Blog

Bráňme sa banalite! alebo Ako písať, aby sme sa z toho všetci nezbláznili.

Napísal(a)
03. november 2017,

Ak chcete rýchly návod na čokoľvek, odíďte z tejto stránky. Myslím to vážne. Tu rýchle návody neposkytujeme. Učíme, ako sa pýtať, ako váhať, ako pomaličky vystavať argumenty, ako spochybňovať, ako nad vecami rozmýšľať, ako objavovať, ako diskutovať, preformulovať svoje stanoviská, opäť diskutovať, ako sa približovať k pravde dva kroky vpred a tri vzad... Neveríme v osvedčené, jednoduché a všeobecne platné postupy. Tých je plný internet a... nefungujú. Ani v písaní, ani v učení, ani v riešení konfliktov či v boji proti extrémizmu. Žiaden návod z vás neurobí spisovateľku ani skvelého kopyrajtera. To môže len poctivá každodenná práca. Veľa písania, škrtania, čítania, prepisovania, čítania, čítania, a čítania. Jednoduché návody zaplavujú internet i knižný trh a ich výsledkom je more banality, v ktorom sa občas topíme. Banalita spôsobuje duševnú lenivosť a závislosť od jednoduchých návodov. Preto sa jej treba brániť perami-nechtami.

Foto: gratisography.com

 

Rozhýbte svoje myslenie

Písanie je zázračná činnosť, ktorá okrem toho, že pomocou nej dokážete vytvoriť krásne i užitočné diela, pôsobí blahodarne na našu psychiku a osobnostný rozvoj. Slávny publicista a autor bestsellerov Fareed Zakharia spomína na časy, keď ako študent začínal kurz anglickej štylistiky na prestížnej americkej univerzite. Jeho učiteľ mu vracal eseje s „červeným morom“ poznámok. "Pochopil som, že som z Indie prišiel sakramentsky dobrý v úspešnom zvládaní testov alebo chrlení vecí, ktoré som sa naučil, avšak vôbec som nedokázal vyjadriť svoje vlastné myšlienky." Vo svojej knihe In Defense of a Liberal Education (česky Obrana liberálního vzdělání) uvádza, že takéto vzdelanie nám dáva zručnosť písania, ktorá má za následok schopnosť myslieť. Vy ako myslíte? Vo vetách? Väčšina ľudí myslí v útržkoch slov a obrazcov. Formulovanie slov a štylizovanie textu nás učí schopnosti utriediť roztrúsené myšlienky, logicky stavať argumenty, alebo čo i len zrozumiteľne dokumentovať už premyslené. Technika denníka je stará ako písaná kultúra. Zaznamenávame si myšlienky, ktoré písaním nadobúdajú konkrétny tvar.

 

Buďte usilovní

Jedna z nebanálnych kníh o písaní autorky Ann Handley radí tým, čo bojujú s písaním, aby začali od „prvého škaredého náčrtu“ (angl. The Ugly First Draft – TUFD). Dajte veci na papier. Na začiatku neriešte štylistiku či gramatiku, k tomu sa dostanete neskôr. Vypľujte to zo seba, dajte von myšlienku. Potom uvádza niekoľko podrobných krokov, ako postupne text editovať, opravovať, škrtať, ako si testovať, či naozaj spĺňa tie ambície, ktoré doň vkladáme. Handley sa líši od mnohých autorov kníh o marketingovom písaní práve tým, že hoci dáva návody, tie vôbec nie sú jednoduché. Zdôrazňujú usilovnosť, sebakritickosť a precíznosť.

Foto: gratisography.com

 

Odvráťte sa od „odrážkovitej skutočnosti“

Vo veľkom biznise už pozorujeme návrat úcty k prepracovanému textu. Špičkový manažment firiem ako Amazon sa medzi sebou dorozumieva formou niekoľkostranových textových správ či „esejí“, ktorých čítanie predchádza diskusii o dôležitých rozhodnutiach. Veď ak nedokážeme nový produkt, či opatrenie odôvodniť písomne kolegom, ako o ňom chceme presvedčiť zákazníka či partnera?

V biznise sa traduje historka o tom, ako powerpointové vysvetlenie závady na tesnení a jej následné podcenenie priviedlo k havárii raketoplánu Columbia v r. 2003. Často sa však zjednodušujúco a banálne uvádza, že haváriu spôsobil tento všeobecne obľúbený prezentačný software. Ten možno prispel k tomu, čo sa nazýva odrážkovitosť našej súčasnej reality, nie je však vinníkom toho, že každý deň svet zahlcujeme miliardami odrážok banálnych prezentácií, ktoré splošťujú skutočnosť, bránia vo videniu súvislostí a zotierajú váhu argumentov. Zdá sa, že nás čaká celkový návrat k súvislému a logickému textu ako podkladu pre rozhodovanie.

 

Nesústreďte sa len na AKO, ale najmä ČO písať

Skráťte to. Vyškrtnite prvý a posledný odstavec. Dajte tam emócie, lebo tie predávajú, produkt či obsah je nepodstatný. Iste. Je možné, že to niekde funguje, že si na takéto texty ľudia klikajú. Množstvo pozretí banálnych youtuberských videí, kde sa hlavný hrdina natiera nutelou, alebo si vyberá nové tričko v nákupnom centre potvrdzuje, že forma naozaj predáva. Ak nám záleží iba na kliknutiach či bezprostredných číslach predaja, otázka formy bude naozaj prioritná. Čo ale po nás zostane? Máme si vôbec odvahu položiť tú otázku? Rozdiel medzi banalitou a hodnotou je niekedy rozpoznateľný na prvý, niekedy až na druhý pohľad. Je to rozdiel medzi Helenou Vondráčkovou a Martou Kubišovou, alebo pre mladých, rozdiel medzi Rytmusom a Zverinom. Forma predáva, hodnota zostáva. Vo filme Náš vodca natočeného podľa skutočnej udalosti, kde učiteľ urobil s triedou tragický experiment založenia fašistickej skupiny, sa na začiatku rozprávajú dvaja opití stredoškoláci: „Nič už nestojí za to, aby sme sa za to postavili. Proti ničomu sa nedá vzbúriť. Kto dnes ľudí zaujíma? K..a Paris Hilton.“ Tieto deti potom o pár dní prepadnú fašistickej myšlienke lepšieho sveta, ktorej sa nebudú chcieť vzdať. Je pre nich totiž útekom pred banalitou.

Foto: gratisography.com

 

Povedzte si, pre koho a načo

Handley nás navádza na vytvorenie si „až patologickej empatie k čitateľovi“. Vymeňte si s ním miesto, skúste si predstaviť, čo ho trápi, čo by mu zlepšilo život. Má ale ešte inú radu. Buďte sami sebou. Píšte o tom, čomu veríte. Aj drobný výrobok, služba, či myšlienka môžu pomáhať riešiť problémy, zlepšovať život, biznis, individuálne ľudské rozhodnutia. Ak ste zapálení pre to, čo robíte, aj predaj vína cez internet môže byť dobrodružstvom a veľkým zážitkom. Nikdy by však Gary Vaynerchuk nedosiahol veľké ciele, keby predával čierny burčiak či treťotriedne chémiou vylepšené patoky.

Prečo sa v texte o písaní zaoberám práve banalitou? Banalita spôsobuje nudu, apatiu, zlosť a agresivitu. Banalita je urážka čitateľa – zákazníka. Bez ohľadu na to, ako je pekne zabalená a dobre spropagovaná. Nebyť banálny neznamená písať ako Hemingway. Nebyť banálny znamená písať pravdivo, poctivo, úprimne a k veci.

 

Na kurze Ako písať, aby nás čítali neriešime banality. Píšeme presne takto. Píšte s nami.

 

Foto: pixabay.com

 

Zuza Fialová, November 2017

 

Odkazy:

Ann Handley: Everybody writes. Wiley, New Jersey 2014.
Fareed Zakharia: Obrana liberálnho vzdělání. Academia, Praha 2017.
Gary Vaynerchuk: #AskGaryVee: One Entrepreneur's Take on Leadership, Social Media, and Self-Awareness. HarperBusiness 2016.