BLOG

Hotel niekde v Európe. Vrchol turistickej sezóny. Na raňajky prichádzajú rodiny s deťmi. Vedľa nás si sadá dvojica mladých, batoľa tróni v detskej sedačke. Vrieska a hnevá sa, tak mu rodičia dávajú chlebík do rúčky. Po pol hodine odchádzajú a na zemi ležia kusy chleba veľké ako päsť. Prichádza servírka, čisto uprace špinavý stôl, vymení obrus, prestrie čistý riad. A kusy chleba ďalej ležia pod stolom. Chcem ich zodvihnúť, ale „som mäkká“, tak len neveriacky na ne pozerám.

Vybaví sa mi scéna z afganského vidieka, kde Fahima zbierala po obede do zástery každú omrvinku. Aj naše babky to ešte robili. Pre nás je už jedlo len výrobok. Niečo spotrebujeme, zvyšok zahodíme. Podľa údajov OSN sa až tretina ročnej svetovej produkcie potravín (1.3 miliardy ton) znehodnotí alebo vyhodí do odpadu. Väčšina ešte skôr, ako sa dostane na náš stôl. Aj vás mama terorizovala pocitom viny, keď ste nechceli jesť špenát pripomínajúc, že deti v Afrike hladujú? Ja som vtedy chcela zabaliť ten špenát do balíka a poslať „černoškom“ poštou. Žiaľ, také jednoduché to nie je. Prepojenie medzi hladom a plytvaním však existuje. Týka sa nielen morálky, ale aj ekonomiky, nášho zdravia a svetovej politiky. Jedlo je najúčinnejšia zbraň. Často práve proti nám samým.

Zverejnené v PDCS Blog

Moja teta, Viedenčanka do špiku kosti, často spomína na zážitok z leta 1988, keď som ja, pubertiačka z malého slovenského mesta, prišla k nej na vytúžené prázdniny. V blúzičke po tretej sesternici a sukni trochu nešikovne svojpomocne ušitej som sa pri prechádzke na Mariahilfer Strasse nevedela vynačudovať záľahám oblečenia a topánok vystaveným vo výpredajoch na chodníkoch pri drahých obchodoch. Dieťa vychované v ekonomike nedostatku, zvyknuté na rady na mäso a banány, ako aj na to, že pekné oblečenie sa zháňa a neleží si len tak v obchode pre každého, toto dieťa jej položilo pamätnú otázku, ktorú odvtedy stále spomína: „Teta a kto si kúpi všetky tie tričká?“

Niekedy len tak pozorujem ľudí na parkoviskách hypermarketov či nákupných centier, ako vychádzajú s plnými vozíkmi vecí, väčšinou zbytočných a nezdravých. Bohatí aj chudobní, všetci kupujeme farebné malinovky, plastové hračky, ktoré sa pokazia už v aute cestou domov, či štýlové dekorácie na jednu sezónu. Neviem sa ubrániť myšlienke, že v komunizme sme boli nešťastní, lebo sme nemali nič. Zato v konzumizme sme nešťastní, lebo máme všetko.

Zverejnené v PDCS Blog
nedeľa, 19 apríl 2015 00:00

Čo s participáciou?

Posledné číslo štvrťročníka Intersections (MCC, Spring 2015. Vo.3, issue 2) je celé venované participácii v rozvojovom kontexte. Nielen preto, že participácia sa v konverzácii o komunitách stala módnou vychytávkou („buzzword“), ale aj preto, že vzniká široká škála chápania toho, čo je participácia, čo sú a čo nie sú jej nástroje. Tak široká, že sa v tom prestávame vyznať.

Zverejnené v PDCS Blog
streda, 10 december 2014 00:00

Ako sa pozná budúci tréner?

Príprava trénera trvá roky. A ak hľadáme niekoho špičkového a jedinečného –o takých nám ide predovšetkým - tak ešte dlhšie. Roky investované do kvalitného odborníka sa potom vracajú v podobe jeho/jej dobrého mena, dobrého mena inštitúcie a hlavne radosti, ktorú cítime všetci, keď vidíme, že niekto niečo robí s fortieľom. Znamená to – nepomýliť sa pri výbere a odhadnúť človeka na roky vopred. Ale ako sa pozná budúci tréner?

Zverejnené v PDCS Blog
nedeľa, 31 august 2014 00:00

Generácia F

Hej! Usmejte sa! Táto generácia je v prdeli. Nie len tak náznakovo, ako precitlivelý Pikachu. Táto generácia je naplno OMG WTF KTHXBYE (bože môj...ale úplne, úplne, úplne...) v prdeli. Ak máte menej ako 35, možno vás ešte stále podporujú rodičia. Máte prácu „za pár šupov“. Pod vašu úroveň a pod úroveň vášho vzdelania. Rešpektujete pokyny sociopatických, rozšafných neandertálcov v oblekoch na mieru, ktorých možno nahradia roboty. Vaše "pracovné miesto" je niečo ako novodobé otroctvo, nie zmysluplná investícia, ktorá prináša niečo trvácnejšie.

Umar Hague, Ode to a F*cked Generation., Bad Words, Aug 2014 (Preklad blogu briského psychológa a ekonóma Umara Hague z Harvard Business review)

Zverejnené v PDCS Blog

Odvahu viesť ostatných nemá každý. Časti ľudí, ktorí to nikdy nerobili, sa páči predstava líderského statusu. Znie to dobre – byť „lídrom“, ktorý má moc a posledné slovo. Bežná predstava je, že nad lídrom nie je nik, komu by sa musel zodpovedať , prispôsobovať , plniť jeho pokyny. Ľudia s touto predstavou sú šokovaní, keď si líderskú pozíciu aj sami vyskúšajú. Pseudolídri nezvládnu prvú nárazovú vlnu zodpovednosti a po konfrontácii s mohutnou záťažou, zutekajú. Nevedia si predstaviť, ako zvládať práve to, čo vyzeralo ako jednoznačná výhoda. Najvyšší status znamená aj najvyššiu a neodňateľnú zodpovednosť, nemožnosť posunúť ju na niekoho iného, nemožnosť odsunúť nepríjemné rozhodnutie, nutnosť zvládať situácie, keď úlohy presahujú kapacitu lídra a nie je sa na koho obrátiť o pomoc, a niekedy ani o radu. Väčšina skutočných lídrov v takejto konfrontácii pochopí, že sú platení nie ani tak za odbornú expertízu, ale za odvahu neodkladať riešenia a niesť zodpovednosť za rozhodnutia aj v situáciách, keď nik nevie zaručiť či bolo rozhodnutie správne a jeho dôsledky v pozitívnom aj negatívnom prípade najviac ponesie samotný líder.

Zverejnené v PDCS Blog

Trénerské umenie – je zjednodušene to, čo sa prejavuje v praktických kurzoch tzv. mäkkých zručností. Kulinárske umenie je to, čo v príprave chutných pokrmov predvádzajú známi i neznámi kuchárski špecialisti. Ich aktivita sa označuje ako „haute cuisine“, grand ciusine“, „gastronómia gourmet“ a tým, ktorí ju vymýšľajú a podpisujú sa pod jej kvalitu sa hovorí „chef“. Pre život potrebujeme aj miesta štandardného servisu, kde sa dá najesť hromadne, rýchlo a lacno, podniky, kde nejdú pod garantovanú úroveň, ale aj miesta kde sa poskytujú špičkové tvorivé kulinárske špeciality a vybraný servis. To asi platí všeobecne- pre akýkoľvek typ servisných organizácií. Porovnávať trénerské umenie a kulinárske umenie je na mieste. Či už sú koneční adresáti hladní po fyzických či duchovných pokrmoch, obe umenia si vyžadujú podobný fortieľ, tvorivosť, oddanosť, umelecké nasadenie a ochotu slúžiť klientom a zákazníkom. 

Zverejnené v PDCS Blog
utorok, 22 júl 2014 00:00

Klebety z Plateau Kuru (Nigéria)

V Nigérii som nikdy nebol, fakt neviem, čo mám čakať. Stretávam sa s Olawalem. Ideme na sever do mesta Jos a odtiaľ do náhornej planiny Plateau Kuru. Luxus štyroch hodín v aute. Musíme sa spoznať , zvyknúť si na seba, aby sme dokázali spolu štyri dni trénovať.

Zverejnené v PDCS Blog
sobota, 05 júl 2014 00:00

Klebety z Hammamet

„A keď nevidíš jej tvár pod skrytú pod závojom, ako vieš, že na skúške máš práve tú študentku, ktorej index držíš v ruke?“, pýtam sa Brahima, ktorý na vysokej škole učí dizajn. „No, to práve neviem...“ mrmle Brahim a krúti hlavou... Vidím niqab a počujem hlas, ale žiadny muž, nemá právo dotknúť sa ženy a nadvihnúť jej šatku z tváre.

Zverejnené v PDCS Blog

Ako facilitátori sme niekedy konfrontovaní skupinou, ktorá sa prejavuje veľmi nerovnomerne. Z dvadsiatky prítomných sa do diskusie zapájajú traja, zato ich vstupy sú dlhé. Postupne stále viac ukrajujú z diskusného priestoru ostatných a zatláčajú ich do ešte väčšej pasivity.

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 1 z 2