BLOG

Martin Bútora píše o knihe Dušana Ondruška: kniha sa volá Yahoo Boys, aj keď by sa mohla volať napríklad Flamencoterapia, Zasnený lúč mesačného splnu, Kravaťáci a teniskári či Gúúúd móóórnííg, tíííííčrr či nejakým iným názvom jednotlivých kapitol. Akurát ten podtitul – „klebety“ je pri každej kapitole ten istý, či už ide o o záznamy z Peru a Kolumbie, z Kene alebo Nigérie, z Erbilu v Iraku alebo Nairobi v Keni, z bieloruského Minska či z Prištiny v Kosove, zo španielskej Granady alebo z Londýna a Washingtonu.

Zverejnené v PDCS Blog

Marina Kučerenko je úspešná podnikateľka, má obchod s luxusným textilom, z ktorého by slušne vyžila až do dôchodku. Jej to však nestačilo. Vadilo jej, že jej mesto je šedivé, bez kvetov, že sa oň nikto nestará. Začala tým, že posadila pred svojím domom na ulici záhon ruží. Všetečné susedy sa to dozvedeli, niektoré sa pridali, tak pokračovala. Za vlastné peniaze nakúpila rastliny a „partizánskym štýlom“ vysadili celú ulicu. Potom ďalšie, až vzniklo „Záhonové hnutie“. Dnes má sociálny podnik, ktorý spolupracuje s mestom Dobropolie a stará sa o mestskú zeleň. Zamestnáva presídlencov aj miestnych, pomáha ľuďom otvárať malé biznisy. Hovorí po rusky a po ukrajinsky, patriotka z Donbasu, žena so širokým srdcom, zlatými rukami a hlavou plnou nápadov. Rozprávali sme sa o rozvoji mesta, integrácii presídlencov, ukrajinskosti, pôde a o budúcnosti Donbasu.  Marina zasadila nádej nielen do mestských záhonov, ale aj do duší ľudí okolo seba. 

Zverejnené v PDCS Blog

„Ľudské práva, podobne ako iné inštitúty, boli stvorené ako kľúč odomykajúci niektoré, nie však všetky brány. Ich problémom v súčasnosti je, že sú zneužívané ako univerzálny pakľúč na všetky dvere, všetky problémy sveta. Často sa pritom zabúda na iné hodnoty, na ktorých možno stavať medziľudské vzťahy a fungovanie spoločnosti.“ Týmito slovami otváral profesor svoju prednášku o filozofii ľudských práv v r. 2003.

Wiktor Osiatyński – výnimočný ústavný právnik, popularizátor vedy, spisovateľ, publicista, feminista, posledná nádej pre mnohých bojujúcich so závislosťou na alkohole. Človek, ktorý sa nebál smiať sa aj v tých najzložitejších situáciách, dokázal prednášať históriu práva na anekdotách, vedel si uťahovať aj so seba a svojho národa. V týchto dňoch nás navždy opustil. V dňoch, kedy ľudské práva v jeho krajine, ale aj v celej strednej Európe začínajú znieť ako nadávka, ako univerzálna príčina všetkej nespokojnosti a bezmocnosti tých, čo sa cítia odstrčení, zabudnutí, nikam nepatriaci. Vyrovnávajúc sa so smútkom nad odchodom milovaného profesora a faktom, že už žiadnu jeho prednášku nestihnem, prichádzam na to, že práve teraz stojí za to pripomenúť si niektoré jeho myšlienky a oživiť odkaz, ktorý po sebe zanechal.

Zverejnené v PDCS Blog

Predstavte si Moskvu, Červené námestie v lete 1987. Obrázok ako zo starej bonboniéry. Pre mladších – to bol ešte Sovietsky zväz, Gorbačov, železná opona. Tam, kde sa v máji vždy robili prehliadky vojenskej moci, v samom centre impéria, pred mauzóleom Lenina, toho leta počas niekoľkých týždňov stanovali stovky mužov a žien. Krymskí Tatári sa vpísali do moderných dejín najúspešnejším nenásilným bojom o právo na návrat do svojej domoviny. Celé týždne okupovali Červené námestie a ani KGB, ani žiadne policajné zložky ich neboli schopné odtiaľ dostať. Predstavte si ľudí, ktorí sa narodili v exile v Uzbekistane, mohli tam ostať slušne žiť a napriek tomu sa v deväťdesiatych rokoch „bez dovolenia“ vrátili domov. V ich domoch však bývali cudzí ľudia...
So zatajeným dychom si účastníci konferencie Value-Based Conflicts and Violence vypočuli rozprávanie muža, ktorý je lídrom tohto nenásilného boja malého moslimského národa. Muža, ktorý opäť žije v exile, dnes ako poslanec ukrajinského parlamentu. Muža, ktorý svojou neuveriteľnou charizmou dokázal poraziť radikálov zo všetkých táborov. Muža, ktorý spája, ktorý stále predstavuje nádej, nielen pre Krymských Tatárov, ale aj pre všetkých tých, ktorí chcú vidieť Ukrajinu v demokratickej Európe. Muža, ktorý zosobňuje nenásilie a ktorý sa ani po vstupe do veľkej politiky nespreneveril svojim hodnotám.

Zverejnené v PDCS Blog
nedeľa, 16 apríl 2017 00:00

Čriepky z našej konferencie o násilí

Už tretíkrát sme pripravili medzinárodnú konferenciu o hodnotových konfliktoch a občianskych aktéroch, tento krát vo vzťahu k násiliu. Dva dni naplnilo 120 účastníkov z 15 krajín diskusiami, hraním rolí, výstavami. Videozáznamy skvelých pozvaných spíkrov pripravujeme, aby videli aj tí, ktorí sa na konferenciu nedostali. V médiách sa už objavili aj rozhovory s niektorými z nich. Ale chceme poskytnúť aj pohľad do zákulisia. Ponúkame niekoľko „čriepkov“ – postrehov od niekoľkých z nás, ktorí videli konferenciu „z vnútra“. A Zuzka Fialová pripravila aj samostatný blog o jednej z nezabudnuteľných osobností na konferencii -  Mustafovi Džemilevovi. Takže, tu je pár čriepkov od Lukáša Zoráda a Dušana Ondruška.    

Zverejnené v PDCS Blog

Ak čítame o Ukrajine v novinách, väčšinou narazíme na správy o vojne, smrti, korupcii, smútku a beznádeji. My v PDCS však máme vďaka našim projektom možnosť vidieť celkom inú Ukrajinu. Stretávame ľudí z rôznych kútov tejto z pohľadu Slováka obrovskej krajiny, ktorí pracujú v samosprávach, v občianskom sektore, či v lokálnom biznise, ľudí, ktorí hovoria po ukrajinsky, rusky, niektorí anglicky, ale ktorých spája obdivuhodná životaschopnosť, optimizmus a chuť rozvíjať svoje mestá. Rozhodli sme sa priniesť vám niektoré ich portréty.

Zverejnené v PDCS Blog

Klimatická zmena, meniaci sa charakter násilných konfliktov, dramatický prepych a dramatická chudoba, svet rozdelený už nie na Sever a Juh, ale na spotrebiteľov a spotrebovaných, strata biodiverzity, strata dôvery v demokraciu. Výberový predmet pre študentov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK je o aktuálnych sociálnych, politických a prírodných javoch, ktoré sa veľmi ťažko vysvetľujú, ak ich študujeme každý osobitne. Globálne výzvy sa začínajú odkrývať v celej komplexnosti až vtedy, ak sa pozeráme na ich vzájomné prepojenia. Preto sme tento predmet pre budúcich magistrov postavili na participácii a tvorivosti, na diskusiách o prečítaných knihách, na analytických či asociatívnych cvičeniach, ktoré nám pomáhali tieto prepojenia odkryť. A odkryli ešte inú vec. „Ani sme netušili, koľko si my ako skupina dokážeme navzájom odovzdať.“ 

Zverejnené v PDCS Blog
nedeľa, 25 december 2016 00:00

Si facebookový závislák?

Ste facebookový závislák? Odpovedzte si na 20 otázok dotazníka IAT v závere tohto blogu a uvidíte. Na tému facebookovej závislosti-nezávislosti napísala zaujímavú knižku doktorandka Sociologického ústavu Akademie věd Marie Pospíšilová ...

Zverejnené v PDCS Blog

Ak chcete dobre písať – čítajte. Túto otrepanú radu počúvame všetci, čo máme v náplni práce písať. Čo ale čítať v záplave povinných manuálov, nepovinných grafomanských výlevov na sociálnych sieťach, hodnotných, no nudných článkov v mienkotvorných periodikách, či všetkými farbami natískajúcich sa predvianočných ponúk kníhkupectiev? Mám štyri tipy na slovenských autorov, ktorých čítanie inšpiruje a burcuje k zamysleniu. Po tomto čítaní možno nebudete sladko zaspávať ukolísaní vôňou medovníkov. Naopak, možno nezaspíte. Možno s perom v ruke či klávesnicou na kolenách strávite sviatočné dni nad pokusom napísať peknú, jednoduchú a múdru vec.

4 Slováci = 2 spisovatelia + 2 spisovateľky = 4 rôzne žánre.  

Zverejnené v PDCS Blog
nedeľa, 20 november 2016 00:00

Klebety z Potomacu

Klebety z našej nedávnej cesty do USA. Prečítajte si o rozhovore s  ex-teroristom Jessie Mortonom, o Trumpovi a volebných náladách zoči-voči ...

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 1 z 3