvíjať vzťahy aj s našimi nepriateľmi; 2/ kultivovať zvedavosť a vlastnú otvorenosť pre poznávanie druhých; 3/ mať odvahu a odhodlať sa na „tvorivý akt“ ; a napokon 5/ prijať riziko. Tu sú úryvky zo zamyslenia Johna Paula Lederacha. .

Zverejnené v PDCS Blog

Jack Zenger a Joseph Folkan sú konzultanti a výskumníci, ktorí pracujú s lídrami. Nie je to celkom jednoduché, pretože mnohí lídri majú nepresnú predstavu o svojich schopnostiach. Keď sa ich napríklad pýtali, čo si myslia o svojej schopnosti koučovať iných, mnohí sa vyjadrili, že v tom sú nadpriemerní. Spravidla sa odvolávali na to, že absolvovali špecifický tréning zameraný na koučovanie. .

Zverejnené v PDCS Blog

„To je úžasné, že aj vy máte problémy“, vydýchla si Lesa na druhý deň po prílete do Bratislavy. „A my sme si mysleli, že prídeme k vám, do Európy, a tu už bude všetko vyriešené, všetko bude fungovať. Aké príjemné, že aj vy máte korupciu, byrokraciu, že bojujete s podobnými problémami ako my.“   

Zverejnené v PDCS Blog
streda, 10 december 2014 00:00

Ako sa pozná budúci tréner?

Príprava trénera trvá roky. A ak hľadáme niekoho špičkového a jedinečného –o takých nám ide predovšetkým - tak ešte dlhšie. Roky investované do kvalitného odborníka sa potom vracajú v podobe jeho/jej dobrého mena, dobrého mena inštitúcie a hlavne radosti, ktorú cítime všetci, keď vidíme, že niekto niečo robí s fortieľom. Znamená to – nepomýliť sa pri výbere a odhadnúť človeka na roky vopred. Ale ako sa pozná budúci tréner?

Zverejnené v PDCS Blog
nedeľa, 31 august 2014 00:00

Generácia F

Hej! Usmejte sa! Táto generácia je v prdeli. Nie len tak náznakovo, ako precitlivelý Pikachu. Táto generácia je naplno OMG WTF KTHXBYE (bože môj...ale úplne, úplne, úplne...) v prdeli. Ak máte menej ako 35, možno vás ešte stále podporujú rodičia. Máte prácu „za pár šupov“. Pod vašu úroveň a pod úroveň vášho vzdelania. Rešpektujete pokyny sociopatických, rozšafných neandertálcov v oblekoch na mieru, ktorých možno nahradia roboty. Vaše "pracovné miesto" je niečo ako novodobé otroctvo, nie zmysluplná investícia, ktorá prináša niečo trvácnejšie.

Umar Hague, Ode to a F*cked Generation., Bad Words, Aug 2014 (Preklad blogu briského psychológa a ekonóma Umara Hague z Harvard Business review)

Zverejnené v PDCS Blog

Odvahu viesť ostatných nemá každý. Časti ľudí, ktorí to nikdy nerobili, sa páči predstava líderského statusu. Znie to dobre – byť „lídrom“, ktorý má moc a posledné slovo. Bežná predstava je, že nad lídrom nie je nik, komu by sa musel zodpovedať , prispôsobovať , plniť jeho pokyny. Ľudia s touto predstavou sú šokovaní, keď si líderskú pozíciu aj sami vyskúšajú. Pseudolídri nezvládnu prvú nárazovú vlnu zodpovednosti a po konfrontácii s mohutnou záťažou, zutekajú. Nevedia si predstaviť, ako zvládať práve to, čo vyzeralo ako jednoznačná výhoda. Najvyšší status znamená aj najvyššiu a neodňateľnú zodpovednosť, nemožnosť posunúť ju na niekoho iného, nemožnosť odsunúť nepríjemné rozhodnutie, nutnosť zvládať situácie, keď úlohy presahujú kapacitu lídra a nie je sa na koho obrátiť o pomoc, a niekedy ani o radu. Väčšina skutočných lídrov v takejto konfrontácii pochopí, že sú platení nie ani tak za odbornú expertízu, ale za odvahu neodkladať riešenia a niesť zodpovednosť za rozhodnutia aj v situáciách, keď nik nevie zaručiť či bolo rozhodnutie správne a jeho dôsledky v pozitívnom aj negatívnom prípade najviac ponesie samotný líder.

Zverejnené v PDCS Blog