BLOG

Marina Kučerenko je úspešná podnikateľka, má obchod s luxusným textilom, z ktorého by slušne vyžila až do dôchodku. Jej to však nestačilo. Vadilo jej, že jej mesto je šedivé, bez kvetov, že sa oň nikto nestará. Začala tým, že posadila pred svojím domom na ulici záhon ruží. Všetečné susedy sa to dozvedeli, niektoré sa pridali, tak pokračovala. Za vlastné peniaze nakúpila rastliny a „partizánskym štýlom“ vysadili celú ulicu. Potom ďalšie, až vzniklo „Záhonové hnutie“. Dnes má sociálny podnik, ktorý spolupracuje s mestom Dobropolie a stará sa o mestskú zeleň. Zamestnáva presídlencov aj miestnych, pomáha ľuďom otvárať malé biznisy. Hovorí po rusky a po ukrajinsky, patriotka z Donbasu, žena so širokým srdcom, zlatými rukami a hlavou plnou nápadov. Rozprávali sme sa o rozvoji mesta, integrácii presídlencov, ukrajinskosti, pôde a o budúcnosti Donbasu.  Marina zasadila nádej nielen do mestských záhonov, ale aj do duší ľudí okolo seba. 

Zverejnené v PDCS Blog

Predstavte si Moskvu, Červené námestie v lete 1987. Obrázok ako zo starej bonboniéry. Pre mladších – to bol ešte Sovietsky zväz, Gorbačov, železná opona. Tam, kde sa v máji vždy robili prehliadky vojenskej moci, v samom centre impéria, pred mauzóleom Lenina, toho leta počas niekoľkých týždňov stanovali stovky mužov a žien. Krymskí Tatári sa vpísali do moderných dejín najúspešnejším nenásilným bojom o právo na návrat do svojej domoviny. Celé týždne okupovali Červené námestie a ani KGB, ani žiadne policajné zložky ich neboli schopné odtiaľ dostať. Predstavte si ľudí, ktorí sa narodili v exile v Uzbekistane, mohli tam ostať slušne žiť a napriek tomu sa v deväťdesiatych rokoch „bez dovolenia“ vrátili domov. V ich domoch však bývali cudzí ľudia...
So zatajeným dychom si účastníci konferencie Value-Based Conflicts and Violence vypočuli rozprávanie muža, ktorý je lídrom tohto nenásilného boja malého moslimského národa. Muža, ktorý opäť žije v exile, dnes ako poslanec ukrajinského parlamentu. Muža, ktorý svojou neuveriteľnou charizmou dokázal poraziť radikálov zo všetkých táborov. Muža, ktorý spája, ktorý stále predstavuje nádej, nielen pre Krymských Tatárov, ale aj pre všetkých tých, ktorí chcú vidieť Ukrajinu v demokratickej Európe. Muža, ktorý zosobňuje nenásilie a ktorý sa ani po vstupe do veľkej politiky nespreneveril svojim hodnotám.

Zverejnené v PDCS Blog

Ak čítame o Ukrajine v novinách, väčšinou narazíme na správy o vojne, smrti, korupcii, smútku a beznádeji. My v PDCS však máme vďaka našim projektom možnosť vidieť celkom inú Ukrajinu. Stretávame ľudí z rôznych kútov tejto z pohľadu Slováka obrovskej krajiny, ktorí pracujú v samosprávach, v občianskom sektore, či v lokálnom biznise, ľudí, ktorí hovoria po ukrajinsky, rusky, niektorí anglicky, ale ktorých spája obdivuhodná životaschopnosť, optimizmus a chuť rozvíjať svoje mestá. Rozhodli sme sa priniesť vám niektoré ich portréty.

Zverejnené v PDCS Blog

Podle zprávy neziskové organizace Světové ekonomické fórum z tohoto roku je Slovensko (po Moldavsku) druhou nejvíce zkorumpovanou zemí Evropy (http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf). O druhou příčku se dělí právě s Ukrajinou. Ukrajina je ale ve válečném stavu. Po srovnání těchto dvou států se tedy přirozeně nabízí zásadní otázka: Má „malá velká země“ opravdu co nabídnout svému mohutnějšímu sousedovi? Ano, má. Alespoň co se týká občanského aktivismu. 

Zverejnené v PDCS Blog
piatok, 06 máj 2016 00:00

Deň víťazstva

Deň víťazstva 9. mája nemá veľa spoločného s oslavami konca 2. svetovej vojny (8. mája), ako si ho pripomína celý svet s výnimkou postsovietskeho kultúrneho priestoru. Kým v Európe "oslavujeme" tento deň už prevažne v tichosti, pokore a úcte k miliónom zomrelých, v Rusku a niektorých post-sovietskych krajinách akoby sa zastavil čas. Megalomanské vojenské prehliadky v historických centrách miest, oslava armády, sily a strachu. Rozprávka o statočnosti a víťazstve. V týchto dňoch asi neexistuje krajina, kde by bol tento dátum kontroverznejší, ako na Ukrajine. Štát, na území ktorého prebieha vojnový konflikt s Ruskom a spoločnosť, ktorá si nanovo definuje svoje kultúrne smerovanie potrebuje diskutovať o vlastnej minulosti.

Zverejnené v PDCS Blog

Ako môže občiansky aktivizmus meniť tvár krajiny? Má zmysel, aby obyvatelia pomáhali prišelcom z východu integrovať sa? Neľutujú Ukrajinci to, čo sa stalo za posledné dva roky? A kto je vlastne nositeľom demokratických zmien? Aj nad týmito otázkami sa zamýšľa článok, ktorý vyšiel v zborníku z konferencie Pontis 2015 a opiera sa o terénnu skúsenosť z rôznych miest Ukrajiny.

Zverejnené v PDCS Blog
piatok, 04 december 2015 00:00

Vojna a mier. Dve tváre jednej (U)krajiny.

Z letiska ideme autobusom na stanicu. Za oknami sa mihá trochu chaoticky rozrastajúca sa metropola. Mohla by byť ktorákoľvek vo východnej Európe. Len všadeprítomné žlto-modré vlajky nás nenechávajú na omyle, kde sme vystúpili. Hlavná stanica v Kyjeve je obrovská, honosná, čistá a plná ľudí. Medzi cestujúcimi vidno mnoho mužov v maskáčoch so zelenými ruksakmi na pleci. Cigareta, smútok v očiach, na pleci žlto-modrý znak. Čakajú vlaky na východ. Odvedenci. V dave sa pohybujú mladí s kasičkami s nápisom: „Na armiju.“ A ľudia sa pristavujú, platia. Len tak poznáme, že sme v krajine, ktorá bojuje. S mojou kolegyňou novinárkou Kristínou sme sem prišli s cieľom navštíviť zaujímavé lokálne projekty, ktoré spájajú ľudí naprieč národnostnými a náboženskými rozdielmi. A už na začiatku tušíme, že uvidíme oveľa viac.

Zverejnené v PDCS Blog